KOŠICE/BRATISLAVA -NAKA porušila základné právo obvineného z kauzy Slovenské elektrárne na konanie bez zbytočných prieťahov. K prípadu pristupovali nedostatočne a neadekvátne, postup pri vyšetrovaní bol neefektívny a nesústredený. Konštatoval ústavný súd.
Ešte 19. decembra 2014 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Kamil Semanko obvinil bývalého šéfa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Gálla. Prípad vtedy dozoroval dnes už bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. (Ten úrad viedol až do zadržania na konci októbra 2020 a dnes je už neprávoplatne odsúdený na 14 rokov.)
Vyšetrovanie prípadu v kauze Slovenských elektrární, v ktorom figuruje Gáll nie je ani po siedmich rokoch ukončené. Aktuálne má spis už štvrtý vyšetrovateľ v poradí. Na vyšetrovanie prípadov okolo Slovenských elektrární bol pritom na elitnej NAKA zriadený špecializovaný tím.
Vyšetrovatelia prípadu odišli
Na začiatku bola vec pridelená vyšetrovateľovi Kamilovi Semankovi , ktorý ukončil služobný pomer. Stal sa z neho prokurátor na Okresnej prokuratúre Bratislava 1. Prípad mal aj Lukáš Kyselica, ten po odchode z policajného zboru pôsobí v politike a v súčasnosti na poslancom za OĽaNO. Od 17. apríla 2018 bola vec pridelená vyšetrovateľke Eve Kunovovej , ktorá bola od 1. augusta 2020 preložená na iné miesto. Po nej spis prevzal vyšetrovateľ Juraj Podmanický .
Obvinený sa sťažoval na prieťahy aj prokurátorovi, ten mu niekoľkokrát oznámil, že vyšetrovateľovi uložil prijať opatrenia smerujúce k aktívnemu vyšetrovaniu a riadnemu vykonávaniu dôkazov.
Obvinenie
Vyšetrovateľ NAKA tvrdí, že Ladislav Gáll mal ako riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v marci 2006 podpísať zmluvu na 30 rokov o prevádzke s Vodnou elektrárňou Gabčíkovo, pričom vedel, že Slovenské elektrárne nemajú na to právnu a ekonomickú opodstatnenosť a aj napriek tomu, im umožnil prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo, čím porušil zákonnú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil Vodohospodárskej výstavbe škodu viac ako 253- tisíc eur. Čelí tak obvineniu za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.Gáll prostredníctvom advokáta Tibora Timára obrátil ešte v septembri 2020 na ústavný súd.
Timár ústavnej sťažnosti argumentoval aj tým, že vyšetrovateľ NAKA a prokurátor špeciálnej prokuratúry v napadnutých konaniach neukončili vyšetrovanie a prípravné konanie v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, tak ako pri obzvlášť závažných zločinoch ukladá Trestný poriadok a to do šesť mesiacov.
„Štát si musí a mal zabezpečiť špeciálne útvary ako je NAKA dostatočným počtom erudovaných osôb tak, aby nevznikali takéto výmeny v osobe vyšetrovateľa, ktoré následne spôsobujú, že nový vyšetrovateľ niekoľko mesiacov iba študuje spis, a následne zase ďalší vyšetrovateľ študuje spis a úkony sa nevykonávajú a takto sa to opakuje,“ uviedol advokát obvineného Gálla, Tibor Timár.
Čo tvrdili ministerstvo a prokuratúra?
Z vyjadrenia generálneho prokurátora pre ústavný súd vyplýva, že prokurátor špeciálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci vybavil celkovo šesť sťažností na prieťahy v konaní. Na všetky tieto podania sťažovateľa prokurátor reagoval v primeranom čase, avšak je zrejmé, že dôvodom uvedeného omeškania bolo to, že prokurátor si zaobstarával podklady potrebné pre poskytnutie odpovede (správa od vyšetrovateľa).
Dozorový prokurátor predmetnú vec viackrát osobne konzultoval s vyšetrovateľmi a tiež realizoval opatrenia smerujúce k zrýchleniu prípravného konania (žiadosť nadriadeným vyšetrovateľa, aby mu bol poskytnutý priestor na plnenie služobných povinností v predmetnej veci, skrátenie lehoty na preštudovanie spisu, štúdium spisu a pod.).
„Všetci menovaní vyšetrovatelia boli členmi špecializovaného tímu. Dôvodom pridelenia veci inému vyšetrovateľovi bola zakaždým taká zmena, ktorá neumožňovala týmto vyšetrovateľom ďalej pôsobiť ako orgán činný v trestnom konaní, nešlo však o odňatie veci pre nečinnosť alebo iné porušenie povinností,,“ argumentovalo Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré NAKA patrí.
Podľa ministerstva zmeny vyšetrovateľov vyvolali potrebu opätovného naštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorý „má rozsah 75 zväzkov, spolu s desiatkami príloh k vyšetrovaciemu spisu v elektronickej (PC a iné dátové nosiče) ako i v listinnej podobe. Vyšetrovací spis obsahuje veľmi rozsiahly znalecký posudok, na ktorého vyhotovení pribratí znalci pracovali dlhé časové obdobie (takmer štyri roky). Zároveň ide o trestnú vec špecifického a vysoko odborného charakteru. Súčasťou spisu boli aj časti účtovnej dokumentácie obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s..
Ministerstvo sa odvolalo aj na to, že činnosť vyšetrovateľov v roku 2020 bola objektívne obmedzená šírením ochorenia COVID-19 a enormnou pracovnou vyťaženosťou v iných trestných veciach.
Vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť skutku sa ministerstvo vnútra domnievalo, že trestné konanie je vykonávané priebežne, v rámci možností vyšetrovateľa a zákonne.
„Dĺžka konania bola spôsobená „najmä rozsahom samotného vyšetrovacieho spisu, písomností a počítačových údajov a potrebou vykonať tiež rozsiahle znalecké dokazovanie,“ bránilo sa ministerstvo.
Podľa ústavného súdu boli porušené práva
Ústavný súd SR v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) teraz rozhodol, že NAKA a porušila práva obvineného Gálla. Podľa Ústavného súdu SR bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR tiež prikázal, aby NAKA konala bez zbytočných prieťahov. Gállovi priznal finančné zadosťučinenie tisíc eur a advokátovi trovy konania v sume 680, 47 eur.
Z nálezu
„Ústavný súd nemohol akceptovať obranu ministerstva vnútra spočívajúcu v odkaze na opakovanú výmenu vyšetrovateľov spojenú s nutnosťou opakovane si novým vyšetrovateľom naštudovať rozsiahly spis a na enormnú zaťaženosť vyšetrovateľov inými vecami a tiež odkazom na nesprávny postup znaleckej organizácie, ktorú bolo potrebné opakovane vyzývať na vrátenie zaistených vecí, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku,“ píše sa v náleze ústavného súdu
Ústavný súd dal za pravdu advokátovi Timárovi, ktorý poukazoval na to, že na vyšetrovanie tejto veci bol zriadený vyšetrovací tím, ktorý mal pozostávať z viacerých vyšetrovateľov a ďalších členov s tým, že členovia tímu mali byť vyčlenení na vyšetrovanie tejto trestnej veci.
Postup NAKA v uvedenom prípade označil ústavný súd za neefektívny a nesústredený.
„Ak je daný predpoklad o závažnosti a zložitosti predmetnej trestnej veci, potom spôsob, akým orgány činné v trestnom konaní pristúpili k jej vyšetrovaniu, je zjavne neadekvátny a nedostatočný. Orgány činné v trestnom konaní musia zvoliť adekvátny postup pri vyšetrovaní obzvlášť závažných trestných činov alebo dlhodobo páchaných trestných činov,“ skonštatoval ústavný súd.
Podľa ústavného súdu adekvátny postup pritom nevyhnutne musí zahŕňať vzájomnú zastupiteľnosť vyšetrovateľov tak, aby pri dočasnej neprítomnosti jedného z nich (napr. z dôvodu práceneschopnosti) alebo pri odchode jedného z vyšetrovateľov (z akejkoľvek príčiny) nedošlo k úplnému ochromeniu vyšetrovania, prípadne k situácii, keď nový vyšetrovateľ vstupuje bez akejkoľvek znalosti veci.
„Obdobne je možné očakávať, že orgány činné v trestnom konaní zorganizujú svoju činnosť tak, že osobitne dôležitým trestným veciam vyčlenia samostatný tím, ktorý sa zameria výlučne na vyšetrovanie tej veci, pre ktorú boli vyčlenení,“ uviedol ústavný súd.
Ústavný súd sa v náleze odvoláva sa na judikatúru podľa ktorej, nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Rovnako tak uviedol, že nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania.
Tieto právne závery možno primerane aplikovať aj vo vzťahu k organizačno-personálnym problémom orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov.
