Čas čítania textu: 13 minút
V kauze takáčovcov došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď traja obvinení – advokát Juraj Almáši, Marián Gáal a Patrik Vidašič – strávili vo väzbe šesťnásť dní nezákonne.
Patrika Vidašiča a Mariána Gáala zadržali a obvinili v rámci akcie Apači v októbri 2019. V máji 2020 zase pri inej akcii obvinili advokáta Juraja Almášiho. Následne oba prípady vyštertovateľ vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavol Ďurka spojil do jedného konania s ďalšími prípadmi.
👉 Audioverziu článku 🎧 číta robot Juraj 🤖 a nájdete ju tu: kliknite sem
Prokurátor z bývalej špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek 6. júla 2021 podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd, o dva dni nato, 8. júla 2021, niekdajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic vzal obžalobu späť. A následne ju Šúrek 12. júla 2021 podal opäť, no bez akýchkoľvek zmien. Už to vzbudzovalo prvé vážne podozrenia. No a v ten istý deň sa Lipšic a Šúrek veľkolepo na tlačovej konferencii pochválili podaním rozsiahlej obžaloby na 16 obvinených. Išlo o rôzne skutky z rokov 2004 až 2019.
Príslušné ustanovenie Trestného poriadku hovorí, že ak bola podaná obžaloba bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený, rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní.
Šestnásť dní
Hoci na súde už 6. júla 2021 vedeli, že budú musieť troch obvinených prepustiť z väzby, sudkyňa Pamela Záleská vydala príkaz na prepustenie Mariána Gáala, Patrika Vidašiča a Juraja Almášiho z väzby na slobodu až 22. júla 2021.
Podľa senátu Ústavného súdu SR zloženého z predsedu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR porušili práva obvineného Almášiho v súvislosti s rozhodovaním o väzbe po podaní obžaloby. Odlišné stanovisko mal sudca Straka.
Vyšetrovateľ prípadu Pavol Ďurka sa na nahrávkach z kancelárií získaných na základe príkazu súdu v inom prípade aj s kolegami rozprával aj o tom, že sudkyňa Pamela Záleská, ktorá príkazom trojicu prepustila na slobodu, kvôli problému telefonovala aj so samotným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a dohodli si presný čas, kedy vydá príkaz na prepustenie, aby jedného z obvinených stihli opäť zadržať.
Väzba pritom slúži primárne na zabezpečenie prítomnosti obvineného na jednotlivých procesných úkonoch alebo na ochranu spoločnosti či pre účel riadneho vyšetrenia trestného činu. Nie je povinná, súd ju môže alebo aj nemusí nariadiť, môže ju nahradiť napríklad dohľadom mediačného a probačného úradníka. Obmedzenie osobnej slobody je tým najväčším zásahom do osobnej integrity. Podľa ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Trestné oznámenie
Na začiatku februára 2024 podal Juraj Almáši trestné oznámenie na vyšetrovateľa Pavla Ďurku, prokurátorov Michala Šúreka a Daniela Lipšica a sudcov Jána Buvalu a Pamelu Záleskú. Trestné oznámenie však rozdelili na tri časti.
V časti smerujúcej voči Ďurkovi stále konajú na Úrade inšpekčnej služby (ÚIS). Vyšetrovateľ vypočul prokurátorov Šúreka, Lipšica, ktorého čurillovci spomínajú na nahrávkach, a tiež sudcov Buvalu a aj Záleskú.
Buvala ako svedok po zákonnom počinení uviedol, že on mal daný spis iba 42 hodín a o prepustení z väzby rozhodovala jeho kolegyňa Záleská a o možnom probléme s lehotou väzby nikomu nehovoril a ani nevie, kto by to mohol urobiť.
Záleská v postavení svedka vypovedala, že prokurátori bežne zle vypočítajú lehoty väzby a preto nezaznamenala nič neštandardné. „Pri opätovne podanej obžalobe, ktorá bola podaná po tom, ako bola tá prvá vzatá späť, už z môjho pohľadu išlo o výnimočný prípad, s ktorým som sa stretla prvýkrát,“ uviedla pred vyšetrovateľom inšpekcie. O otázkach väzby komunikovala s predsedom senátu Buvalom a povedala mu svoj názor na plynutie lehoty väzby a policajtov z NAKA o ničom neinformovala.
O časti, ktorá sa týkala prokurátorov, konali na okresnej polícii v Pezinku a ešte minulý rok v júli vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol s tým, že by mohlo ísť o disciplinárne previnenie, a vec odovzdal na generálnu prokuratúru. Ako, kto a kedy na generálnej prokuratúre o veci následne rozhodol? „V príslušnej veci prebieha predprípravné trestné konanie, preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ odpovedala pre môj blog hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
Sudcovia nemajú zodpovednosť
O časti trestného oznámenia, ktorá sa týkala podozrení voči sudcom Jánovi Buvalovi a Pamele Záleskej, rozhodovali na bratislavskej krajskej polícii. Vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol. Sudcov k veci ani nevypočul.
Ešte v júli 2025 prokurátor z Krajskej prokuratúry v Bratislave zamietol sťažnosť Juraja Almášiho voči uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia. Svojím rozhodnutím tak ochránil sudcov zo Špecializovaného trestného súdu pred preverovaním podozrení z ohýbania práva. V kauze väzobného stíhania troch obvinených z kauzy takáčovci nenašiel dôkazy, že by predseda senátu Buvala a sudkyňa Záleská konali nezákonne alebo svojvoľne.
V uznesení opísal, že po opakovanom podaní obžaloby v júli 2021 pre chybu prokurátora z vtedajšej špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka predseda senátu Buvala stanovil termín rozhodovania o väzbe. Krátko pred ním však ochorel a bol práceneschopný. Zastupujúca predsedníčka senátu Záleská vydala príkaz na prepustenie trojice obvinených z väzby hneď na druhý pracovný deň po pridelení veci. Prokurátor, ktorý rozhodoval o trestnom oznámení, tento postup vyhodnotil ako „bezodkladný“ a „v súlade so zákonom“.
Oznamovateľ Almáši sa v trestnom oznámení opieral aj o odposluchy z komunikácie čurillovcov, získané na základe príkazu súdu v inej kauze. Zastával názor, že zvukové záznamy naznačujú podozrenia, že sudcovia konali svojvoľne. Prokurátor ich však označil za sporné, nepriame a právne nepoužiteľné – nahrávky nezachytávali samotných sudcov a išlo o informácie z druhej ruky. Policajti – čurillovci hovorili o konaní sudcov.
Podľa prokurátora v tomto prípade neexistuje naplnenie objektívnej ani subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva. Aj keby existovali podozrenia z trestnej činnosti, vzhľadom na okolnosti by sa musel uplatniť materiálny korektív (zanedbateľná závažnosť). „Začať stíhanie len na základe domnienok oznamovateľa by znamenalo nezákonný proces,“ uzavrel v uznesení prokurátor.
Rozhodnutie otvára otázku, či sú schopné slovenské orgány činné v trestnom konaní riešiť sudcov. Kľúčový argument prokurátora je, že bez rozhodnutia súdu vyššej inštancie, ktoré by formálne konštatovalo porušenie zákona alebo svojvôľu, orgány činné v trestnom konaní nemôžu sami posudzovať zákonnosť súdneho rozhodnutia. Takýto právny rámec však prakticky znemožňuje konať voči sudcom v prípadoch, v ktorých chýba predchádzajúce súdne zhodnotenie. V praxi to znamená, že aj sporné postupy ostávajú bez následku.
Súvisiaci článok
Čo sa deje na inšpekcii? Dve odlišné rozhodnutia o „otočke“ v kauze takáčovcov
Jeden vyšetrovateľ Pavla Ďurku obvinil. Druhý tvrdí, že mal povinnosť, ďalší skutok „vyrobiť“.
KONTEXT:
Trestné oznámenie podal aj Patrik Vidašič. Na základe jeho podania vyšetrovateľ ÚIS vlani v marci začal trestné stíhanie vo veci a v júli niekdajšieho vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku obvinil zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenie súviselo s takzvanou otočkou Vidašiča z júla 2021. Vidašič bol prepustený z väzby, no bezprostredne po prepustení ho opätovne zadržali a vznesené bolo nové obvinenie, ktoré viedlo k jeho ďalšiemu väzobnému stíhaniu.
Vyšetrovateľ inšpekcie uviedol, že postup bol účelový –Ďurka „vyrobil skutok“ na základe starších výpovedí svedkov, aby umožnil opätovné obvinenie a väzbu. Zo zvukových záznamov vyplýva, že vedome odložil relevantné svedectvá, aby ich využil na druhú väzbu po prepustení.
Ďurka sa bránil, že jeho postup nebol nezákonný, ale súčasťou legitímnej taktiky vyšetrovania. Zdôrazňuje tiež, že tento postup už bol preskúmaný Špecializovaným trestným súdom, Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR, ktoré nenašli žiadne protiprávne konanie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie Ďurku, urobil tak na základe návrhu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, pričom poukázal na vážne porušenia zákona v neprospech Ďurku – vrátane procesných i hmotnoprávnych nedostatkov. Žilinka taktiež prikázal, aby sa vo veci opätovne konalo a rozhodlo.
Iný prípad: Za nedbalé rozhodovanie prokurátora Kysela potrestali
Prokurátor niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel bol v máji 2022 uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia pri vybavovaní žiadosti o prepustenie exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka z väzby. Uložili mu disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie. Disciplinárny návrh podal generálny prokurátor Maroš Žilinka v máji 2021. Dôvodom bolo, že Kysel vybavoval žiadosť Reháka, zadržaného v rámci policajnej akcie Judáš v decembri 2020 , o prepustenie z väzby na slobodu po dobu takmer dvoch mesiacov.
Reháka bol stíhaný v kolúznej väzbe od decembra 2020, o prepustenie z väzby požiadal 26. januára a prokurátorovi trvalo dva mesiace, kým poslal Rehákovu žiadosť na Špecializovaný trestný súd, urobil tak až 26. marca 2021. Lehota na vybavenie žiadosti je pritom vymedzená slovným spojením „bez meškania“. Najvyšší súd SR tak Reháka prepustil z väzby, v uznesení upozornil, že „bez meškania“ nemožno zamieňať s ľubovôľou, ktorá by ospravedlňovala nečinnosť trvajúcu týždne či nebodaj mesiace.
Nebol to Kyselov prvý prehrešok, v roku 2014 sa jeho vinou dostal na slobodu Michal Blažíček prezývaný Jašter, ktorého stíhali pre drogovú trestnú činnosť v súvislosti so sýkorovcami. Kysel neskoro navrhol predĺženie väzby. Vysvetľoval to aj na vypočúvaní pred poslancami, keď kandidoval na špeciálneho prokurátora.
Prepisy z nahrávok z kancelárií policajtov NAKA
V deň, keď sa Pavol Ďurka dozvedel, čo sa stalo, sa najskôr posťažoval kolegovi: „... rozhodovať o tom, či ponechať vo väzbe, alebo nie, ale ten sudca je toho názoru, že sa pre.....a lehota väzby, že sme podali obžalobu už po tých dvadsiatich dňoch.“
Policajt 2: „To je Šúrekov problém, nie tvoj.“
Pavol Ďurka: „Nie, že Šúrekov problém, je to môj problém.“
Policajt 2: „Prečo?“
Pavol Ďurka: „Lebo to sú (nerozumieť) tí dvaja. Po Kudličkovi sú to druhí. Tak hľadám skutky, no zatiaľ mám z 2012.“
Policajt 2: (Smiech) „(Nerozumieť) vám musí je..ť.“
Pavol Ďurka: „Nemám ani spis, ani hovno, tak mi dôjdu chalani zháňať.“
Policajt 2: „(Nerozumieť) zavolaj (nerozumieť) drogy (nerozumieť) u neho.“
Pavol Ďurka: „Počuj, Peťo, všetko najlepšie dodatočne k meninám. A na Gáala by sme nevedeli skutok nejaký čerstvý? Keby, keby sa bolo počkalo, sudca rozhodne a potom sa podá obžaloba (nerozumieť).“
Policajt 2: „A prečo? Na aký ko..t ju dával?“
Pavol Ďurka: „Lebo tak to sľúbil Giertlimu a Giertli nechcel mať asi robotu, alebo ja neviem.“
Policajt 2: (Nerozumieť)
Pavol Ďurka: „Dni a noci, aby som bol (nerozumieť) dal dokopy (nerozumieť) do pi.i.“
Policajt 2: „(Nerozumieť) zoberú niektorí, ani za sto rokov nedá dokopy.“
(Nerozumieť)
Pavol Ďurka: „Jéžiš, no nič, osem tridsať dôjdu chlapci, pôjdu zháňať spis. Začnem písať pomaly opatrenie na určenie výberovej príslušnosti.“
Policajt 2: „... dáku takú, nejakú vydieračku?...“
(Ruch)
Pavol Ďurka: „Nemáme tam. Je tam jedna poškodzovačka, to podpálili herňu. To všeobecné ohrozenie bude aspoň pri vznesení. A potom je tam jedna poškodzovačka, taká, že hádzali kamene do okien, lebo voľakoho chceli (nerozumieť).“
Policajt 2: (Nerozumieť)
Pavol Ďurka: „...2012, zločinecká skupina. Si blázon?“
(Smiech)
Po rozhovore na osobnú tému Pavol Ďurka pokračuje: „Podala sa obžaloba, spokojný šťastný, večer som dal repák. Ráno som sa dozvedel, že mi dvoch idú pustiť. 5:41 volal Šúrek.“
Policajt 2: „Hm!“
Policajt 3: „... sudcovi to padlo v rámci hlavného pojednávania, normálne nevidí dôvody na väzbu.“
Pavol Ďurka: „A som otvoril čarovné služobné, zväzok 28 a 29, a vyberám si skutky.“
(Smiech)
Policajt 2: „..., že ako to urobiť, že je ....“
Neskôr v kancelárii oznamuje aj ďalším kolegom: „No, chlapci... Vec je tá, že bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby, v rámci toho bola podaná obžaloba a nebolo rozhodnuté o predĺžení väzby a pán Buvala s pani Záleskou sú toho názoru, že oneskorene bola podaná obžaloba, preto prepúšťajú Gáala s Vidašičom. Čiže, treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať.“
Jeden z nich sa zaujíma: „A kedy ich budú púšťať?“
A Pavol Ďurka odpovedá: „To nevieme. Teraz, že idú, rieši Kysel s ďalším, to, aby to nebolo to, lebo včera ich chceli normálne príkazom od stola pustiť, ale že chcú to riešiť normálne na pojednávaní, ale pustiť ich pustia, určite.“
Pavol Ďurka: „A pozeral som tie veci, ktoré tu máme, je tam tá herňa na Hálovej, to je síce stará vec, ale však nevadí, inšie nemáme a bude treba tam stotožniť ten spis, že sa podpaľovalo. Však tam nám v tom svedčí aj Kaiser (Boris Kaiser alias Indián – pozn. autorky), aj Zeman, aj Rišo Novák, to by sa dalo obviniť, to je skutok na Vidašiča.“
Kolega: „To patrilo jakšíkovcom, herňa, tá herňa, či komu?“
Pavol Ďurka: „Áno.“
Pavol Ďurka: „Tá v Petržalke.“
Kolega: „Hmmm.“
Pavol Ďurka: „Tam Rišo sa priznáva, tam problém nie je, lebo dostane aj 10 rokov za to, po tých oných, po tejto novej skutočnosti. A potom máme ešte jeden skutok, jeden jediný, čo sú tie porozbíjané okná, to ste už boli pozerať, vy, ale ste to nedohľadali, že? A to ste boli pozerať s kým?“
Kolega 2: „Ja už neviem.“
Kolega: „Kilma, či Zeman?“
Kolega: „To kde sme boli pozerať? Na tých Maďaroch, všetko sme prešli, každú ulicu.“
Pavol Ďurka: „Treba zobrať aj Riša Nováka.“
Kolega: „Prístupové cesty.“
Pavol Ďurka: „Treba aj Riša Nováka. Ja vám papiere napíšem. Tam mali ísť, mali tam porozbíjať okná, bolo to na príkaz Kaisera, Kaiser tam to, Kaiserovi to prikázal Gáal, potrebovali tam na voľakoho zatlačiť. Ako, bude to poškodzovačka so zločineckou a hento bude to všeobecné ohrozenie, sa to bude vznášať, tá herňa.“
Kolega: „Nechápem to, no dobre, nespravíme nič.“
Pavol Ďurka: „No, nespravíš s tým nič, Braňo, on mal dohodu s Giertlim a s Hrubalom, že potom to napadne tomu sudcovi, komu bude pridelený spis, a tí, že budú rozhodovať o tom, o dôvodnosti ďalšieho väzobného trestného stíhania tých dvoch. Napadlo to Buvalovi a napadlo to Pamele. Pamela pojednáva do konca týždňa Kováčika, neviem, či Buvala to bude sám rozhodovať, alebo nie, ale oni sú toho názoru, že jednoducho malo by sa počkať, kým Giertli rozhodne, a mala sa potom podávať obžaloba. Giertli už rozhodnúť nemôže, lebo tým, že je podaná obžaloba, stratil všetky (nezrozumiteľné slovo) jak sudca pre prípravné konanie (nerozumieť).“
Kolega: „Ale teraz...“
Pavol Ďurka: „(Nerozumieť) iný právny názor.“
(Nerozumieť)
Pavol Ďurka: „Ale ja si myslím osobne, že Šúrek s Giertlim rozhodol.“
V deň (22. júla 2021), keď obvinených prepúšťali z väzby, je na zvukovom zázname zachytený aj tento rozhovor:
Pavol Ďurka: „... hovoril, že dôjde na desiatu a Pamela sľúbila včera, že keď volala s Lipšicom, že o dvanástej ho púšťa.“
Kolega: „A PBS povedal, že o deviatej.“
Pavol Ďurka: „Volal mi Domorac, že mu dorazil už príkaz. A volal mi už aj Ondrejička. Ja by som toto nerobil, keby oné... Ja som nakupoval cestou, jak som išiel do Bratislavy.“ (Domorac a Ondrejička sú príslušníci ZVJS – pozn. autorky)
Následne Pavol Ďurka telefonuje: „Sľúbené mám od Pébesky (Preventívno-bezpečnostná služba ZVJS – pozn. autorky), že nejakú hodinu a pol nám ho vedia podržať, čiže niekedy na deviatu my by sme tam boli a prídem tam ja osobne, dobre, ako vyšetrovateľ s operatívcom, dobre. (Diktuje svoje telefónne číslo.) Pavol Ďurka. Ď – u – r – k – a. Dobre? Zatiaľ. S krajským som ja osobne volal. Ja osobne a kolegyňa už píše žiadosť. Dobre? Čiže, tá tam dorazí do hodinky. Čau.“
Viac si môžete vypočuť tu.
