Policajti o aktivitách Františka Borbélyho pre sýkorovcov vedeli minimálne od roku 2008. Vyšetrovateľka vtedajšieho Úradu boja proti organizovanej kriminalite ho prvýkrát spomínala v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci ako čelného predstaviteľa tejto zločineckej skupiny.
Mal dobré kontakty na polícii, v tajnej službe a aj v biznise, vždy vedel, čo sa bude diať, kedy bude aká razia. Zvyčajne zvykol odcestovať mimo republiku a domov sa vrátil, až keď všetko prehrmelo.
Policajti Borbélyho zadržali až 8. októbra 2014 spolu s ochrankou v aute na ceste v bratislavskej Petržalke. Išli z jedného jeho podniku do druhého. Pred zadržaním neušiel.
Priznal sa...
Odsúdili ho „iba“ za to, k čomu sa priznal. Umožnil kumpánom, aby v jeho dome vyrábali drogy a zisk z predaja putoval najvrchnejšiemu šéfovi sýkorovcov Róbertovi Lališovi na úteku. Zločineckú skupinu tak "iba" podporoval. Súhlasil, aby ďalší sýkorovci podpálili auto mužovi z konkurenčnej skupiny piťovcov a aj na čin finančne prispel.
V prípade, že takzvaný čierny výjazd jeho SBS-ky DKFB (Detektívna kancelária Františka Borbélyho) vyberal v roku 2006 výpalné od majiteľa bratislavského podniku, vinu popieral a napokon bšak upustili od potrestania. Predchádzajúci trest za drogy, šesť rokov a osem mesiacov považovala sudkyňa Iveta Halvoňová za dostatočný.
Spolu za všetko dostal napokon súhrnný trest sedem rokov. Pri priznaní však nerátal s tým, že ho neminie aj trest prepadnutia majetku. Na poslednú chvíľu sa to snažil zachrániť a žiadal, aby za ním do väzby prišiel notár. Previesť majetky sa mu nepodarilo a jeden z jeho advokátov sa tesne vyhol stíhaniu pre marenie spravodlivosti.
Vyhlásený konkurz v súčasnosti sprevádzajú viaceré incidečné žaloby. Ide o prípady keď správca konkurzu odmietol uznať pohľadávky Borbélyho sestry, jeho životných partneriek a biznisovej spoločníčky a následne podali žaloby na súd.
Minulý mesiac Borbély požiadal o podmienečné prepustenie na slobodu. Rozhodovať bude Okresný súd v Trnave.
Paradoxne za členstvo v zločineckej skupine ho nikdy ani neobžalovali a to aj napriek početným výpovediam jeho kumpánov, ktorí ho do jej štruktúr zaraďovali a opisovali jeho rozsiahlu činnosť pre gang.
Kým najvrchnejší šéf Kýbel ušiel, ostatní chlapi od sýkoriek boli za mrežami a čakali na verditky v súdnych konaniach vo vyšetrovacej väzbe, Borbély bol etablovaný v podnikateľskom prostredí. Jeho súkromná bezpečnostná služba dokonca mala aj viaceré štátne zákazky.
V teplákoch sa zvykol prevážať po Bratislave v sprievode dvoch ochrankárov v Škode Fabia, ale aj v pancierovej audine. Kontroloval svoje podniky. Šoféroval však zväčša sám. „Chlapci“ museli „mať voľné ruky“, „keby niečo“, aby mali možnosť siahnuť po zbrani, ak by niekto zaútočil na ich vozidlo. Zvykol hovorievať, že na podnikateľský vlak nastúpil neskoro a ťažko sa mu prediera dopredu. Zločineckú skupinu sýkorovcov popieral. „Sýkorovci skončili, keď zavraždili Mira Sýkoru,“ hovoril.
Začal tiež podnikať s Milošom Žiakom, ich firma spustila prevádzkovanie viacerých gastronomických zariadení. V Borbélyho hoteli v bratislavskej Petržalke sa na jeseň 2011 konala recepcia pri príležitosti spustenia projektu Stratené mesto.
Usporiadala ju tam Izraelská obchodná komora na Slovensku a na udalosti sa zúčastnili viacerí politici, podnikatelia, intelektuáli a aj izraelský veľvyslanec na Slovensku. Mimochodom budovu hotela vlastní spolu s ďalším sýkorovcom Ladislavom Bališom prezývaným Dlhý Laco. Borbélyho reštaurácie a aj herne fungujú ďalej aj po jeho uväznení.
S Kočnerom
Borbélyho SBS-ka v auguste 1998 pomohla Marianovi Kočnerovi obsadiť televíziu Markíza. Okrem toho Kočner podniká už takmer 19 rokov Róbertom Baumanom, ktorý má blízko k sýkorovcom a na vyššom riadiacom poste pôsobil aj v oficiálnych vyšších štruktúrach v DKFB.
Strážna služba v minulosti zabezpečovala ochranu bratislavského prístavu, podľa prokuratúry spolupracovala s organizovanou skupinou kradnúcou naftu z lodí. Baumana v októbri 2013 chytili policajti spolu s ďalšími mužmi pri akcii Dallas. Prípad nebol doposiaľ na súde ukončený.
Bauman mal s Borbélym spoločné aj podnikateľské aktivity, až do jari 2013 bol konateľom jednej z jeho firiem. V prostredí organizovaného zločinu sa tiež hovorí, že Borbély ho vtedy kvôli nezhodám s jedným z parťákov, ku ktorému mal Bauman blízko, „vyhodil“ nie len z firmy, ale i zo skupiny.
Ešte v rámci sýkorvskej SBS-ky mal však Bauman veľmi blízko k Vladimírovi Mosnárovi. Tiež pracoval strážnej službe DKFB a aktuálne spoločne s Alenou Zsuzsovou čelí stíhaniu v prípade vraždy exprimátora Hurbanova Lászloá Basternáka z júla 2010.
Esbeskári spojení s vraždou
Za vraždu Basternáka bol doteraz odsúdený iba Štefan Kaluza. Aj on ako esbeskár pracoval v DKFB. Dostal trest 25 rokov. Motív a kto bol objednávateľ sa v tom čase zistiť nepodarilo. Kaluza nechcel vtedy v prípade vraždy Basternáka vypovedať, potom zase dal najavo, že sa bojí, no nič konkrétne nepovedal.
Až v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá sa stala vo februári 2018 sa policajtom podarilo zistiť informácie, ktoré viedli k obvineniu Zsuzsovej a Mosnára.
Predtým v prípade obaja vystupovali „iba“ ako svedkovia. Zsuzsová robila predvolebnú kampaň Basternákovému konkurentovi Romanovi Ostružlíkovi a na súde uviedla, že s Mosnárom sa zoznámila tak, že raz mala defekt a on jej pomohol a neskôr jej robil šoféra. Mosnár zase vypovedal, že bol v čase vraždy vraj v Hurbanove iba náhodou. Zsuzsová však poslal na účet jeho družky po čine peniaze, údajne to bola pôžička.
Za pozornosť stojí najmä to, že Zsuzsovú po vražde v Hurbanove policajti nerozpracovali. Musím pripomenúť, že v tom čase šéfoval Úradu boja proti organizovanej kriminalite Peter Krajíček a tento policajný útvar spadal pod prvého policajného viceprezidenta Jána Vaľa. Prípad dozoroval prokurátor, ktorý riešil aj sýkorovcov vrátane Borbélyho a neželá si, aby médiá zverejňovali jeho meno.
Čo vie?
Ak berieme do úvahy vyššie uvedené fakty, tak sa môžeme dostať k minulosti Aleny Zsuzsovej ešte predtým, než spoznala Mariana Kočnera, pre ktorého mala podľa obžaloby zabezpečiť vraždu Jána Kuciaka. (Podľa jej vyjadrenia sa s Kočnerom zoznámili v roku 2012 – pozn. autorky.)
S určitosťou sa dá povedať, že v sa roku 2010 poznala a stýkala s Mosnárom, vtedajším zamestnancom DKFB. Tým pádom je vysoko pravdepodobné, že ju poznal aj Borbély, ktorý by o jej minulosti a aktivitách vedel určite povedať viac.
O to viac, že keď sa v roku 2010 začalo vyšetrovanie vraždy exprimátora Hurbanova, tak Borbély predsa musel vedieť o stíhaní jeho podriadeného Kaluzu a aj to, že v procesnom postavení svedka v prípade vystupoval jeho ďalší podriadený Mosnár, pri ktorom sa mihla Alena Zsuzsová.
Súčasný Riaditeľ NAKA Branislav Zurian uviedol, že až do zadržania obvinených v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v septembri 2018 nemali o Zsuzsovej informácie. Takéto vyjadrenie je síce prekvapivé, no len na prvý pohľad. Pokiaľ však berieme do úvahy prepojenia Borbélyho smerom k polícii, ako aj tajnej službe, tak to až tak nečakané nie je.
Teraz možno Borbély v operatívnej, či spravodajskej rovine niečo o Zsuzsovej policajtom už aj povedal. O jeho akejsi spolupráci sa v prostredí organizovaného zločinu hovorí dlhšie a zvyknúť jej aj pripisovať dlhorčnú beztrestnosť a umožnenie fungovania v biznise.
Ak prehvoril, otázkou zostáva, ako s informáciámi policajti naložia. Existuje aj možnosť, že by sa mohli prípadne dozvedieť mená kolegov, ktorí prípad vraždy v Hurbanove čo sa týka Zsuzsovej "upratovali" a aj motív ich takéhoto konania.
