Čas čítania textu: 9 minút
(KOMENTÁR + ODBORNÉ FAKTY)
Ešte19. januára psychiatri a psychológovia adresovali premiérovi Robertovi Ficovi (SMER – SSD) otvorený list, v ktorom ho vyzvali na zmenu správania alebo zváženie odchodu z politiky, ak nezačne rešpektovať demokratické princípy a nezníži polarizáciu spoločnosti. Téme sa venoval najmä denník N.
Odborníci na duševné zdravie v dokumente kritizujú najmä jeho autoritatívny štýl, manipuláciu faktami, klamstvá a verbálne útoky, útoky na novinárov, opozíciu a bežných občanov, dehonestovanie mladých, posmešky. Vo výzve upozornili aj na Ficove zahranično-politické postoje a nejasnosti, napr. voči vojne na Ukrajine, či stretnutiu s Putinom v Moskve, ktoré sú v rozpore s EÚ a NATO.
Za listom stáli psychiater Prof. MUDr. Jozef Hašto a psychológ prof. PhDr. Anton Heretik. Dokumente zverejnili pod ich záštitou a šírený prostredníctvom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, Lekárskej spoločnosti a Komory psychológov . V počiatočnej fáze sa k listu pridalo viac než 100 odborníkov. Denník N neskôr uviedol, že “už 500 psychológov a psychiatrov” podporilo túto výzvu . Najaktuálnejší údaj hovorí o 854 podpísaných odborníkoch. (Údaj pochádza z článku z 26. januára 2025 a číslo nemusí byť presné, je možné, že niektoré mená chýbajú.)
Niekoľko dní predtým, ako odborníci na duševné zdravie zverejnili výzvu premiérovi, som stratila blízkeho človeka. Úplne nečakane, zo dňa na deň zmizol z môjho života a môjho sveta. Nič nezaznačovalo, že by mal odísť. Ešte večer bolo všetko v poriadku, ráno to už neplatilo. Zo šoku sa neviem spamätať celé týždne. Smútok a neschopnosť sa vyrovnať s novou situáciou, začala zasahovať do môjho každodenného života. Aj táto udalosť je dôvodom, prečo som písala menej článkov na blog, ako predtým.
Keďže tento stav už trvá dlho, pred pár týždňami som sa rozhodla vyhľadať pomoc. Nie len takú akúkoľvek, ale odbornú, citlivú, naozaj profesionálnu podporu, ktorá by mi pomohla zvládnuť ten chaos v srdci ale najmä v hlave.
Kontaktovala som tak piatich terapeutov, ktorí majú ambulancie v okolí do 35 kilometrov s priamym dopravným spojením (dve okresné mestá a jedno krajské mesto) a zaujímala sa o ich odborný prístup k takýmto témam, podmienky terapie a to či podpísali spomínanú výzvu. Keďže táto verejná angažovanosť by bola pre mňa prekážkou, čo sa týka dôvery.
Čakalo ma však prekvapenie. Štyria podpísali výzvu, ktorá jasne vyjadrovala ich politické postoje. (Jeden z ani nebol ochotný, na túto otázku priamo odpovedať.) Toto zistenie ma priviedlo k tomu, aby som napísala tento text.
KONTEXT: Jozef Hašto je psychiater a psychoterapeut s dlhoročnou praxou. Od roku 2013 vykonáva súkromnú psychoterapeutickú prax, prednáša na viacerých vysokých školách, pôsobí ako školiteľ v oblasti psychoterapie a napísal viacero odborných publikácií a desiatok odborných štúdií. Nie je súdnym znalcom. Aj keď sa v minulosti angažoval v prípadoch, ktoré mali právny rozmer, ako napríklad kauza Hedvigy Malinovej. Vyjadril svoje odborné názory v otvorenom liste ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (SMER – SSD), ktorý je dnes podpredseda vlády a minister obrany.
V roku 2009 získal cenu Biela vrana. Aktívne angažuje v oblasti verejného zdravotníctva a spoločenských otázok. Je známy svojím otvoreným postojom k duševnému zdraviu a kritickým pohľadom na politické dianie na Slovensku.
Anton Heretik je profesorom klinickej a forenznej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Napísal veľa odborných publikácií a pôsobí aj ako klinický psychológ v súkromnej praxi. Často sa vyjadruje k páchateľom trestnej činnosti pre médiá. Od roku 1980 je súdnym znalcom v odbore psychológia a špecializuje sa na posudzovanie páchateľov závažnej násilnej kriminality. Vypracováva znalecké posudky pre orgány činné v trestnom konaní – najmä niekdajšiu Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a súdy. Práve táto znalecká činnosť je jeho najväčším zdrojom obživy.
Vo februári 2020 v rozhovore pre denník SME Heretik uviedol, že znalcov má určovať súd, nie obhajoba. V texte je uvedené, že on a jeho manželka psychiatrička - Andrea Heretiková Marsalová boli pribratí ako znalci na vyšetrenie Marina Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka. Avšak on s nimi odmietol spolupracovať na základe rady obhajcu Mareka Paru, ktorý je aktuálne poradcom premiéra. „…opakovane nabádal svojich klientov, aby nespolupracovali pri psychologickom alebo psychiatrickom vyšetrení,“ povedal Heretik a doplnil: „…stretol som sa s jeho klientmi, ale oni neboli ochotní sa vyjadrovať k anamnéze … alebo sa podrobiť psychologickým testom. To spôsobuje, že nemôžeme urobiť také komplexné vyšetrenie…“ Za Paru dal na zálade toho podnet na advokátska komoru. Heratikovi sa nepozdávalo ani to, že s ním odmietli spolupracovať aj ďalší klienti Paru –Róbert Laiš a Marek Trajter, pričom oboch obvinil vyšetrovateľ NAKA
Podľa Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Listiny základných práv a slobôd pritom nikoho nemožno s nútiť spolupracovať o orgánmi činnými trestnom konaní, súdmi a znalcom a existuje na to niekoľko nálezov českého aj slovesného ústavné súdu a aj rozhodnutí ESĽP. A je povinnosťou advokáta na tieto práva upozorniť klienta.
Vôbec nejde o môj politický názor, či tradičné delenie spoločnosti na pravicu a ľavicu, či liberálov, progresívcov, kresťanských demokratov alebo socialistov.... Aj keby spomínaní výzva smerovala voči Igorovi Matovičovi (hnutie SLOVENKO), ktorého tu mnohí nazývali šialencom, či hocikomu inému, môj pohľad na to, čo znamená profesionalita a dostupnosť pomoci od odborníka na duševné zdravie, by bol rovnaký.
Jediný spomínaný terapeut, ktorý bol blízko a aj sa mi pozdávali jeho skúsenosti, prax, vzdelanie a výzvu nepodpísal, bol pre mňa finančne nedostupný. Ostatní v mojom okolí, ktorí ju podpísali, aj keď sú možno odborníci a kvalitní terapeuti, no pre mňa predstavujú bariéru z dôvodu straty neutrálneho, dôverného a bezpečného priestoru, ktorý by som potrebovala.
V súkromí nech si každý žije tak, ako uzná za vhodné a prejavuje aký názor len chce. Terapia by však mala byť podľa môjho názoru totiž miestom absolútnej neutrality.
Práve neutralita umožňuje klientom otvoriť sa, nájsť cestu k uzdraveniu a vrátiť sa k normálnemu plnohodnotnému životu. Očakávala by som, že odborníci na duševné zdravie budú nestranní a nebudú s klientom zaobchádzať na základe vlastných politických alebo osobných presvedčení. Keď sa však odborník na duševné zdravie už otvorene a verejne angažuje v politických výzvach alebo v kampaniach, môže to mať negatívny vplyv na vnímanie jeho neutrality a objektivity.
Najmä ak podpíše politickú výzvu voči konkrétnej politickej osobe či skupine, môže to u klienta vyvolať dojem, že jeho vlastné názory alebo presvedčenia nebudú rešpektované. Podpísanie politickej výzvy viac ako osemsto odborníkmi na duševné zdravie podľa môjho názoru vedie k zníženiu dostupnosti terapie pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc.
Za pozornosť stojí aj fakt, že viacerí so signatármi sú aj súdnymi znalcami a spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi nielen v trestných ale aj civilných konaniach.
Z etických kódexov
Podľa medzinárodných i slovenských etických kódexov majú psychiatri a psychológovia povinnosť zachovávať objektivitu a profesionalitu, čo znamená aj vyhýbanie sa politickým postojom, ktoré by mohli ovplyvniť ich odbornosť a dôveru verejnosti.
Slovenská komora psychológov vo svojom Etickom kódexe psychológa (2016) v článoku 2.1 uvádza: „Psychológ by mal zachovávať profesionálnu nezávislosť a vyhýbať sa situáciám, ktoré by mohli viesť k zneužitiu jeho odborného postavenia na politické alebo iné osobné účely.“
Medzinárodná federácia psychologických spoločností (IFPA) v Etickom kódexe psychológov (2018) v bode 3.3 uvádza: „Psychológovia by nemali využívať svoj odborný status na ovplyvňovanie politických procesov ani na propagáciu politických postojov.“
Medzinárodná psychiatrická asociácia World Psychiatric Association (WPA) vo svojom Etickom kódexe psychiatrie, konkrétne v Deklarácii z Madridu (1996) uvádza: „Psychiatri by mali zachovávať nezávislosť od politických tlakov a nesmú svojou odbornou autoritou podporovať politické názory či činy, ktoré by mohli ohroziť ich dôveryhodnosť a profesionalitu.“
Verejná politická angažovanosť odborníkov z psychiatrie a psychológie môže viesť k viacerým rizikám:
Narušenie dôvery verejnosti: „Strata dôvery verejnosti v odborníkov môže mať negatívny dopad na prístup pacientov k liečbe a psychologickej pomoci.“ (IFPA -International Federation of Psychology Associations - Medzinárodná federácia psychologických asociácií))
Zneužitie odborného statusu: „Psychológovia a psychiatri nesmú vykonávať „diagnostiku či posudzovanie osôb mimo svojej odbornej pôsobnosti alebo v politicky motivovaných kontextoch“ (Etický kódex Slovenskej Komory psychológov)
Porušenie etických princípov: WPA zdôrazňuje, že: „Profesionalita si vyžaduje vyhýbať sa politickému zasahovaniu do odbornej praxe.“ (WPA - World Psychiatric Association - Svetová psychiatrická asociácia)
Závery bez vyšetrenia
Okrem toho výzva otvára aj ďalší rozmer. Hodnotenie duševného stavu bez osobného kontaktu a vyšetrenia, čo môže spochybniť odbornosť, najmä skutočný úmysel výzvy a aj závery o duševnom zdraví dotyčného.
Medzinárodné etické kódexy psychiatrov a odporúčania pre psychiatrov sa pritom veľmi jasne stavajú proti vypracovaniu posudku (znaleckého v trestnom konaní) bez osobného vyšetrenia probanta, pokiaľ to nie je z objektívnych príčin možné. Takýto postup sa univerzálne považuje za neetický, neprofesionálny a potenciálne škodlivý pre probanta.
WPA prijala v roku 1996 Madridskú deklaráciu o etických princípoch psychiatrie (v roku 2011 revidovaná), ktorá slúži ako etický rámec pre psychiatrickú prax po celom svete. Stanovuje, ktorými zásadami by sa mali všetci psychiatri riadiť pri výkone svojej profesie. Okrem iných patrí medzi ne aj rešpekt k dôstojnosti a právam probanta, zodpovednosť a profesionalita pri udržiavaní profesijných štandardov, ale aj nezneužívanie psychiatrie na politické, náboženské, či spoločenské (trestné) účely.
Totožné zásady možno nájsť aj v Stanovách Svetovej psychiatrickej asociácie opakovane schválených Valným zhromaždením vo Viedni 30. septembra 2023.
Americká psychologická asociácia (APA) vo svojom Etickom kódexe, uvádza, že „psychológovia poskytujú názory...až po vykonaní vyšetrenia... dostatočného na podporu ich tvrdení alebo záverov. Keď takéto vyšetrenie nie je praktické, psychológovia dokumentujú vynaložené úsilie...objasňujú pravdepodobný dopad... a vhodne limitujú závery.“
APA taktiež v roku 1973 zaviedla takzvané Goldwaterovo pravidlo, podľa ktorého „je neetickým, aby psychiater ponúkal odborný názor, pokiaľ nevykonal vyšetrenie a nezískal na takéto vyhlásenie riadnu autorizáciu.“ Pravidlo vzniklo ako dôsledok víťaznej žaloby kandidáta na prezidenta USA Barryho Goldwatera z roku 1964, keď bolo viac ako 1 100 psychiatrov citovaných v istom článku časopisu Fact, kde tvrdili, že kandidát Barry Goldwater nemá psychickú spôsobilosť byť prezidentom.
No a napríklad, v trestnom konaní psychiater nesmie poskytovať znalecké posudky bez toho, aby sa osobne presvedčil o stave pacienta, pokiaľ tomu nebránia vážne okolnosti. Predchádzajúce historické deklarácie WPA varujú pred zneužívaním psychiatrie (napríklad totalitnými režimami)a implikujú, že posudok (znalecký v trestnom konaní) bez osobného kontaktu môže byť zo svojej podstaty problematický.
Aj o Mečiarovi
Pred parlamentnými voľbami v máji 1998 účastníci psychiatrického zjazdu v Košiciach sa odborníci na duševné zdravie tiež verejne angažovali v politických otázkach. Vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi adressovali otvorený list. Vyjadrili v ňom obavy z jeho politických aktivít a prejavov, ktoré považovali za ohrozujúce demokraciu a spoločenskú stabilitu. Vyzvali ho, aby sa stiahol z politiky, pretože jeho správanie podľa nich živilo predstavu o "zlej časti Slovenska", ktorú je treba zastrašiť a umlčať.
Zo sveta
V roku 1977 sa na 6. svetovom kongrese psychiatrie v Honolulu diskutovali o etických problémoch v odbore. Významným výsledkom tohto stretnutia bola Deklarácia z Havaja, ktorá odsúdila zneužívanie psychiatrie na politické účely. Dokument je zameraný najmä na praktiky, ktoré boli zaznamenané v Sovietskom zväze, kde boli politickí disidenti často diagnostikovaní ako duševne chorí a zneužívaní na potlačenie opozície.
Prijatie Deklarácie z Havaja predstavovalo prelomový moment v dejinách psychiatrie, pretože išlo o prvý prípad, keď medzinárodná odborná organizácia otvorene kritizovala jednu veľmoc za takéto zneužívanie svojho odboru. Deklarácia zdôraznila potrebu rešpektovania základných ľudských práv a etických princípov v psychiatrickej praxi a vyzvala na zabezpečenie toho, aby psychiatria nikdy nebola nástrojom politického útlaku.
Iniciatíva bola základ pre ďalšie etické smernice a deklarácie, napríklad neskoršiu Deklaráciu z Madridu (1996), ktorá rozvinula a konkretizovala zásady etickej psychiatrickej praxe na medzinárodnej úrovni.
(Zdroj informácií nájdete tu, tu a tu.)
Počas apartheidu v Juhoafrickej republike sa niektorí psychiatri podieľali na zabezpečovaní segregovaných zdravotníckych služieb, zatiaľ čo iní nesúhlasili, no často nevyjadrovali svoj názor dostatočne. Medzinárodné odborné organizácie kritizovali rasovú segregáciu v poskytovaní psychiatrickej starostlivosti. V roku 1978 Americká psychiatrická asociácia vydala správu, ktorá zdôraznila, že apartheid mal veľmi negatívny vplyv na rodiny, spoločnosť a duševné zdravie čiernych obyvateľov krajiny.
