BRATISLAVA – Branislav Adamačo dostal doživotie a mohli sme ho označiť za vraha a mafiána. To však už neplatí. Súd mu povolil obnovu konania a celý prípad sa začne prejednávať od začiatku. Z rozhodovania na Špecializovanom trestnom súde vylúčili sudcu Jána Hrubalu. Adamočovi pomohla kauza Pavla Muchu, ktorého porušenia práv konštatoval Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Pavol Mucha bol stredným článkom zločineckej skupiny sýkorovcov, v prípade pre ktorý ho obvinili bol jedným z deviatich. Ostatní ôsmi obvinení pristúpili na dohodu o vine a treste s prokurátorom, ktorú schválil súd. Mucha to odmietol a jeho vec vylúčili na samostatné konanie a pred súdom prebiehalo dokazovanie. Odsúdili ho na 23 rokov. Rozhodovali tí istí sudcovia, ktorí predtým potvrdzovali dohody o vine a treste s jeho pôvodnými kumpánmi.
Mucha tvrdili, že sudcovia neboli nestranní a obrátil sa na ESĽP Štrasburgu. A ten mu dal za pravdu. Po uplynutí troch mesiacov od rozhodnutia vznikne zákonný dôvod na obnovu konania a následne budú o jeho prípade rozhodovať od začiatku nanovo. Týždenník Plus 7 DNÍ už koncom minulého roka upozornil, že tento prípad môže pomôcť mnohým odsúdeným mafiánom.
Obnova konania
Toto rozhodnutie využil aj Branislav Adamčo, ktorého doposiaľ označovali ako mafiána a vraha z Východného Slovenska. O čo ide?
Najvyšší súd SR Adamčovi totiž v novembri 2021 potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý mu povolil obnovu konania v prípade vraždy podnikateľa Mariána Karcela z roku 2000. Ako prvá o tom informovala televízia JOJ. Za tú vraždu bol Adamčo odsúdený na 15 rokov väzenia. Následne bol na Špecializovanom trestnom súde odsúdený za členstvo v zločineckej skupine a ďalšiu vraždu Arpáda Nistora z roku 2004, uznali ho za vinného a uložili mu súhrnný doživotný trest aj na základe predošlého odsúdenia.
Trestný poriadok hovorí, že „ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania, určí po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy".
Adamčo podal námietku zaujatosti voči sudcom Špecializovaného trestného súdu Jánovi Hrubalovi a Romanovi Púchovskému. Namietal vzťah sudcu Púchovského s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučasnkým, ktorý sa mal podieľať na jeho odsúdení vo veci, v ktorej bola povolená obnova konania.
V námietke poukazoval aj na informácie z kauzy vojny v bezpečnostných zložkách, o tom, že sa niektorí policajti vyjadrujú o Hrubalovi ako o tom správnom sudcovi, na ktorého majú vplyv.
Žiadal, aby o jeho trestných veciach vedených rozhodovali „nestranní sudcovia, ktorí nie sú, ani neboli pod vplyvom skorumpovaných policajtov, ktorí dlhodobo ovplyvňujú obvinených a svedkov, vyrábajú a manipulujú s dôkazmi a účelovo konštruujú nepravdivé obvinenia".
U sudcu Hrubalu rozoberal to, že už skôr rozhodoval o jeho spoluobvinenom a v rámci konania sa „prezumovala“ jeho vina, ako „šéfa kriminálnej skupiny", zazlieval mu aj „vnucovanie priznania a oľutovania".
Riadili sa Muchom
Sudcovia Ján Hrubala aj Roman Púchovský sa vyjadrili, že nie sú zaujatí. Adamčo podal sťažnosť. Ešte na konci januára rozhodoval o nej senát najvyššieho súdu a ten mu dal čiastočne za pravdu. Teraz najvyšší súd sprístupnil uznesenie.
Najvyšší súd pri posudzovaní Adamčovej sťažnosti konštatoval, že nemá žiadne ani tie najmenšie pochybnosti o tom, že sudcovia Hrubala a Púchovský sú z hľadiska subjektívneho schopný vo veci rozhodnúť nestranne a bez akéhokoľvek náznaku zaujatosti, pretože zo spisu nevyplýva žiadna relevantná skutočnosť a ani prijateľný argument preukazujúci opak.
Najvyšší súd však poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Mucha proti Slovenskej republike, ktorý rozhodol o tom, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, že uvedené je možné aplikovať aj na toto trestné konanie.
Článok 6 ods. 1 Dohovoru
Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.Poukázal na rozsudok, ktorým senát Špecializovaného trestného súdu (bol v ňom aj Hrubala) označil ako šéfa kriminálnej skupiny, bez toho, aby sa v uvedenej trestnej veci o ňom rozhodoval. Podľa názoru najvyššieho súdu došlo k narušeniu nestrannosti teraz vo veci konajúceho sudcu, ktorý sa podieľal na predchádzajúcom rozhodnutí.
“V tomto prípade platí, že spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná" a záver, že terajšia účasť sudcu Hrubalu na rozhodovaní vo veci obžalovaného Adamča narúša pohľad nezainteresovaného pozorovateľa na jeho nestrannosť a objektivitu,“ konštatoval najvyšší súd a Hrubalu z veci vylúčil.
Údajne by stačilo, iba použiť slovo údajne
Najvyšší súd tiež pripomenul, že ESĽP zdôraznil že, je potrebné rozlišovať medzi vyhlásením, že niekto je podozrivý zo spáchania trestného činu a jednoznačným vyhlásením, že osoba daný trestný čin spáchala, bez existencie právoplatného rozsudku.
„Dôležitosť sa kladie aj na výber slov verejnými činiteľmi vo vyhláseniach, ktoré urobili skôr, ako bolo osoba súdená a uznaná za vinnú z konkrétneho trestného činu,“ uviedli v uznesení.
Na druhej strane iná situácia by nastala, ak by v predmetnom skutku bolo uvedené: „údajný šéf skupiny“, takýmto vyjadrením „len" možnosti, že Adamča mal byť šéfom skupiny, by bolo, podľa názoru najvyššieho súdu, do budúcna, dostatočne vylúčené porušenie princípu prezumpcie neviny a vylúčená možnosť pochybovať, z hľadiska objektívneho, o nezaujatosti v budúcnosti konajúcich sudcov vo veci menovaného.
„Vzhľadom na dve vyššie spomínané rozhodnutia ESĽP sa do budúcnosti bude vyžadovať zvýšená ostražitosť pri formulovaní skutkových zistení ohľadom označenia osôb, o ktorých sa aktuálne nerozhoduje,“ uzavrel senát najvyššieho súdu v uznesení. Celé si ho môžete prečítať tu
