Ľubomíra Kudličku s prezývkou Kudla, alebo Rabín zadržali v januári a posadili vo väzby. Spolu obvinili 21 mužov. Viacerí pred raziou ušli, dodnes sú na úteku štyria. Za mrežami už ostali len dvaja. Boss Kudla a bývalý policajt Václav Kincl, ostatných postupne pustili na slobodu.
V júli z väzby prepustili aj Kudličku. Jeho manželka zložila kauciu vo výške 100- tisíc eur. Rozhodoval sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.
Ponúknutie peňažnej záruky ako v zásade najsilnejšieho inštitútu, ktorý môže väzbu nahradiť, bolo podľa Hrubalu potrebné brať do úvahy a zvážiť, či vzhľadom k okolnostiam prípadu a prebiehajúcemu vyšetrovaniu, ktoré trvá už niekoľko mesiacov, nie je možné nahradenie väzby pri stanovení dostatočne vysokej sumy, ktorá by obvineného motivovala k dodržaniu všetkých obmedzení, o ktoré sudca uložil – probačný a mediačný dohľad, zákaz vycestovať a iné.
Hrubala zdôraznil, že väzba je najzávažnejší zásah do osobnej slobody každého obvinenia je opatrením mimoriadnym a možno ku nemu pristúpiť len vo výnimočných situáciách. Odvolal sa na judikatúry medzinárodných orgánov ochrany práva i zmysle judikatúry Ústavného súdu. Tu treba pripomenúť, že Hrubala pred tým dvakrát Kudličku na slobodu nepustil. (Podrobne som o tom písala tu.)
Po prepustení Kudličku spoza mreží nastala hystéria, pritom prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry (nešlo o prokurátorku, ktorá prípad dozoruje, bola tak takzvaná intervenujúca – pozn. autorky) , ktorá bola prítomná pri rozhodovaní o väzbe, sťažnosť nepodala. Konzultovala to aj s nadriadeným špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Ten súhlasil.
„Vzhľadom na to, že v predmetnej trestnej veci už boli vykonané všetky podstatné vyšetrovacie úkony, Špecializovaným trestným súdom bola stanovená vysoká suma peňažnej záruky (dvojnásobná, ako bola ponúknutá obvineným) a obvinenému boli uložené prísne povinnosti a obmedzenia, možno považovať nahradenie väzby probačným a mediačným dohľadom za dostatočné,“ uviedli v stanovisku z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár pre média vyhlásil, že dá preskúmať okolnosti.
Po preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu Generálna prokuratúra skonštatovala, že postup sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorým prijal peňažnú záruku zloženú za obvineného nebol zákonný.
„Pri určovaní výšky peňažnej záruky sudca pre prípravné konanie neskúmal majetkové pomery obvineného alebo toho, kto ju za neho ponúka, ale aj osobu obvineného a povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu,“ priblížila hovorkyňa Andrea Predajňová.
Určenie peňažnej záruky vo výške 100 - tisíc eur preto nemá podľa Generálnej prokuratúry skutkovú oporu, keďže súd nezisťoval majetkové pomery manželky obvineného. (Viac si môžete prečítaťtu.)
Ide o celkom šokujúce vyjadrenie. Generálna prokuratúra, teda prokuratúra vôbec, sa nemá čo vyjadrovať k rozhodnutiam súdov. Zjednodušene povedené, úlohou prokuratúry v trestnom konaní je dohliadať nad dodržiavaní zákonnosti pri vyšetrovaní a na súde zastupovať štát.
Čitatelia si iste spomenú na vyjadrenia prokurátorov, keď sudcovia „škandalózne“ nerozhodli podľa predstáv širokej verejnosti , politikov, ale najmä médií. Zvyknú často bez mena a bez hlavy pre médiách vyhlasovať, že im neprináleží komentovať rozhodnutia súdov. Prípadne povedia, že zvážia podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania).
Ústava totiž garantuje nezávislosť a nestrannosť súdnictva.To znamená, že iné orgány verejnej moci nemajú nijaké oprávnenie vydávať príkazy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu.
Tento prípad je však výnimočný.
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala nemá problém, na rozdiel od väčšiny kolegov sudcov, verejne vystupovať a vyjadrovať sa a prezentovať svoje názory. Dokonca ukazuje aj svoju tvár.
Okrem toho, že na kauciu prepustil obvineného muža považovaného za šéfa jednej z najstarších zločineckých skupín, sa v rozhodnutí vyjadril aj k doterajšej práci polície a prokurátora na prípade.
Hrubalovi prekáža, že orgány činné v trestnom konaní od vznesenia obvinenia jasne nepovedali, čo presne mali takáčovci za celé roky fungovania spáchať a prečo neboli výpovede viacerých svedkov overené.
„Ani po viac ako pol roku vyšetrovania nik nedostal odpoveď na to, čo konkrétne protiprávne mala zločinecká skupina vykonať za spolu 27 (minimálne od 90. rokov svojej existencie) – s výnimkou zhruba osem rokov starej série úskokov voči jednému poškodenému,“ napísal.
Pokračuje, že v uznesení o vznesení obvinenia sa ani vo výroku ani v odôvodnení sa jeho čitateľ (a súd aj ako posudzovateľ) nedočíta, čo, kedy a kde mal robiť čierny výjazd, ako, kde a kedy mali ovplyvňovať konania pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom získania prospechu pre zločineckú skupinu, kto, kedy a ako mal dávať pokyny k páchaniu trestnej činnosti najmä násilného a majetkového charakteru, určovať spôsob jej vykonania, vydávať súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov.
„Vždy je však potrebné aspoň v istej miere dať do súvisu činnosť, respektíve členstvo alebo podporu zločineckej skupiny, s konkrétne opísanými a ohraničenými skutkami, ktorých sa táto zločinecká skupina mala dopustiť,“ napísal.
Podľa Hrubalu nie je možné tento stav z dôvodu snahy o stíhanie podozrivých osôb „zahojiť“ tým, že sa vznesie obvinenie len za trestný čin založenia zločineckej skupiny bez konkretizácie protiprávnych konaní, ktorých sa podozrivé osoby mali dopustiť.
„Toto všetko sudcu pre prípravné konanie doslova zarazilo už v rámci prvého posudzovania predmetnej veci. O to viac ho zaráža to, že ani po viac ako šiestich mesiacoch vyšetrovania veci sa v tomto smere vo vyšetrovaní neurobil žiadny pokrok – spisový materiál nielenže neposkytuje žiadne informácie, ale nedokumentuje ani snahu súvisiacu s tým, ako sa objasnilo ovplyvňovanie súdov a orgánov činných v trestnom konaní, naďalej nič nevieme, či, kde, kedy a ako zasahoval čierny výjazd a akú trestnú činnosť násilného charakteru a aké vypaľovanie mala skupina vykonávať. Sudca pre prípravné konanie si netrúfne hodnotiť, čo je dôvodom takéhoto výkonu vyšetrovania a ani nie je jeho úlohou špekulovať o tejto téme,“ skonštatoval. (Celé uznesenie sudcu Jána Hrubalu si môžete prečítať tu.)
Generálna prokuratúra nezabudla pripomenúť, že v ich prokurátorka z Úradu špeciálnej prokuratúry nepodala sťažnosť a generálny prokurátor v takom prípade už nie je oprávnený podať podnet na podanie dovolania v neprospech obvineného. Zvrátiť Hrubalove rozhodnutie tak už nie je možné.
Čižnár dokonca informoval ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú o svojich zisteniach, ktoré by mohli byť podkladom pre prípadné prijatie zákonných opatrení vo vzťahu k sudcovi.
Kauza takáčovcov sa tak zmenila na boj medzi generálnym prokurátorom a špeciálnym prokurátorom, ktorí majú medzi sebou dlhodobo napäté vzťahy a nástrojom na ich bitku sa stal sudca Hrubala.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, by mal skôr zvážiť podanie návrhu na disciplinárne konanie voči špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý svojej podriadenej - intervenujúcej prokurátorke (meno mi nie je známe) odobril nepodať sťažnosť, ako vyjadrovať takouto formou nespokojnosť s rozhodovacou činnosť sudcu.
Čižnár obviňuje sudcu, ktorému nezávislosť zaručuje ústava v situácii, keď dal dotyčný sudca dozorovému prokurátorovi aj policajtom jasne pocítiť nedostatky ich práce.
