Pred viac ako mesiacom si vytvoril Milan Krajniak, bývalý poradca exministra vnútra Daniela Lipšica, osobnú webovú stránku. Publikuje na ňom články na rôzne témy. V niektorých sa venuje náboženstvu, v ďalších politike a v iných finančnej skupine Penta.
V septembri Krajniaka obvinili v kauze nákupu odpočúvacieho systému. Exminister vnútra Daniel Lipšic aj Krajniak vyhlásili, že za obvineným stojí Penta. V rozhovore pre portál omediach.com odpovedal na otázku, či v článkoch nebojuje s Pentou, pretože je obvinený, takto: „Svoj názor na Pentu som v posledných rokoch neskrýval. Necítil som vo svojom živote potrebu sa zaoberať špinavcami, radšej sa zaoberám ľuďmi a vecami, ktoré majú zmysel. Faktom je, že teraz mám na to čas. A trochu ma hnevá, že robím prácu, ktorú mohol urobiť ktorýkoľvek novinár, keby si dal trochu námahy a našiel si čas."
Nespochybňujem Krajniakov spôsob obhajoby. Každý sa môže brániť takým spôsobom, aký považuje za vhodný. Nemôže však očierňovať a obviňovať iných.
V článku, ktorý zverejnil 10. novembra 2011, som sa dozvedela, že po začiatku vyšetrovania kauzy Gorila prišli odvetné opatrenia voči ľuďom, ktorí toto vyšetrovanie pripustili. Tiež v texte Krajniak opisuje, že Penta využíva spravodajské metódy. Tvrdí, že nie všetkým ľuďom zo spravodajsko–bezpečnostného prostredia sa tieto nezákonné aktivity páčia. A preto im prinášali informácie, kto by mohol pre spravodajské „trestné komando“ Penty pracovať.
„Ľudia nás upozorňovali na novinárky Júliu Mikolášikovú – pôvodne Nový Čas a Annu Lučaiovú z Plus 7 dní – životnú partnerku bývalého novinára a terajšieho bezpečnostného "analytika" Milana Žitného,“ uviedol Krajniak vo svojom článku. Akí ľudia boli poslami týchto nepravdivých upozornení, to už Krajniak nenapísal a ani na čo presne upozorňovali.
Tu je niekoľko mojich poznámok ku Krajniakovým vyjadreniam:
O Pente som nikdy nepísala. Ak sa dobre pamätám, maximálne som v Novom Čase editovala článok o protestoch proti Gorile.
Ako prvá som priniesla správu, že Krajniak je obvinený v kauze nákupu odpočúvacieho zariadenia. Krajniaka to veľmi podráždilo, aj keď som ho oslovila s otázkami k téme, neodpovedal a nedal ani vedieť, že sa vyjadriť nechce. Jeho bývalý šéf zvolal tlačovku a on sa následne k téme vyjadril v rozhovore pre denník SME.
V súvislosti s Krajniakovým obvinením som napísala článok aj o tom, ako sa na jeseň 2011 zúčastnil recepcie pri príležitosti spustenia projektu Stratené Mesto, ktorá sa konala v hoteli jedného mafiána. Podujatie organizovala Izraelská obchodná komora na Slovensku a pri jeho príprave sa angažoval jej predseda Miloš Žiak. Hotel patrí jednému z čelných predstaviteľov sýkorovcov Františkovi Borbélymu. Ten bol v čase konania recepcie obžalovaný v kauze vyberania výpalného. Aktuálne je väzobne stíhaný za založenie zločineckej skupiny a drogovej trestnej činnosti. Jeho firma sa na projekte podieľala tiež. (Borbély a Žiak spoločne podnikajú.)
Medzi hosťami boli okrem iných aj predseda bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS), starostka Starého Mesta Tatiana Rosová (SDKÚ-DS). Samospráva totiž na projekte spolupracovala, ale prečo tam bol aj Krajniak z Ministerstva vnútra SR, ostáva nevysvetlenou záhadou.
Krajniakovi bolo nepríjemné, že ma na podujatí stretol.Už od tohto momentu – jeseň 2011 - som sa dostala do nemilosti Lipšicových ľudí. Tiež ma zaradili na zoznam nežiadúcich novinárov. Zapisovali si naň redaktorov, ktorí kritizovali Lipšica, jeho ľudí z ministerstva a jeho policajných funkcionárov. Viacerí redaktori veľmi dobre vedia, o čom píšem.
Tento rok v septembri som Krajniakovi poslala zopár otázok:
Aký je váš vzťah k Milošovi Žiakovi?
Kedy, kde a za akých okolností ste sa zoznámili?
Aký je váš vzťah k Jánovi Mojžišovi (poz. autorky, ten bol na podujatí tiež)?
Kedy, kde a za akých okolností ste sa zoznámili?
Prečo ste sa v septembri 2011 zúčastnili recepcie pri príležitosti spustenia projektu Stratené Mesto?
Kto a ako vás pozval?
Čo ste mali vy, ako súkromná osoba, alebo Ministerstvo vnútra SR spoločné s týmto projektom?
Aký je váš vzťah s Jozefom Brhelom (poz. autorky, ten bol na podujatí tiež)?
Kto, kedy a za akých okolností vás zoznámil?
Informovali ste Daniela Lipšica o tom, že ste sa na tejto recepcii zoznámili s Františkom Borbélym, ktorého polícia považuje za čelného predstaviteľa sýkorovcov?
Ak áno, aká bola jeho reakcia?
Ak nie, prečo ste tak neurobili?
Informovali ste Daniela Lipšica o tom, že ste ma na tomto podujatí stretli?
Ak áno, z akého dôvodu?
Informovali ste o tom, že ste ma na tejto recepcii stretli, niekoho iného?
Ak áno, z akého dôvodu?
Odpoveď od Krajnika doteraz neprišla.
Keď sa začalo hovoriť o nákupe odpočúvacieho zariadenia, poslala som na Ministerstvo vnútra SR otázky, v ktorých som sa pýtala, prečo bol na rokovaniach s izraelskou dodávateľskou firmou prítomný aj Miloš Žiak. Namiesto odpovede za mnou prišiel Borbély. „Prečo sa pýtaš na kamaráta? Ideš to písať?“ a vytiahol z vrecka otázky, ktoré som poslala na ministerstvo. Od Lipšicových ľudí mi potom prišla takáto odpoveď: „Ministerstvo si nevyberalo a nemalo vplyv na to, kto bude prítomný za izraelskú stranu.“ A viac o rokovaniach povedať nechceli s tým, že ide o utajované skutočnosti.
Krajniaka a jeho spoluobvineného Marcela Klimeka (bývalý vedúci služobného úradu Ministerstva vnútra SR) začala zastupovať advokátka Eva Mišíková. Tá bola pred tým 40 rokov prokurátorkou. Na jej kontroverznú premenu v súvislosti s tým, že obhajuje aj Mareka Trajtera, ktorý je obvinený z objednávky mafiánskej vraždy, som upozornila vo svojim článku.
Mimochodom, Mišíková zastupuje aj bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Lipšic sa o Trnkovi vyjadril, že patrí do cely policajného zaistenia. Ktovie, ako Krajniak znáša okolnosť, že advokátka Mišíková háji práva človeka, o ktorom si jeho bývalý šéf myslí, že by ho mali policajti strčiť do basy. A aj osobu obvinenú z mafiánskej vraždy.
Je teda celkom úsmevné, že ma Krajniak vo svojom texte spomenul v súvislosti s tým, že "ich nejakí ľudia upozorňovali na mňa"...
Na novinárov tajných
Za éry Lipšicovho pôsobenia na ministerstve vnútra boli na novinárov nasadzovaní spravodajskí dôstojníci z tajného policajného odboru. Konali na príkazy policajných hláv. (Odbor patril do kompetencií prvého viceprezidenta.) Ich úlohou bolo zistiť na akých témach redakcia pracuje, čo všetko novinári pri svojej práci zistili, ale z nejakých dôvodov nezverejnili, a aké majú zdroje.
Vynárajú sa otázky, či a prečo boli tieto informácie potrebné pre policajný zbor. A aj podozrenia, že z nich ťažili jednotlivci, ktorí sa obávali, že by mohli byť zverejnené závažné fakty o ich podivných skutkoch. Napríklad aj o nevysvetliteľnom spôsobe zaťahovania podsvetia do odpovedí na moje otázky o kauze nákupu odpočúvacieho zariadenia. Ale samozrejme aj iné...
O tom, ako som odhalila tajného, ktorý bol nasadený na mňa, a niektorých praktikách tohto odboru, napíšem niekedy nabudúce.
