Operatívci majú ťažkú prácu. Najmä tí z tak elitnej jednotky ako je tá protizločinecká, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Sú napríklad „poštármi“. Nosia spisy z polície na prokuratúru, či z prokuratúry na súd. Sú aj „taxikármi“. Vozia svedkov na výsluchy, či ich predvádzajú na súd. Pri akciách zadržiavajú podozrivých. Podieľajú sa však aj na objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Získavajú informácie v prostredí podsvetia a sú v každodennom kontakte so zločincami. To môže byť pre nich niekedy aj nebezpečné.
Aby ich nebolo možné spoznať, či neskôr identifikovať pri zadržiavaní podozrivých, či predvádzaní obvinených si dávajú na hlavy kukly.
Na Špecializovanom súde 31. augusta rozhodovali o väzbe pre Miroslava Ž. a Štefana R. Obaja sú obvinení z úkladnej vraždy nitrianskeho podnikateľa Dalibora P. Prípad od začiatku sprevádza výrazný záujem médií.
Do budovy súdu v Banskej Bystrici, kde sa konalo neverejné zasadnutie, dvojicu predvádzali operatívci z protizločineckej jednotky, ktorá prípad vyšetruje. Na hlavách mali kukly. Jeden z operatívcov má však na ramene výrazné tetovanie. Je tak ľahké si ho zapamätať a neskôr spoznať. Na zábere ho zachytila redaktorka z denníka Plus JEDEN DEŇ. Viac fotiek si môžete pozrieť tu.
Tento elitný policajt zrejme nevie predvídať, že v medializovanej kauze budú pred budovou súdu na obvinených striehnuť novinári.
A keď je už potetovaný, aby ako drsný muž zapadol do drsného prostredia zločinu, kde získava informácie, mu ani nezišlo na um, obliecť si odev z dlhým rukávom.
Veď posúďte, takto predvádzal iný policajt na súd iného obvineného v tiež medializovanej kauze.
Viditeľné tetovanie je zakázané
Podľa interného predpisu Ministerstva vnútra platí, že tetovanie na viditeľnom mieste môže byť prekážkou.
„Tetovanie na viditeľnom mieste, či vystrihované vzory vo vlasoch, krikľavé zafarbenie vlasov alebo piercing sa za primerané nepovažujú,“ uvádza komunikačný odbor ministerstva vnútra.
Tvrdia, že tak ako pri iných povolaniach v štátnej správe – sudca, prokurátor, diplomat a podobne – má byť policajt v služobnej rovnošate riadne ustrojený a má dbať na česť vážnosť a dôstojnosť svojej osoby, ako aj inštitúcie, či služby, ktorú reprezentuje.
O potetovancovi mlčia
Na policajné prezídium som poslala ešte 31. augusta tieto otázky: Je v poriadku, že mal dotyčný operatívec na hlave kuklu, aby sa chránil proti možnému neskoršiemu spoznaniu, ale na ruke má výrazné tetovanie? Je v poriadku, že si neobliekol odev s dlhým rukávom? Je v poriadku, že nevie predvídať situáciu, že v medializovanej kauze, budú pred budovou súdu novinári, ktorí ho môžu vyfotografovať, či zaznamenať na viedo ?
Odpoveď neprišla.
Skúsenosti niektorých šéfov taja
Radových operatívcov, by mali chrániť kukly. Šéfov, chráni vedenie rezortu vnútra. Neprezradí o nich nič. Napríklad, odmietajú uviesť prehľad služobnej činnosti zástupcu jednej z jednotiek Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorý je podozrivý z viacerých prešľapov a vecou sa zaoberá aj inšpekcia. „Keďže ide o policajta, ktorý pracoval aj v operatíve, z taktických dôvodov nie je vhodné poskytovať prehľad služobných činností,“ odpovedali z tlačového odboru ministerstva vnútra. A keďže jeho meno aj funkcia je zverejnená na ministerskom webe doplnili: „Jeho poslednú pozíciu poznáte.“ Aké vedúce pozície dotyčný zastával predtým, sa teda nedozvieme.
Informácie odmietli sprístupniť aj o inom zástupcovi inej jednotky, či o šéfke jednej z expozitúr a ďalších vedúcich pracovníkov tejto expozitúry.
Prvý policajný viceprezident Jaroslav Malík pracoval 16 rokov v utajení a nie v operatíve, ale v útvare, ktorý je najtajnejší z najtajnejších - odbore špecializovaných služieb, predtým odbore zvláštnych operatívnych činností známom ako OZOČ. Ide o kriminálne spravodajstvo. So zverejnením prehľadu služobnej činnosti Malíka problém nie je. Jeho životopis je prístupný na webe. (Viac si môžete prečítať tu.)
Prečo má ministerstvo vnútra, čo sa týka ochrany jednotlivých šéfov a zverejnením ich skúseností dva metre, tak nie je jasné.
