Čas čítania textu: 7 minút
Istý Juraj Svitok bol pôvodne radový operatívec z Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) a so svojim parťákom Michalom Štálnikom pôsobili na vysunutom pracovisku v Prievidzi. V novembri 2020 na inšpekcii zriadili pracovnú skupinu Reštart, ktorá sa mala venovať podozreniam z trestnej činnosti policajtov a príslušníkov Kriminálneho úradu Finančnej správy SR. Členom bol aj spomínaný Juraj Svitok. Neskôr získal na inšpekcii funkciu zástupcu a na tomto poste pôsobil až do konca novembra minulého roka. V kauze Rozuzlenie vypovedal ako svedok, ktorý má dokonca aj status chráneného oznamovateľa.
Jeho manželka sa angažuje v politike za stranu Demokrati, spoločne s kamarátkami, manželkou a sestrou iných policajtov sa verejnosti prihovárajú cez videá. Trojica kosatiek sa vyjadruje k dianiu v bezpečnostných zložkách.
Za rovnakú politickú stranu kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu aj niekdajší policajný prezident Štefan Hamran, ktorý o prípade Rozuzlenie veľkolepo informoval na tlačovej besede.
KONTEXT: Kauza Rozuzlenie je pokračovaním vojny v bezpečnostných zložkách. Spis z z NAKA odbor Bratislava odstúpili na NAKA odbor Východ 8.marca 2022 a z „Východu“ na NAKA odbor Stred ho odstúpili 22. decembra 2022. Následne 17. augusta 2023 došlo k vzneseniu obvinenia.
Vyšetrovateľ obvinil Peter Košč alias pán X za to, že riadil zločineckú skupinu, ktorá chcela diskreditovať našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcimi s temnými silami okolo vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu. Skupina tiež mala ovplyvňovať priebeh exponovaných trestných konaní. Obvinili aj bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, jeho nástupcu Michala Aláča, exšéfa bratislavských operatívcov NAKA Jána Káľavského a bývalého príslušníka spravodajskej služby Martina Ciriaka.
Námestník generálneho prokurátora obvinenie zrušil obvinenému Vladimírovi Pčolinskému a Martinovi Ciriakovi v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku. O Michalovi Aláčpvi doposiaľ na prokuratúre nerozhodli, sťažnosť proti vzneseniu obvinenie vzal späť a podal návrh v zmyle paragrafu 363 Trestného poriadku.
Peter Košč je na úteku od jari 2021, no napriek tomu pôvodne nezačali konanie voči ušlému, stalo sa tak až nedávno, až teraz tak môžu rozhodnúť o opravných prostriedkoch, ktoré v jeho mene môžu podať advokáti.
Ján Káľavský žije v Bosne a Hercegovine, uznesenie o obvinení mu doručili však iba pred pár dňami. Jeho advokáti avizovali podanie sťažnosti.
Juraj Svitok vo výpovedi po zákonnom poučení v postavení svedka v opisoval ako získal informácie o podozreniach od svojich rôznych informátorov, ktorých si vraj aj riadne viedol a boli z prostredia SIS, tvrdil, že si rozhovory s nimi aj nahrával. Ako dôkaz predložil tiež fotografiu lístočka s poskytnutými informáciami s dátumom. Tvrdil, že následne poznatky posúval kolegom na NAKA do tímu Očistec.
Vladimír Pčolinský v tejto súvislosti ešte vlani na konci novembra podal trestné oznámenie. Zastával názor, že Juraj Svitok, ako člen pracovnej skupiny Reštart zriadenej na inšpekcii odovzdával vyšetrovateľovi NAKA Jánovi Čurillovi, ktorý bol člen tímu Očistec utajované informácie získané nezákonným a procesne nedovoleným spôsobom. Malo ísť o vyťažovanie príslušníkov Slovenskej informačnej služby, pričom informácie boli získané v rozpore so zákonom o Policajnom zbor (osoba spolupracujúca v prospech policajného zboru nesmie byť príslušník SIS – pozn. autorky) ako aj v rozpore so zákona o SIS, pričom tak konali v úmysle mu privodiť trestné stíhanie.
Keď sa o podaní dozvedeli kosatky, zverejnili celý výsluch Juraja Svitoka v kauze Rozuzlenie. (Link nezdieľam z dôvodu, že v príspevku neanomyzovali mená príslušníkov SIS, ktorých svedok Juraj Svitok spomínal a ide o utajovanú skutočnosť.)
Vyšetrovateľ inšpekcie vypočul Juraja Svitoka, na inšpekcii si však nevedel spomenúť na mená, prezývky ani kontakty na svojich informátorov. Vypočul aj Jána Čurillu, tiež zabezpečil písomné podklady od ÚIS, ktoré tvoria utajovanú prílohy vyšetrovacieho spisu. Napokon trestné oznámenie odmietol. Vladimír Pčolinský podal sťažnosť.
Aj keď nepodpísal uznesenie
Poukázal na irelevantnosť zistenia, či poskytnutá informácia policajtovi je alebo nie je utajovanou skutočnosťou. Argumentoval aj tým, že skutočnosť, že aj keď Ján Čurilla uznesenie o vznesení obvinenia nepodpísal, nezbavuje ho zodpovednosti za priebeh vyšetrovania v prípade Rozuzlenie, ako uviedol vyšetrovateľ, ktorý vybavoval jeho trestné oznámenie.
Súčasťou námietok v sťažnosti bola aj rozsiahla citácia výpovedí podozrivých osôb v procesnom postavení svedkov.
„Vyhodnotením výpovedí podozrivých mám za to, že bolo dostatočne preukázané, že medzi podozrivými Jurajom Svitokom a Jánom Ćurillom dochádzalo k odovzdávaniu informácií minimálne z prostredia Slovenskej informačnej služby a to v priestoroch národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru,“ uviedol v sťažnosti.
Bývalý riaditeľ SIS v sťažnosti vyjadril presvedčenie o úmyselnom konaní spočívajúcom v spôsobení škody obvinenému práve vznesením obvinenia, respektíve konania súvisiace s priebehom vyšetrovania, ktoré smerovalo k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe.
Vraj bez úmyslu
Prokurátorka z bratislavskej krajskej prokuratúry Melánia Dornáková ju teraz zamietla. Vyšetrovateľ inšpekcie podľa jej názoru dostatočne zistil skutkový stav veci a podrobne svoje úvahy rozviedol.
KONTEXT: Prokurátorka je bývalá vyšetrovateľka, pôsobila na bratislavskom krajskom riaditeľstve a spolupracovala s Milanom Maškarom, ktorý je dnes zástupca riaditeľa ÚIS. Jeho manželka je v súčasnosti námestníčka Národného bezpečnostného úradu.
„Vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že príslušníci policajného zboru konali v úmysle spôsobiť oznamovateľovi škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a to konaním v rozpore s právomocou verejného činiteľa,“ uviedla prokurátorka v uznesení, ktoré mám k dispozícii.
Podľa názoru prokurátorky ani prípadné úmyselné porušenie zákona zo strany verejného činiteľa nie je trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa pokiaľ nebolo vedené v úmysle spôsobiť inému škodu, respektíve zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, prípadne, ak z porušenia zákonnej povinnosti zo strany verejného činiteľa reálne nemôže dôjsť k takémuto ohrozeniu, to je ak porušenie zákonnej povinnosti zo strany verejného činiteľa nie je spôsobilým prostriedkom na spôsobenie takéhoto ohrozenia.
„Mám za preukázané, že v danom prípade nie je možné konanie podozrivých príslušníkov policajného zboru, v súvislosti s vykonávaním ich služobných povinností v uvedenej veci, subsumovať pod tak objektívnu, ako aj subjektívnu stránku predmetného trestného činu,“ konštatovala.
Do uznesenia napísala, že nebolo preukázané také konanie podozrivých, ktorým by vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a ani nebol preukázaný žiadny úmysel podozrivých konať tak, aby pri vykonávaní svojej právomoci konali spôsobom odporujúcim zákonu, či prekročením svojej právomoci zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, navyše v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
„Vydanie nezákonného rozhodnutia nie je samo o sebe trestným činom. Sám zákonodarca počíta s tým, že k vydaniu nezákonného rozhodnutia môže dôjsť, a preto pri rozhodnutiach vyšetrovateľa, prokurátora, ako aj súdu, upravuje systém riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby sa nezákonnosť rozhodnutia v opravnom konaní odstránila,“ oponovala prokurátorka.
Nie je informátor ako informátor
Vykonaným dokazovaním predprípravného konania bolo zistené, že Ján Čurilla nemal vedené žiadne osoby pracujúce v prospech policajného zboru, teda osoby, od ktorých by získaval informácie utajeným spôsobom, a ktorých obsah by tvorili jednotlivé kriminálne informácie v podobe úradných záznamov.
„Získavané informácie, ktoré mu boli ako členovi vyšetrovacej skupiny známe od operatívnych pracovníkov, nie sú informáciami získanými od osôb pracujúcich v prospech policajného zboru,“ napísala do uznesenia prokurátorka.
Uviedla tiež, že v priebehu vyšetrovania získava vyšetrovateľ, člen vyšetrovacej skupiny, informácie získavané operatívnymi pracovníkmi nielen od ich takzvaných ,,informátorov", ale aj zo samotného prostredia, či už kriminálneho, teda od závadových osôb, alebo z iných operatívnych zdrojov, ktorými ale nie sú títo „informátori".
„Inými slovami, nie každá informácia získaná v priebehu vyšetrovania je informáciou získanou od osôb pracujúcich v prospech policajného zboru, a teda nie každá informácia · je kriminálnu informáciou podliehajúcou zákonným ustanoveniam príslušných interných predpisov,“ uviedla prokurátorka.
Podľa jej záverov z vykonaného vyšetrovania nevyplynulo, že by Juraj Svitok mal vedome, ako osoby pracujúce v prospech policajného zboru, vedených príslušníkov Slovenskej informačnej služby. „Vzhľadom aj na obsah písomnosti pod stupňom utajenia „vyhradené", nebolo možné vykonať ďalšie dokazovanie,“ vysvetlila svoju právnu úvahu.
„Z vykonaného vyšetrovania vyplynulo, a tu možno dať za pravdu aj samotnému oznamovateľovi, že k odovzdávaniu informácií medzi Jurajom Svitokom a Jánom Čurillom dochádzalo. Z výpovedi oboch však vyplýva, že tieto neboli získané priamo od príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ale ich obsah tvorili informácie z jej prostredia,“ napísala.
Uvedené tvrdenia sú podľa prokurátorky podporené aj písomnými podkladmi, ktoré boli v rámci predprípravného konania do vyšetrovacieho spisu zabezpečené, a z ktorých je zrejmé, že Juraj Svitok vyhotovil len dve kriminálne informácie, ktoré sa ale vyšetrovanej trestnej veci zneužívania právomoci verejného činiteľa netýkajú.
Po preštudovaní spisu vyhlásila, že Juraj Svitok nepredložil v písomnej podobe žiadnu kriminálnu informáciu Jánovi Čurillovi v súvislosti s Vladimírom Pčolinským.
„Kriminálna informácia je písomným pretavením získaného poznatku od osoby spolupracujúcej v prospech policajného zboru, teda od takzvaného ,,informátora".
Je potrebné uviesť, že uvedené nevylučuje, že príslušníci Policajného zboru, bez ohľadu na ich postavenie, resp. služobné zaradenie získavajú rôzne informácie, ktoré ale nie vždy musia byť získané práve od osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, ktorých evidenciu ako aj bližšie spôsoby spolupráce s nimi, upravujú príslušné interné akty riadenia. Povedané inak, informácie získavané najmä v rámci operatívnych preverovaní, nemusia vždy pochádzať len od tzv. ,,informátorov",“ myslí si prokurátorka Melánia Dornáková, podľa ktorej sťažnosť Vladimíra Pčolinského nie je dôvodná.
