Ešte v septembri 2002 istú ženu obvinili za to, že z bytu jej manžela v Petržalke vzala kľúče a doklady od auta, ktoré mal ako podnikateľ na lízing a vozidlo dva dni používala.
Podľa vtedy platného zákona išlo podľa vyšetrovateľa o neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Obvinili ju po štyroch rokoch, v septembri 2006.
Od septembra 2007 až do apríla 2017 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu neprítomnosti obvinenej. Aktuálne by takýto čin kvalifikovali ako neoprávnené užívanie cudzej veci
Žena tvrdila, že auto jej dal
Hodnota automobilu v čase skutku bola znalcom stanovená v prepočte na 9 500 eur.
Zástupca lízingovej spoločnosti pri výsluchu uviedol, že nájomcom vozidla bola jeho firma, vozidlo by mal používať iba konateľ a oprávnený zamestnanec nájomcu. Škoda lízingovke nevznikla.
Manžel obvinenej, ktorý je nevidiaci vypovedal, že jeho manželka odcudzila auto. Na lízing ho má jeho firma. Bola u neho na návšteve a následne zistil, že mu chýbajú kľúče od vozidla a malý technický preukaz, ráno jej volal, vulgárne ho odbila. Jej brat mu povedal, že kde vozidlo stojí, keď tam prišiel, už tam nebolo.
Žena vyšetrovateľovi uviedla, že automobil jej kupoval k narodeninám, bolo brané na lízing a po splatení poslednej splátky ho mala dostať. Auto od obstarania užívala iba ona, pred 3 až 4 týždňami opustila manžela a auto išlo do opravy, preto kľúče a doklady zostali u manžela, keď šla za manželom, že by potrebovala vozidlo, sám jej ho ponúkol a dal jej kľúče a doklady.
Manžel jej pravidelne voláva, aby sa vrátila. V ten deň za manželom prišla na návštevu s dcérou a autom aj odišla asi o 18-tej hodine, auto odparkovala, pred svojim domom a stálo celú noc. Na druhý deň jazdila autom po Bratislave, znova ho odparovala pred svojim domom a ráno ho len preparkovala.
Brat obvinenej na polícii povedal, že na vozidle jazdila len jeho sestra, lebo jej muž má aj iné autá. Podobný prípad sa už stal dva až trikrát s iným automobilom, teda že auto použila sestra napriek zákazu švagra, udal to na polícii, no potom vždy „stiahol späť“.
Matka obvinenej vypovedala, že nevedela, že medzi dcérou a jej mužom je to až také zlé, k skutku sa vyjadriť nevie. Na vozidle od jeho kúpy jazdila jej dcéra, lebo „on jazdiť nemôže, lebo nevidí“.
Tento rok v júni vyšetrovateľ predložil spis prokurátorovi a ten trestné stíhanie zastavil.
Polícia a prokuratúra nemá riešiť emócie
Podľa prokurátora s odvolaním sa na výpovede obvinenej a svedkov, je zrejmé, že auto obvinená dlhodobo užívala so súhlasom manžela ako sekretárka v jeho firme, pričom toto slúžilo aj na uspokojovanie potrieb ich domácnosti. Po ukončení leasingu sa obvinená mala stať vlastníčkou tohto vozidla.
Poukázal aj na to, že predrozvodovom období dochádzalo medzi manželmi k nezhodám, kolísavému zlepšeniu a zhoršeniu ich vzťahu,v dôsledku čoho tento „reguloval“ užívanie vozidla obvinenou aj opakovaným podávaním trestných oznámení, ktoré vzápätí bral späť.
„Za daných okolností, najmä rýchlo sa striedajúcich názorov na užívanie vozidla u a de facto venovania vozidla obvinenej nemožno považovať vôľu manžela, ohľadom dispozície vozidlom za jednoznačne interpretovateľnú ako zákaz užívania vozidla obvinenou, ktorá navyše používaním vozidla zabezpečovala starostlivosť o ich spoločnú dcéru,“ napísal v uznesení, ktoré mám k dispozícii prokurátor.
Doplnil, že tomu zodpovedá aj reálne užívanie automobilu obvinenou a jej chápanie užívacieho práva k vozidlu, keď toto „dostala k narodeninám“, ktoré nespĺňa kvalifikačné znaky subjektívnej stránky stíhaného trestného činu.
„Odhliadnuc od postoja obvinenej k skutku, s poukazom na spôsob vykonania (obvyklé užívanie nadväzujúce plynulo na doterajšie užívanie a jeho absentujúce následky) a pohnútku obvinenej (pokračovanie v užívaní „jej“ vozidla napriek schválnostiam manžela) je závažnosť skutku potrebné hodnotiť ako nepatrnú, čím skutok nemožno považovať za trestný čin,“ uviedol.
Odvoláva sa na princíp ultima ratio (posledný, krajný prostriedok). „Orgány činné v trestnom konaní by prvoplánovo plnili emotívne preexponované ambície jedincov, ktorí nie sú schopní racionálne riešiť vypäté situácie; takáto činnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je v Slovenskej republike, ani v inom civilizovanom občianskom štáte, právnym poriadkom predpokladaná,“ uzavrel prokurátor.
