Tibor Pútik, prezývaný Buco (nar. 1955), bol vysoký, svalnatý, mal silnejšiu postavu, hrubý krk, tmavé krátke vlasy a snedú pleť. V štýle talianskej mafie nosieval klobúk, dlhý kabát, špicaté lakované topánky a zlatú reťaz.
„Buco a jeho kamaráti pôsobili najskôr v zahraničí. Raz, keď išli už aj s lupom z Talianska, podpálili im auto. Lašovali hneď po revolúcii," zaspomínal si na staré časy pre môj blog muž, ktorý sa v prvej polovici 90-tych rokov minulého storočia pohyboval v prostredí vznikajúceho podsvetia.
Bucova družina
Buco so svojou partiou, do ktorej patrili Ivan Trančík, Ľubomír G. s prezývkou Džitsa (staré časy prežil a sedí v base odsúdený za drogy), František J. (tiež prežil staré časy a neskôr sa priradil k takáčovcom, v súčasnosti podniká v gastronómii) a iní, mali základňu v hoteli Fórum. Bola to jedna z prvých skupiniek, ktoré sa formovali v Bratislave. Orientovali sa najmä na vydieranie a hrubý nátlak v centre hlavného mesta. Biletárov v podnikoch robili vo voľnom čase policajti. Do hotela Fórum s nimi chodil aj vekslák Peter Steinhübel alias Žaluď. V tom čase sa vrátil z basy Vladimír Daniš prezývaný Tuti. Za socializmu sedel viackrát. Porozhliadol sa, ako sa veci počas jeho trestu na slobode zmenili, a zaradil sa do Bucovej družiny. Skupina navštevovala aj vtedajší hotel Junior na Štrkovci. Svedkovia hovoria, že Buco tu verejne fetoval kokaín. Tiež vysedávali aj v niekdajšom hoteli Kyjev.
Jozef Sloboda
Zo Švédska sa vrátil a v Bratislave sa chcel uchytiť aj Jozef Svoboda. Bol to bývalý zápasník. Považovali ho za pána a mal svojich ľudí. Sloboda vytvoril partiu, ktorá sa dá považovať za najstaršiu. (Neskôr sa vypracoval na jedného z najsilnejších mužov bratislavského podsvetia a dotiahol to až na úroveň bielych golierov, mal kontakty na politikov a vplyvných podnikateľov. Neznámy vrah ho zastrelil v júli 2004.)
Verzií zmiznutia je viac
„Vtedajší riaditeľ hotela Fórum, kde sa Bucova partia často zdržiavala, požiadal Slobodu o pomoc. Chcel dostať Bucových ľudí z podniku preč. Obťažovali totiž hostí. Sloboda to teda skúsil. Dal si s Bucom a jeho partiou stretnutie na pôde hotela Fórum, chcel s nimi uzavrieť dohodu. Nepodarilo sa mu to, vysmiali ho. Došlo ku konfliktu medzi Bucvou pravou rukou - Trančíkom a Slobodom," povedal môj zdroj, ktorý mal blízko k „bucovcom". Pár týždňov na to, 26. apríla 1993, vo vchode na Sibírskej ulici zastrelili a dobodali Trančíka. Vražda je do dnes neobjasnená.
„Krátko po Trančíkovej smrti mal mať Buco stretnutie so Slobodom, z ktorého sa už nikdy nevrátil," uviedol ďalej môj zdroj a dodal, že „podľa všetkého sa stal obeťou ľudí zo Slobodovej partie a zrejme to bola odveta za poníženie a zároveň výstraha ostatným."
V hlavnom meste sa však povrávalo aj to, že Buco utiekol zo strachu. „Mal totiž v pláne zlikvidovať chlapíka s prezývkou Malý Oskar z Bratislavy, ktorý bol chránenec Mikuláša Černáka, bossa slovenského podsvetia. Miki sa o tom dozvedel," myslia si ľudia z prostredia niekdajšieho začínajúceho podsvetia.
„Buco zomrel, či dokonca bol zavraždený v Nemecku," tvrdil mi zase muž, ktorý patril k starej bratislavskej galérke.
Bucovi blízki polícii oznámili, že je nezvestný. „Po čase sa o Buca začala zaujímať aj polícia pre prípad obmedzovania osobnej slobody," povedal človek, ktorý poznal osobne ľudí z Bucovej družiny. Sudca na Buca vydal zatykač. Živého ho už viac nevideli a doposiaľ nenašli ani jeho telo. Súd Buca vyhlásil koncom roka 1994 za mŕtveho.
Steinhübel alias Žaluď
Ako som už spomínala, Žaluď bol vekslák. Touto „prácou" sa živil už za socializmu. Kapitál získal v roku 1991 obchodovaním so striebrom. Nabalil sa pri malej privatizácii, na tzv. holandských dražbách s kumpánmi dokázal zastrašením odradiť od draženia iných záujemcov. Peniaze investoval do legálneho biznisu, kšeftoval s pozemkami a získal aj podnik Bratislavské mraziarne.
"Ako 17-ročný som kibicoval kamarátovi. Trikrát som mu poradil, aby volil žaluď. Vyhral značnú sumu peňazí a mne prischla prezývka," vysvetlil Žaluď redaktorovi Nového Času, ktorý mal možnosť sa s ním stretnúť a napísal o ňom veľa článkov. (Žaluď mal zlé vzťahy s Edom Diničom a jeho ľuďmi. Po piatich pokusoch o atentát ho napokon popravili 4. augusta 1999 v areáli Bratislavských mraziarní. Vražda je do dnes neobjasnená.)
Surový a brutálny Tuti sa zaktivizoval po Bucovom zmiznutí. Robil poskoka Žaluďovi. Ochrankára mu zase robil už spomínaný Dižista.
Tutiho éra
Mal rešpekt a silené postavenie v rómskej komunite. Tuti s kamarátmi vydierali bratislavské podniky, taxikárov, ale aj osoby podozrivé z trestnej činnosti. „Zvyčajne sa ma pred vystúpením z auta opýtal, či mi bude stovka chýbať. Nechcel som si ho znepriateliť a tak som mu dával peniaze. Jednému kolegovi, ktorý od neho za jazdu chcel peniaze, zaplatil, ale keď vystúpil, vyzul si topánku a rozbil mu obidve svetlá," opísal pre novinára z Nového Času bývalý bratislavský taxikár.
Podobne sa správali v reštauráciách a baroch, za konzumáciu neplatili. „Čašníčky vedeli, že mu majú dať stovku - dve. Keď nedostal peniaze, zobral čašníčke hoci aj zlaté náušnice. Ľudia narozprávali, že ich trhal z uší. Ale to sú len legendy. On len povedal, čašníčke alebo hoci aj návštevníčke: daj náušnicu a dostala ju. Ľudia sa ho báli," citovali prevádzkara jedného podniku noviny. Jeden z bývalých recepčných hotela Kyjev redaktorovi TASR, ktorý sa už 20 rokov venuje témam z kriminálneho prostredia, zase povedal, že Tuti viackrát personálu ukazoval, že má pri sebe ručné granáty a neváha ich použiť. Za vyčíňania Tutiho začal bohatnúť Edo Dinič.
Tutiho koniec
Podľa informácií novinára z TASR sa Tuti s partičkou stretávali s Ladislavom Bališom alias Dlhým Lacom (oveľa neskôr považovaného za jedného z popredných predstaviteľov bratislavskej skupiny sýkorovcov) a Viliamom Rafaelom, ktorého prezývajú Čierny Vilko. (V súčasnosti sú obaja vo väzbe pre obvinenie z prípravy vraždy parťáka Martina Hrabárika alias Rezňa.) Dlhý Laco vtedy robil na pošte a rozvážal balíky.
V centre Bratislavy 6. júla 1995 na pravé poludnie v blízkosti nástupného ostrovčeka električiek vybuchol červený Citroën. V aute sedeli bratia Vladimír Daniš alias Tuti a Jozef Daniš s prezývkou Papas. Pozostatky ich tiel zbierali policajti v okolí výbuchu po kúskoch. Prípad je do dnes neobjasnený. „Jedna z verzií, ktorá kolovala o možnom motíve jeho vraždy, bola domnienka, že pár týždňov predtým prezradil Tuti polícii, že v Bratislave sa skrýva jeden z talianskych mafistických bossov," spomína redaktor z TASR.
A prišla mafia...
V deň, keď Tuti a jeho brat zomreli, bola v luxusnej reštaurácii v centre Bratislavy na Hviezdoslavom námestí večer oslava. Podnikatelia si mysleli, že výpalníctvo a násilie sa skončilo. Mafia však ešte len začínala. V Bratislave postupne vznikli partie, slobodovci, diničovci, sýkorovci, takáčovci. Skupiny neskôr medzi sebou bojovali o teritórium aj majetok. A začalo sa vraždiť. Jedna likvidácia podnietila spáchanie ďalšej popravy.
P.S.
Článkom o Bucovi a jeho osude začínam sériu príbehov z bratislavského ale aj slovenského podsvetia, v ktorých sa budem venovať aj zabudnutým či nevyriešeným prípadom.
