Čas čítania textu: 9 minút
Ešte v marci prijala Súdna rada SR uznesenie o zriadení ad hoc komisie, ktorej úlohou je overiť informácie, z publikácie ministerstva spravodlivosti „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023“. Brožúra má 140 strán a je v nej obsiahnutých 140 káuz. Publikáciu nájdete napríklad tu.
Impulzom na zriadenie komisie boli dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu, Ružena Sabová a Milan Cisarik, ktorí sa obrátili na súdnu radu s podnetom na zaujatie stanoviska k publikácii.
V pondelok súdna rada na webovej stránke zverejnila záverečnú správu. Dokumenty v plnom znení nájdete tu.
Zo záverečnej správy vyplýva, že komisia požiadala o súčinnosť policajné prezídium, Úrad inšpekčnej služby a Špecializovaný trestný súd o poskytnutie viacerých dokumentov a aj vyjadrenie dotknutých osôb.
Komisia navrhuje po jej prerokovaní na zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie:
„Súdna rada Slovenskej republiky pripomína, že nie je orgánom činným v trestnom konaní ani súdom a nemá vyšetrovacie právomoci.“
„Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgán sudcovskej legitimity vo vzťahu k publikácii konštatuje, že svojim obsahom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci ako jednej z troch mocí v štáte, neobsahuje žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia.“
Najbližšie bude súdna rada zasadať budúci týždeň v utorok.
Čo je v záverečnej správe?
Časť nazvaná „Stretnutia sudcu Najvyššieho súdu“ (str. 26)
Podľa záverov komisie ide o reakciu publikácie na verejne prezentované informácie ohľadne stretávania sa sudcu v SIS, pričom v nej nie je vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi či justícii ako takej identifikovaný žiadny útok.
„Konštatovanie, že „netransparentné stretávanie výkonnej, zákonodarnej a súdnej moci v právnom štáte je neprípustné“ nie je zásahom výkonnej moci voči moci súdnej,“ uvádza sa v správe.
Časť nazvaná „Pochybný zásah na súde“ (str. 41)
Poukazuje na zásah NAKA na Okresnom súde Bratislava III, pričom publikácia poukazuje práve na zásah do súdnej moci a na postup vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá v súvislosti s týmto zásahom odvolala vtedajšieho predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta.
Komisia v tejto súvislosti poukazuje aj na realizačný návrh na začatie trestného stíhania zo dňa 22.08.2022 odsúhlasený Romanom Magulom a. Jánom Čurillom (obaja treste stíhaní a dočasne postavení mimo výkon služby – pozn. autorky), smerujúci proti Romanovi Fittovi a Ivete Halvoňovej, sudcov Okresného súdu Bratislava III, ako reakciu NAKA na zásah na danom súde, ktorí boli označení ako podozriví zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti, ktorý poskytol komisii člen súdnej rady Peter Šamko.
Časť nazvaná „Väzba“ (str. 47)
Hovorí o tom, že orgány činné v trestnom konaní zadržiavali osoby v čase, kedy mali službu sudcovia, o ktorých boli prokurátori špeciálnej prokuratúry presvedčení, že návrhu na väzbu vyhovejú.
Publikácia v tejto časti teda uvádza o „presvedčení“ prokurátorov. Zároveň je konštatované, že o tom, že väzba bola nadužívaná, svedčí aj väčší počet nálezov Ústavného súdu SR z rokov 2020-2021.
Publikácia zároveň odcitovala v tejto časti konkrétne vyjadrenia vyšetrovateľov NAKA k tomu, ako pristupovali k väzbe a jej účelu.
„Komisia k rozpisu väzobných služieb poskytnutých predsedom ŠTS zistila, že k zmene službukonajúce sudcu dochádzalo oproti pôvodnému rozpisu služieb často,“ napísali v správe.
Časť nazvaná „Správni sudcovia“ (str. 49)
Týka sa aj podnet Ruženy Sabovej, sudkyne Špecializovaného trestného súdu. Z obsahu tejto časti vyplýva, že publikácia hovorí o podozreniach, ktoré vyplývajú z komunikácie medzi vyšetrovateľmi NAKA. Títo dali sudkyni pejoratívnu prezývku „štedrá Ružena“, o čo sa opiera aj „publikácia“.
„Nejde teda o označenie sudkyne, ktorú by si vymysleli autori „publikácie“, konštatovala súdna rada.
Rovnako tak obsah v tejto časti odkazuje na ich komunikáciu, a sú to práve vyšetrovatelia NAKA, ktorí označujú jednotlivých sudcov Špecializovaného trestného súdu, ktorí by im mohli vyhovieť, alebo cez prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry mali vedieť „vybaviť“, že budú obvinení vzatí do väzby.
„Je potrebné v tejto časti pripomenúť, že sudkyňa Ružena Sabová sa v rámci komunikácie nachádza ako osoba, pri ktorej vyšetrovatelia NAKA takéto presvedčenie nemajú,“ napísali v záverečnej správe.
Časť nazvaná „Nadužívanie väzby“ (str. 59-60)
Poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa obvinenej Moniky Jankovskej, obvineného Norberta Bödöra, obvineného Martina Ribára.
V tejto časti je zároveň konštatované, že pokiaľ ide o obvineného Patrika Vidašiča, pre chybný postup špeciálnej prokuratúry súd nemal dostatok času rozhodnúť o prípadnom predĺžení lehoty väzby. Známe to bolo od 6. júla 2021. Podľa zákona to znamená, že obvinený má byť okamžite prepustený.
Avšak sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská okamžite nekonala, ale po dohode s špeciálnou prokuratúrou vyčkala s vydaním príkazu k jeho prepusteniu 16 dní. Týchto 16 dní bol Patrik Vidašič vo väzbe nie len že protiprávne, ale, naviac, Pamela Záleská týmto „prieťahom“ poskytla skupine vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu dodatočnú lehotu na prípravu nového obvinenia a nového návrhu na obvinenie Patrika Vidašiča, jeho zadržanie a následne aj návrh na väzbu.
Odpočúvanie kancelárií vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu prezrádza, že počas týchto 16 dní sa NAKA, špeciálnej a Špecializovaný trestný súd koordinovali ohľadne nového obvinenia Patrika Vidašiča a úmyselne zdržiavali jeho prepustenie až do doby, kým bude „hotové“ jeho obvinenie.“
Publikácia cituje vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku, ktorý uviedol, že „Oni kvázi, keď si zoberieš, tak oni sú od utorka nezákonne vo väzbe...Lebo ich mal sudca už pustiť dávno, príkazom.“
Ad hoc komisia si vyžiadala k tejto časti rozsiahle podklady, ako je uvedené vyššie s tým, že tieto boli komisii poskytnuté aj od tretích osôb. Z nich vyplýva, že vyššie opísané konštatovanie v publikácii vo vzťahu k sudcom vychádza z komunikácie vyšetrovateľov NAKA, ktorí uvádzali aj to, že o potrebe prepustiť Patrika Vidašiča už 0. júla 2021 mal mať vedomosť nie len sudca Ján Buvala, ale uvádzajú aj meno Pamely Záleskej, ktorá bola s ním v senáte.
„Nie je úlohou ad hoc komisie ustáliť, odkiaľ mali vyšetrovatelia a prokurátor špeciálnej vedomosť, že bude rozhodovať (aj) Pamela Záleská, odkiaľ vedeli, že obaja s Jánom Buvalom majú názor, že treba obvineného Patrika Vidašiča prepustiť," napísali v uznesení.
Z komunikácie vyšetrovateľov NAKA vyplýva: “..a pán Buvala s pani Záleskou sú toho názoru, že oneskorene bola podaná obžaloba, a preto prepúšťajú Gála s Vidašičom...“
Nebolo úlohou komisie ani ustáliť, prečo Pamela Záleská v príkaze na prepustenie Patrika Vidašiča z väzby zo dňa 22. júla 2021 uvádza, že danú skutočnosť zistila až dňa 21. júla 2021, kedy oznámil sudca Ján Buvala práceneschopnosť, hoci bola v tom čase členkou senátu, do ktorého napadla predmetná obžaloba a ako dôsledne teda ako členka senátu mala naštudovaný spis, ak to zistila až dňa 21. júla 2021.
„Úlohou komisie bolo identifikovať, či je táto časť zásahom do súdnej moci, čo sa nepotvrdilo,“ uviedli v záverečnej správe.
Časť „Nezákonná väzba (str. 61 – 63)
Pri obvinených Romanovi Kvasničkovi,´´Radkovi Kurucovi, Jozefovi Brhelovi, Martinovi Ribárovi, publikácia poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Rovnako aj pri obvinených Jaroslavovi Hačšákovi a Robertovi Kaliňákovi, kde je však poukázané aj na ospravedlnenie sa ministerstve spravodlivosti obom nezákonne obvineným a väzneným.
Publikácia poukazuje na rozdielny prístup sudkyne Záleskej pri dvoch obdobných veciach.
„Ad hoc komisia neidentifikovala ani v tejto časti žiadny útok na justíciu, či konkrétneho sudcu, respektíve neprípustnú kritiku,“ uzavreli v záverečnej správe.
Časť „Sudkyňa Pamela Záleská“ (str. 84-87)
V tejto časti publikácia poukazuje na blízky vzťah sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Poukazuje na osoby obvinených, o ktorých novinárka písala, a o ktorých rozhodoval Špecializovaný trestný súd, alebo priamo Pamela Záleská.
Publikácia píše o zaujatom prístupe sudkyne v konkrétnych situáciách v konkrétnych kauzách a poukazuje na medializované informácie k tomuto vzťahu ako aj to, že Monika Tódová priznala, že tento vzťah s Pamelou Záleskou majú.
Publikácia uvádza aj to, že sudkyňa musela podozrenie vysvetľovať aj na súdnej rade. V tejto časti sa poukazuje aj na trestnú vec Dušana Kováčika, ku ktorej sa iniciatívne pre ad hoc komisiu vyjadril aj obhajca obvineného Kováčika. Poukázal na to, že už na prelome rokov 2020 a 2021 sa objavili prvé podozrenia o ich blízkom vzťahu, kedy boli videné na spoločnej dovolenke v Tatrách.
V tejto súvislosti sa poukazuje na to, že Monika Tódová písala veľmi kritické články na jeho adresu v čase, keď už mal byť medzi oboma blízky vzťah. Dokonca sa novinárka v tom čase pýtala viacerých respondentov, či považujú rozsudok Najvyššieho súdu SR k Dušanovi Kováčikovi, ktorým bol zmenený rozsudok sudkyne Pamely Záleskej, za spravodlivý a sama rozporovala argumenty najvyššieho súdu v prospech Pamely Záleskej a jej rozhodnutia. Obhajca Dušana Kováčika vo svojom podaní poukázal konkrétne na viaceré články Moniky Tódovej, ktorá sa rozsiahlo venovala Dušanovi Kováčikovi publikované v Denníku N v čase, kedy už mala partnerský vzťah s Pamelou Záleskou.
„Ad hoc komisia k tejto časti konštatuje, že ide o skutočnosti, ktoré si tvorcovia publikácie nevymysleli, ale zosumarizovali viaceré verejne známe skutočnosti a rozhodnutia,“ konštatovali v záverečnej správe.
Časť „Zaujatý sudca Kliment“ (str. 88-89)
Publikácia sa zaoberá zaujatosťou sudcu Najvyššieho súdu SR, rozhodnutím Ústavného súdu SR o jeho zaujatosti aj pri obvinenému Davidovi Lindtnerovi.
„Komisia vidí prípustnú kritiku konkrétneho sudcu a jeho rozhodovania,“ napísali v záverečnej správe.
Časť „Výpovede Kajúcnikov“ (str. 103)
Týka sa aj sudcu Špecializovaného trestného súdu Milana Cisarika, ktorý sa sám obrátil na Súdnu radu SR aj konkrétne k tejto časti.
Ad hoc komisia v tejto časti zistila, že „publikácia“ kritizuje skutočnosť, že sudca Milan Cisarik napriek tomu, že „opakovane a explicitne“ prisľúbil že sa k všetkým rozporom vo výpovediach jediných dvoch spolupracujúcich svedkov v danej kauze detailne vyjadrí v písomne vypracovanom rozsudku, sľub nedodržal. Uvádza sa, že napriek rozporom sudca Milan Cisarik svedkom uveril s tým, že v danej veci je podané odvolanie, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. "
"Uvedená kritika rozhodnutia neprekračuje parametre prípustnej kritiky súdnych rozhodnutí," zhrnula komisia.
Časť „OČTK a súdy vs. advokáti“ (str. 123-126)
Publikácia poukazuje na „zdvihnutý prst“ predsedu senátu Najvyššieho súdu SR Juraja Klimenta (ide o vzatie do väzby Mareka Paru) s tým, že podľa jeho obhajcu Michala Mandzáka boli tieto slová dôkazom zaujatosti predsedu senátu a verejnou „vyhrážkou“ advokátom.
„Ad hoc komisia nenachádza ani v tejto časti „publikácie“ útok na justíciu či jej spochybňovanie,“ konštatovali v záverečnej správe.
Komisia poukazuje na Nález Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 74/2023) vo veci Mareka Paru, kde medzičasom konštatoval, že pokiaľ ide o polemiku príslušného senátu najvyššieho súdu so skoršími názormi ústavného súdu prezentovanými v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 428/2020, ústavný súd veľmi oceňuje otvorenie súdneho dialógu medzi najvyššími súdnymi inštitúciami, a súčasne osobitne zdôrazňuje, že vo všeobecnosti vynakladá maximálne úsilie, aby tento dialóg zostal funkčne priechodný.
Na druhej strane sa však s ohľadom na všetky okolnosti javí, že zo strany uvedeného senátu ide skôr o nezáujem (ako neschopnosť) porozumieť východiskám v predmetnom rozhodnutí ústavného súdu, ktoré boli (aj vo vzťahu k najvyšším súdom artikulovaným skutočnostiam) formulované zrozumiteľne a dostatočne určito, a preto nateraz nenachádza žiadny dôvod pôvodné závery meniť či dopĺňať.
Osobitne za situácie, ak ich správne interpretovaná podstata a účel našli odraz aj v rozhodovacej činnosti iných senátov najvyššieho súdu. Zároveň konštatoval, že pokiaľ sudca posielal verejnosti odkaz, ktorý sám označil ako „zdvihnutý prst“, logicky a rozumne sa dá vyhodnotiť táto situácia jedine tak, že sa javí /teória zdania/, že touto nie zdržanlivou formuláciou vo veci, ktorú predmetný senát prejednával, obsahujúcou varovanie /výstrahu/ ostatným, oslabuje zdanie, že dokáže predmetnú trestnú vec posúdiť nestranne.
V tejto časti publikácie je zároveň konštatované, že pri obvinenom Martinovi Ribárovi Ústavný súd SR vyčítal konajúcim súdom nedostatky, že v písomnom vyhotovení rozsudku v kauze expolicajta Mariána Kučerku sa predseda senátu (Juraj Kliment) uchýlil aj k zosmiešňovaniu obhajcu Martina Bezáka (aktuálne člena súdnej rady), obhajobu ktorého prirovnal k rozprávke o psíčkovi a mačičke.
Obhajca Dušana Kováčika vo svojom podaní poukázal na Nález Ústavného súdu SR (III. ÚS 39/2021), v ktorom boli vyslovené pochybnosti o nestrannosti sudcu Najvyššieho súdu SR (Juraja Klimenta) vzhľadom na jeho negatívne mediálne vyjadrenia k osobe obvineného Kováčika.
„Ad hoc komisia ani v tejto časti nezistila neprípustný zásah výkonnej moci do súdnej moci, či neprípustnú kritiku,“ napísali v záverečnej správe.
