Bývalého policajta Ľuboša Kosíka, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač dolapili v Mali. Ako prvý o tom informoval denník SME. Nový Čas napísal, že Kosíkovi pri pobyte v Mali mohla pomáhať aj postavička zo šoubiznisu- Ibrahim Maiga, ktorý z tejto africkej krajiny pochádza a žije na Slovensku.
Prípad Kováč ml.
Kosík je známy z kauzy zavlečenia Michala Kováča mladšieho. Podľa prokurátora im príslušník Slovenskej informačnej služby Michal Hrbáček v auguste 1995, v čase keď tajným šéfoval Ivan Lexa, prikázal, aby syna prezidenta Michala Kováča ho uniesli. Prípad sa nedostal pred súd, lebo Vladimír Mečiar, ktorý bol v tom čase zastupujúcim prezidentom, v roku 1998 vyhlásil amnestiu, ktorá sa vzťahovala na túto kauzu. (Celú obžalobu zverejnil Denník N. Prečítať si ju môžete tu.)
Kosík dal sfalšovať podpisy na troch zmenkách za 2,4 milióna eur svojho bývalého obchodného partnera. V prípade ho stíhali na slobode.
Vo februári 2015 Kosíka Špecializovaný trestný súd odsúdil na 14 rokov. Najvyšší súd tento rok v júni verdikt potvrdil. (Celý rozsudok si môžete prečítať tu.)
Kosík si ho vypočuť neprišiel a nenastúpil do väzenia, aby si vykonal trest. Súd tak na vydal zatykač.
Ďalšie obvinenia z vydierania
Tento rok v apríli na Kosíka podali obžalobu v prípade vydierania na Okresný súd Bratislava 1. Kauza súvisí s prípadom falšovanie zmeniek. Podľa prokurátora keď chcel Kosík na jar v roku 2010 získať fiktívny dlh 2,4 milióna eur objednal si u sýkorovca Juraja Billika alias Čapatého aj zbitie poškodeného a tak ho mal donútil zaplatiť. Čapatý ho najskôr prinútiť vystaviť a podpísať tri zmenky na meno Kosíka, každú v hodnote 800-tisíc eur. Koncom septembra toho istého roku, muža prepadla ozbrojená skupina, vtrhli do jednej z herní v Malackách, hostia si museli ľahnúť na zem, vydieraného muža napadli a boxerom ho udierali do hlavy. Orgány činné v trestnom konaní sa dozvedeli o spáchaní činu na základe oznámenia poškodeného majiteľa herne.
Média v súvislosti so zatknutím Kosíka okrajovo spomínajú, že od júna 2015 čelí obvineniu v kauze obrazov Andyho Warhola. Tento prípad je však v súvislosti s jeho útekom kľúčový.
Bol za mrežami
Podľa polície od februára do júna 2015 chcel podnikateľ Herbert Gorge 300-tisíc eur od biznisového partnera Martina Švajdu, s ktorým obchodujú s umeleckými dielami - obrazmi Andyho Warloha. Vyšetrovateľ tvrdí, že ho k tomu donútil Kosík.
„Oslovil som ho, lebo som sa domnieval, že ide o policajta a má dostatočné právne vedomie. Chcel som len vyriešiť pohľadávku, ktorá vznikla v rámci obchodu s obrazmi Andyho Warhola,“ vysvetľoval Gorge. Vraj si myslel si, že tak nemôže dôjsť k protiprávnemu konaniu a Kosíka neinštruoval, ako má postupovať.
Kosík mal povedať Švajdovi, že bol v tejto veci splnomocnený, aby „ mu vybavili basu“, ukázal mu fotografiu jeho priateľky, že „na neho čakajú vlčiaci, ktorým vie dať povel“.
V tejto veci ho oslovil kamarát, že by mohol „robiť pre Herberta“ on sám ho nepoznal. Keď sa stretli, zisťoval, či je k dispozícii zmluva a notárska zápisnica. Navštívil v Bratislave právnika, a ten mu poskytol „nejaké zmluvy“ a bianko zmenky. Išli na stretnutie, Švajda vraj zdôrazňoval, že chce problém riešiť a tvrdil, že niečo z toho vrátil a niečo dlhuje.
„V mojom veku a s mojimi skúsenosťami viem, že s pohľadávkami sú veľké ťažkosti. Keď idem do nejakého vymáhania, vždy ako prvé zisťujem, či sú vo veci notárske zápisnice, prípadne uznanie dlhu,“ tvrdil Kosík.
Voči Švajdovi vraj nikdy nepoužíval žiadne vyhrážky, ani mu nehrozil fyzickou silou.Vyšetrovateľ tvrdí, že Kosík nútil Švajdu k odovzdaniu peňazí aj cez telefonáty a SMS. Kosíkovi v tomto prípade dokázania viny na súde hrozí 15 – 25 rokov alebo doživotie.
Sudca Okresného súdu Bratislava 1 vzal Kosíka do väzby z dôvodu obavy, že by pokračoval v trestnej činnosti.Prokurátor však žiadal väzbu aj z dôvodu, že by ušiel a ovplyvňoval svedkov.
Proti rozhodnutiu tak podal sťažnosť, sťažnosť podal samozrejme aj Kosík, ktorý požadoval stíhanie na slobode. (Viac o prípade som písala tu ,tu, tu .)
Na slobodu
Senát Krajského súdu sťažnosť prokurátora zamietol a Kosíka z väzby prepustil.
"Na to, aby hrozba vysokého trestu bola dôvodom na takzvanú útekovú väzbu, musia byť preukázané aj iné skutočnosti, ktoré musia byť konkrétne a vyplývať z konania obvineného, prípadne z iných skutkových okolností, a možno z nich bezpečne vyvodiť, že existuje dôvodná obava, že pre hrozbu vysokého trestu by obvinený mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,“ odôvodnil v rozhodnutí predseda senátu s odvolaním sa na nález Ústavného súdu.
Podľa súdu dôvody na útekovú väzbu neboli splnené.
"Kosík má na území Slovenka riadne bydlisko, kde sa aj zdržiava a z územia Slovenska neutiekol ani po vyhlásení neprávoplatného rozsudku, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov."
Senát Krajského súdu ďalej zastáva názor, že dôvod na väzbu nie možný automaticky iba preto, že obvinený bol v minulosti príslušníkom polície. „Paušálne vyvodzovanie väzobného dôvodu na podklade ničím nepodložených domnienok (nepodložených relevantnými informáciami) nie je preto možné akceptovať,“ napísal predseda senátu.
(Celé rozhodnutie si môžete prečítať tu.)
Chronológia káuz
- február 2015: Špecializovaný trestný súd Kosíka odsúdil na 14 rokov za falšovanie zmeniek.
- jún 2015: Kosíka obvinili pre vydieranie v kauze obrazov Warhola. Krátko bol vo väzbe. Krajský súd Bratislava ho prepustil na slobodu.
- apríl 2016: Prokurátor podal na Kosíka obžalobu pre vydieranie v Malackách.
- máj 2016: Polícia ukončila vyšetrovanie v prípade vydieranie v súvislosti s obrazmi, na súd bola podaná obžaloba.
- jún 2016: Najvyšší súd potvrdil trest 14 rokov v kauze falošných zmeniek. Kosík do väzenia nenastúpil.
- august 2016: Na Kosíka vydali európsky aj medzinárodný zatykač.
Čapatý
Do skupiny sýkorovcov „nastúpil“ v roku 1996, keď sa vrátil z väzenia. Do partie ho priviedol Peter Čongrády alias Čongi, ktorý je už po smrti. „Vyčistili obchod,“ a za prvú „robotu“ dostal značkové tenisky.
O rok neskôr začal slúžiť šéfovia gangu Róbertovi Lališovi alias Kýblovi a dostával výplatu 15-tisíc korún, potom 1500 eur mesačne.
Policajti zadržali Čapatého v marci 2011 pre založenie zločineckej skupiny a prípravu vraždy sýkorovca s prezývkou Rezeň. Na jar 2013 sa spoza mreží rozhodol priznať k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil. V liste adresovanom predsedovi senátu, ktorý prejednával prípad kde figuroval ako obžalovaný. Išlo o spomínaný prípad prípravy vraždy. Uviedol, že chce vypovedať. Spustil tak lavínu ďalších svedectiev.
„Kýblovi som bol sluha, poskok aj ochranka. Tri v jednom. Len riť si utieral sám,“ vyhlásil a tvrdí, že bol pri pätnástich vraždách,“ uviedol.
Činy opisuje bez emócií a nazýva ich „robota“ alebo „špinavá robota“. Dostal trest osem rokov. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)
Čapatý sa k spáchaniu trestného činu vydierania pre Kosíka dobrovoľne priznal a plne spolupracoval s políciou. Špecializovaný trestný súd schváli jeho dohodu o vine a treste s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. „Súd u obvineného upustil od uloženia súhrnného trestu, lebo trest uloženým skorším rozsudok Špecializovaného trestného súdu považuje za dostatočný,“ povedala pre môj blog hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.
Z výkonu trestu Čapatého podmienečne prepustili na slobodu tento rok v septembri. (Rozhodnutie si môžete prečítať tu.)
