Najvyšší súd v senáte zloženom z predsedu Martina Bargela a sudcov Pavla Farkaša a Martiny Zeleňakovej na neverejnom ešte 20. marca 2020 rozhodoval o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a obvinených v korupčnej kauze v justícii voči uzneseniu Špecializovaného trestného súdu.
Monika Jankovská, sudcovia Eugen Palášthy, Denisa Cviková, Richard Molnár a advokát Miroslav Mojto ostali vo väzbe. Zároveň rozšírili u Jankovskej dôvody väzby aj o preventívnu (pokračovaciu) väzbu a u obvineného Palášthyho nezistil existenciu dôvodu preventívnej väzby. Teraz je už k dispozícii aj uznesenie a teda písomné odôvodnenie.
Kauza je postavená najmä na svedectve bývalého sudcu z Okresného súdu Bratislava 1 Vladimíra Sklenku, na výpovedi Petra Tótha, bývalého kamaráta Marina Kočnera, na dôkazoch zaistených z mobilných telefónov Kočnera, predovšetkým komunikácií cez aplikáciu Threema.
V čase spáchania skutkov bola Jankovská štátnom tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti a práve z titulu svojej funkcie mala ovplyvňovať konanie sudkýň v kauze zmenky TV Markíza, ktoré sú tiež obvinené. Zuzana Maruniaková z Okresného súdu Bratislava 5 v civilnom konaní rozhodla v prospech Kočnera a Denisa Cviková z Okresného súdu Bratislava 1 jej mala pomáhať napísať rozsudok. Okrem toho mala podľa uznesenia prokurátorky Valérie Simonovej ovplyvňovať aj ďalšie prípady.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman vzal Jankovskú iba do takzvanej kolúznej väzby (obava, že by ovplyvňovala svedkov. Prokurátorka navrhla aj preventívnu väzbu ( obava, že by pokračovala v trestnej činnosti), no Pulman sa s tým nestotožnil, nakoľko z funkcie na ministerstve odstúpila má dočasne pozastavený výkon funkcie sudkyne.
Sklenka a Threema ako dôkazy nestačia
Z uznesenia najvyššieho súdu, ktoré mám k dispozícii vyplýva, že Jankovská namietala aj zákonnosť obvinenia. A to z dôvodu, že bolo vydané prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá nie je prokurátorkou generálnej prokuratúry a sudcu môže obviniť iba prokurátor generálnej prokuratúry.
Vyhlásila tiež, že žiaden skutok, ktorý je jej kladený za vinu uznesenia prokurátorky nespáchala. „Nikdy som nedávala žiadne pokyny Zuzane Maruniakovej, ako má rozhodnúť v akomkoľvek súdnom konaní, nikdy som neprijala žiadnu finančnú hotovosť od Mariana Kočnera a teda ani som nemohla a neposkytla žiadnu finančnú hotovosť Denise Cvikovej,“ uviedla. Rovnako popierala aj ďalšie skutky, v prípade Vodári, či v prípade Maják, nádeje ktoré jej kladú za vinu.
Bránila sa, že s výnimkou tvrdení svedka Vladimíra Sklenku, ktorému sú vo vzťahu k jej osobe výlučne v polohe jeho tvrdení bez toho aby bolo potvrdené akýmkoľvek iným dôkazom, nie je jej údajná protiprávna činnosť preukázaná žiadnym dôkazom.
„Výpoveď Sklenku v tomto štádiu je možné považovať ako výpoveď osoby - kajúcnika, pričom z rozhodovacej praxe Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu vyplýva, že takáto osamotená výpoveď kajúcnika, nemôže sama o sebe zakladať dôvodné podozrenie, bez toho aby bola podporená priamym dôkazom alebo ucelenou reťazou nepriamych dôkazov,“ bránila sa Jankovská.
To, že jej protiprávna činnosť opísaná výpoveďou Sklenku je potvrdená komunikáciou z aplikácie Threema podľa jej názoru neobstojí, pretože táto údajná komunikácia nebola získaná v tomto trestnom konaní. Policajti Kočnerov telefón „našli“ v aute, ktoré im v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka vydal Peter Tóth a následne experti z neho získali aj komunikáciu z aplikácie Threema.
„Threema ID u mojej osoby nekorešponduje s Threema ID uvádzaným v komunikácii získanej v inom trestnom konaní. Z týchto dôvodov nie je možné vôbec vysloviť názor, že ide o moju komunikáciu,“ skonštatovala ďalej.
Súd však pochybnosti nemá
K opodstatnenosti trestného stíhania najvyšší súd však skonštatoval, že nemá pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedka Sklenku, keď tieto napríklad v časti „nátlaku" na obvinenú Maruniakovú zo strany Jankovskej sama a podrobne potvrdila Maruniaková vo vyjadrení doručenom najvyššiemu súdu pred rozhodovaním o jej väzbe.
„Napokon údaje z aplikácie Threema rozkrývajú správanie sa a konanie obvinenej Jankovskej ohľadom skutkov, pre ktoré je stíhaná. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v súčasnom štádiu konania považuje aj údaje z Threemy za súlade zo zákonom na rozhodnutie o väzbe bez toho, aby ďalej špekuloval o ich zákonnosti a použiteľnosti pre ďalšie konanie - súdne konanie,“ napísal v uznesení predseda senátu Martin Bargel.
Posudzovali jej osobnostnú skladbu
K existencii dôvodu kolúznej väzby Jankovská poukázala, že sudca pre prípravné konanie opätovne neuvádza konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval hroziaci fakt, že by konala kolúznym spôsobom. Skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania majú byť vypočuté ďalšie osoby teda nie je podľa jej názoru kolúznym dôvodom väzby, pretože takáto procesná situácia je bežná v každom trestnom stíhaní, ktorá nasleduje bezprostredne po vznesení obvinenia. „Potreba vedenia dokazovania v prípravnom konaní ešte nehovorí nič o reálnej hrozbe kolúzneho správania sa obvinených," doplnila.
„Pokiaľ sudca pre prípravné konanie konštatoval u obvinenej Jankovske existuje dôvod olúznej väzby najvyšší súd sa s ním stotožnil a naviac sťažnostný súd dospel k záveru, že u menovanej je daný aj dôvod pokračovacej väzby,“ skonštatoval Bargel.
Senát najvyššieho súdu poukazuje na to, že podstata konania, pre ktoré je Jankovská stíhaná, spočíva v manipulácií iných sudcov v tom ako, v prospech koho a za koľko majú rozhodovať jednotlivé kauzy, pričom za to mala byť „odmeňovaná" Marianom Kočnerom a tiež prostredníctvom neho mala „odmeňovať poslušných sudcov".
Opísané opakované konanie menovanej vo viacerých veciach a vo vzťahu k viacerým osobám sa stalo, podľa názoru najvyššieho súdu, pre menovanú súčasťou jej bežného života nehovoriac už o tom, že takto sa správala a konala z pozície štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti .
„Takéto „bezškrupulózne" správanie sa obvinenej sa nezmenilo ani po vznesení obvinenia, čo zreteľne dokumentuje jej ignorácia takých významných usvedčujúcich dôkazov, ako sú výpovede svedka Sklenku, či údaje z Threemy a v súvislosti s tým napríklad. jej odpoveď na otázku vyšetrovateľa pri výsluchu po zadržaní aký je jej vzťah k spoluobvineným. Odpoveď „Mariana Kočner. - nepoznám". Už súčasná dôkazná situácia totižto preukazuje opak. Naviac svedok Sklenka. pri vysvetlil, že záujem obvinenej Jankovskej na tejto veci „neopadol" ani po vzatí Kočnera do väzby. Takéto správanie sa obvinenej samo o sebe pochopiteľne nemôže predstavovať žiadny dôvod väzby, ale poslúžilo najvyššiemu súdu na posúdenie osobnostnej skladby obvinenej,“ odôvodnil senát najvyššieho súdu pod vedením Bargela.
Bola stroj ničiaci súdnictvo
Podľa senátu najvyššieho súdu bola Jankovská súčasťou dobre fungujúceho stroja,( poukázal na komunikáciu z Threemy ale i vyjadrenie obvinenej Maruniakovej a svedka Sklenku) búrajúceho základné princípy právneho štátu a ničiaceho dôveru v súdnictvo a v jeho spravodlivý a rovnaký prístup k stranám sporu.
„Takéto jej konanie vnímajúc ho ako celok vo všetkých súvislostiach, nielen hľadajúc konkrétnu skutočnosť v zmysle ustanovenia Trestného poriadku o väzbe považuje najvyšší súd za konanie, ktoré vyvoláva obavu z jej kolúznych a pokračovacích aktivít v prípade, ak by nebola stíhaná väzobne, najmä ak spoluobvinení boli tiež súčasťou tohto stroja.Tento vyslovený záver sa primerane vzťahuje na všetkých obvinených,“ skonštatoval senát.
Práve objektívna konštelácia všetkých vzťahovo súvisiacich faktorov preukazuje podľa senátu do budúcna obavu, že Jankovská bude vo vyššie opísanom konaní pokračovať aj naďalej, a to nielen vo forme marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie, ale aj vo forme pokračovania v trestnej činnosti, nielen pre to, aby sa zbavila trestnej zodpovednosti, ale aj pre to, aby si udržala aspoň v miere pre ňu prijateľnej životný štandard na ktorý je zvyknutá.
