Čas čítania textu: 21 minút
Bývalého šéfa bratislavských operatívcov protimafiánskeho útvaru Jána Kaľavského odsúdil samosudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch na sedem rokov ešte 18. júna 2023. Uznal ho vinným za korupciu a vynášanie utajovaných informácií z polície, čím zneužíval svoju právomoc a maril spravodlivosť. Voči rozsudku podal odvolanie prokurátor aj obžalovaný.
🎧 Vypočujte si článok v audioverzii:
👉 Ján Kaľavský – Prečo ho odsúdili ? - celý rozsudok (číta robot Juraj)
Za čo ho odsúdili?
Medzi novembrom 2019 a marcom 2021 mal ako vysokopostavený príslušník Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bratislava prijímať od Petra Petrova, prezývaného Tiger, ktorý je sám stíhaný v inom trestnom konaní, hotovosť a vecné dary výmenou za informácie zo služobnej činnosti. Zároveň mu sľuboval ochranu pred trestným stíhaním. Medzi konkrétne prípady patrí napríklad kúpa mobilného telefónu za viac ako tisíc eur, zabezpečenie výmeny okien na chalupe, pomoc pri kúpe a údržbe luxusného vozidla či dodanie náhradných dielov na automobil.
Opakovane poskytoval Petrovi Petrovovi informácie o pripravovaných policajných akciách, vrátane prípadov Tiger, Očistec a Judáš. V januári a februári 2020 ho upozornil na vyšetrovacie kroky v oblasti anabolických steroidov, neskôr prezradil detaily o zadržaní Ľudovíta Makóa či mená viacerých vysoko postavených osôb v polícii, ktoré mali byť cieľom vyšetrovaní.
V období od októbra 2020 do marca 2021 mal opakovane zneužívať svoje postavenie a poskytovať citlivé informácie viacerým osobám, medzi nimi Petrovi Petrovovi, vtedajšiemu policajnému funkcionárovi Mariánovi Kučerkovi a Petrovi Koščovi, ktorého prezývajú pán X. Odovzdával utajované údaje o služobnej činnosti, vrátane plánovaných zásahových akcií. Medzi zverejnenými informáciami boli mená osôb, ktoré mali byť predmetom domových prehliadok a zadržaní.
Súvisiaci článok
Z Balkánu za mreže. O kauze aktéra vojny v bezpečnostných zložkách
Prečítajte si fakty a časové súvislosti v prípade Jána Káľavského.
Medzi kľúčové udalosti patrí napríklad, zverejnenie zoznamu osôb plánovaných na zadržanie pred akciou Očistec v novembri 2020, ako aj oznámenie blížiacej sa zásahovej akcie v decembri 2020 Judáš, kde malo byť zadržaných niekoľko podozrivých. Dokonca telefonicky upozornil Mariána Kučerku na jeho vlastné zadržanie a ďalšie zásahy, v dôsledku čoho si tento policajný funkcionár pripravil obranné opatrenia – okrem iného zahodil mobil do jazera.
K odvolaniu prokurátora
Dozorový prokurátor Vladimír Masár v odvolaní konštatoval, že sa stotožňuje s výrokom o vine, avšak zásadne nesúhlasil s uloženým trestom, ktorý považoval za neadekvátny a nedostatočne zohľadňujúci všetky relevantné kritériá. Zdôraznil, že trest prvostupňového súdu dostatočne nereflektoval závažnosť spôsobu spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku, jeho následky, ani osobu a pohnútku obžalovaného.
Poukázal na systematický a dlhodobý charakter protiprávneho konania, ktorý trval takmer rok a pol a spočíval v opakovanom prezrádzaní citlivých informácií z vyšetrovacích spisov, vrátane údajov o mimoriadne závažných akciách zameraných proti vysokopostaveným osobám vo vedení policajného zboru a Slovenskej informačnej služby. Považoval za mimoriadne závažné, že Ján Kaľavský umožnil viacerým osobám pripraviť sa na svoje zadržanie, čím zásadne znížil efektívnosť orgánov činných v trestnom konaní a ohrozil ochranu verejného záujmu.
Významnú váhu prokurátor prikladal aj osobnosti obžalovaného, ktorý zastával vysokú funkciu riadiaceho pracovníka prezidiálneho útvaru polície, a mal tak prístup k vysoko citlivým informáciám. Obžalovaný podľa neho konal výlučne za účelom majetkového obohatenia a pomoci priateľom, bez ohľadu na závažné následky svojho konania pre spoločnosť.
Prokurátor tiež uviedol, že uložený trest odňatia slobody sa nachádza blízko spodnej hranice trestnej sadzby a nepovažuje ho za primeraný vzhľadom na závažnosť, trvanie a rozsah protiprávnej činnosti obžalovaného. Symbolická výška peňažného trestu navyše podľa neho nedostatočne kompenzuje nízku výšku trestu odňatia slobody a nenapĺňa účel spravodlivosti a prevencie.
Navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu – deväť rokov odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia, doplneného o peňažný trest vo výške päťtisíc eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov v prípade neplnenia peňažnej sankcie.
Týmto návrhom prokurátor zdôraznil potrebu výraznejšieho vyjadrenia spoločenského odsúdenia a zvýšenej prevencie voči pokračovacej trestnej činnosti obžalovaného, ktorá podkopala integritu štátnych orgánov a ohrozila bezpečnosť verejného záujmu.
O odvolaní obhajoby
Advokátka Eva Mišíková v odvolaní poukázala na závažné procesné chyby spojené so začatím trestného stíhania, konkrétne s rozhodnutím prokurátora o vznesení obvinenia z 21. septembra 2021, v ktorom bolo nesprávne uvedené poučenie. Tieto chyby podľa nej neboli adekvátne napravené a prokurátor na výhrady nereagoval, čím boli porušené základné zásady zákonnosti a procesnej správnosti. Poukázala na neopodstatnené prieťahy v konaní, keď došlo k oneskoreniu pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného, čo podľa nej porušilo právo na efektívne konanie a práva obvineného.
Významným pochybením malo byť podľa jej názoru aj vykonanie výsluchu svedka Petra Petrova ešte pred vydaním dočasného opatrenia o vznesení obvinenia voči nemu, čím bola podľa obhajoby zasiahnutá zákonnosť a dôveryhodnosť dôkazov založených na jeho výpovedi.
Nedostatky sa mali týkať aj absencie niektorých dokumentov, ktoré neboli sprístupnené obhajobe, čo znemožnilo riadne oboznámenie sa so spisom a porušilo právo na obhajobu. Upozornila, že súd prvého stupňa staval väčšinu skutkov spojených s osobou Petra Petrova na jeho výpovedi, pričom obhajoba poukazuje, že tieto výpovede sa objavili až po jeho prvom výsluchu, ktorý sa uskutočnil po vznesení obvinenia, a neskôr, až keď bol Peter Petrov vo väzbe.
Poukázala na to, že Peter Petrov sám priznal blízky a kamarátsky vzťah s obžalovaným, ktorý obhajoba prezentuje ako dôkaz, že Peter Petrov poskytoval jej klientovi rôzne benefity v rámci vzájomnej kamarátskej pomoci, nie ako úplatky za informácie. Táto skutočnosť vylučuje teóriu o korupčnom vzťahu založenom na uplácaní. Výpovede ďalších svedkov potvrdzujú, že Peter Petrov štandardne a často pomáhal známym, pričom mnoho jeho tvrdení o úplatkoch môže byť len interpretáciou jeho kamarátov.
Obhajoba tiež kritizovala súd za nedostatočné zohľadnenie zmeny psychického stavu a dôveryhodnosti svedka Mariána Kučerku. Upozornila na jeho možný tlak zo strany orgánov činných v trestnom konaní, čo mohlo ovplyvniť jeho svedectvo. V rozhodujúcom období bol psychicky labilný a manipulovateľný. Sám uviedol, že v prípravnom konaní bol ochotný podpísať čokoľvek, len aby bol z väzby prepustený. V čase výsluchov bral lieky ovplyvňujúce psychiku.
Svedok tiež na hlavnom pojednávaní zmenil alebo korigoval viaceré svoje predchádzajúce tvrdenia, pričom uviedol, že niektoré boli výsledkom nátlaku vyšetrovateľov. Obhajoba tvrdí, že súd prvého stupňa pri hodnotení výpovede Mariána Kučerku ignoroval tieto psychologické a procesné okolnosti, a preto jeho výpoveď nemala byť považovaná za hodnovernú bez ďalšieho podporného dôkazného rámca.
Advokátka zároveň poukázala na to, že výpovede bývalého námestníka spravodajskej služby Borisa Beňu a Mariána Kučerku neobsahujú konkrétne preukázané súvislosti medzi jednotlivými plneniami a výmenou za dôverné informácie z prostredia polície, ale sú skôr založené na domnienkach alebo sprostredkovaných dojmoch.
Podľa obhajoby súd prvého stupňa nezohľadnil niektoré výpovede a dôkazy objektívne a jednostranne prisúdil Petrovi Petrovovi plnú vierohodnosť, čím došlo k deformácii skutkového stavu.
Niektoré výpovede, najmä tých, ktorí tvrdili o údajnom vyzrádzaní informácií či o úplatkoch, sú podľa obhajoby nekonzistentné, svedkovia sú zjavne nepresní alebo motivovaní, pričom ich výpovede nie sú podložené ďalšími dôkazmi. Napríklad v prípade akcií Tiger alebo Očistec“ neboli poskytnuté relevantné dôkazy o tom, že by obžalovaný vedel alebo vyzradil informácie.
Advokátka v odvolaní spomenula, že súd prvého stupňa opakovane zdôrazňoval, že Peter Petrov nie je jediným svedkom usvedčujúcim obžalovaného. Konštatoval, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie 21. mája 2021 najskôr práve na základe výpovedí Borisa Beňu a Mariána Kučerku, pričom Peter Petrov vypovedal až 28. mája 2021. Tento argument však obhajoba považuje za relevantný len vo vzťahu k druhému skutku obžaloby. Obhajoba podčiarkuje, že skutky pod bodom jedna sú založené výlučne na výpovedi Petra Petrova a nijaká ďalšia osoba ich nepotvrdzuje.
Obhajoba na základe opísaných skutočností žiadala, aby najvyšší súd dôsledne preskúmal zákonnosť a procesnú správnosť konania prokurátora a súdu prvého stupňa, ako aj objektívnosť hodnotenia dôkazov, najmä výpovedí svedka Petra Petrova. Upozornila na možný motív pomsty a nespoľahlivosť svedka, ako aj nedostatky v dôkaznom materiáli, ktoré môžu viesť k zrušeniu rozsudku alebo zmene jeho výroku v prospech obvineného.
KONTEXT: Kto je Ján Kaľavský? Z kukláča pochádzajúceho z východného Slovenska, ktorý v mladosti pôsobil v légii, sa stal operatívec a policajný funkcionár protimafiánskeho útvaru v hlavnom meste. Prehovoril o podozreniach z manipulácií trestných konaní, na ktorých sa aj sám podieľal. Rozpútal vojnu v bezpečnostných zložkách. Keď mu zrušili prvé obvinenie z vynášania informácií, utekal cez pol Európy a napokon v Bosne a Hercegovine žiadal o azyl. Druhý raz ho obvinili už aj z korupcie a vydali zatykače. Priznal, že od kriminálnika Tigra zobral dary, popiera však, že by šlo o korupciu, a rovnako aj to, že vynášal informácie. Tvrdí, že je nevinný.
V balkánskej krajine sa usídlil aj s rodinou. Keďže miesto jeho pobytu bolo známe a preberal si poštu, komunikoval s orgánmi činnými v trestnom konaní aj so súdmi, súd zatýkacie rozkazy zrušil. Vo svojej kauze vypovedal na súde cez telemost. Cez telemost vypovedal ako svedok aj v korupčnom prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Jeho prípad výrazne ovplyvnil posledné parlamentné voľby. Z Balkánu minimálne dvakrát prišiel na Slovensko, aby vypovedal ako svedok na inšpekcii či prokuratúre. Jeho príbeh rozhádal aj novinárov a aktivistov, pričom konflikty vyústili až do otvorenej nenávisti a osobných útokov.
Predseda senátu odišiel do penzie
O tom, že Ján Kaľavský je definitívne vinný, rozhodol senát Najvyššieho súdu SR zložený z predsedu Pavla Farkaša a členov Martiny Zeleňákovej a Dušana Krča-Šeberu. Stalo sa tak ešte 4. marca 2025.
Zmiernili mu pôvodný trest a uložili mu trest päť rokov odňatia slobody a peňažný trest vo výške päťtisíc eur. Zároveň vydali príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu, keďže obžalovaný nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku v súdnej sieni. Aktér vojny v polícii sa vrátil z Balkánu na Slovensko 12. marca 2025 a prihlásil sa do ústavu v Bratislave, kde si už vykonáva trest.
Najvyšší súd SR v odvolacom konaní, konajúci na základe oprávnených odvolaní prokurátora a obžalovaného Jána Kaľavského, preskúmal rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a rozhodol tak, že v celom rozsahu zrušil výrok o treste a sám uložil nový druh a výmeru trestu.
Predseda senátu najvyššieho súdu Pavol Farkaš skončil vo funkcii sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov k 31. marcu 2025. Rozsudok je tak podpísaný jeho zástupcom a zároveň spravodajcom senátu Dušanom Krčom-Šeberom. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3 : 0).
Písomné odôvodnenie rozsudku však doposiaľ známe nebolo – senát požiadal predsedu o predĺženie lehoty do 5. júna na jeho vypracovanie. Zo zákona je lehota 30 dní. Teraz je už k dispozícii.
Ako senát najvyššieho súdu vysvetlil, prečo je Ján Kaľavský vinný a prečo dostal trest päť rokov a päťtisíc eur?
Prvé obvinenie a Tiger
Senát Najvyššieho súdu sa zaoberal aj tým, že vznesenie obvinenia voči obžalovanému bolo prvýkrát vydané 21. mája 2021 na základe výpovedí svedkov –Mariána Kučerku a Borisa Beňu. (Poznámka autorky – Toto obvinenie voči Jánovi Kaľavskému neskôr zrušila prokurátorka generálnej prokuratúry.)
Následne ho prokurátor z vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár 22. septembra 2021 obvinil opäť, no tentoraz už aj z korupcie.
KONTEXT: Príslušná tak bola špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd.
Výpoveď svedka – inak kriminálnika, nasledovala až po vznesení obvinenia, konkrétne 28. mája 2021, a potvrdzovala skutkové okolnosti uvedené v predchádzajúcich výpovediach. Z tohto dôvodu senát najvyššieho súdu odmietol námietku obžalovaného o nesprávnom procese začatia trestného stíhania ako neopodstatnenú.
Najvyšší súd potvrdil, že výpovede viacerých svedkov, vrátane obžalovaného a príslušníkov NAKA a spravodajskej služby, ako aj listinné dôkazy, boli riadne zhodnotené a tvorili zákonný podklad pre rozhodnutie.
Z právneho hľadiska bolo rozhodujúce, že základné vyšetrovanie a vznesenie obvinenia vychádzali z výpovedí funkcionárov NAKA a Slovenskej informačnej služby – Mariána Kučerku a Borisa Beňu.
„Výpoveď svedka Petra Petrova, ktorý mal úzky vzťah k obžalovanému a pôsobil ako jeho informátor, bola v súlade s ostatnými dôkazmi a potvrdzovala reálne skutočnosti, ku ktorým nemali prístup neoprávnené osoby,“ uviedol senát v rozsudku.
Podľa senátu najvyššieho súdu je dôležité zdôrazniť, že nebolo preukázané, že by svedok Peter Petrov získaval alebo zneužíval informácie od iných osôb za účelom poškodenia obžalovaného. Navyše, podľa zistení najvyššieho súdu existoval medzi obžalovaným a svedkom Petrom Petrovom vzájomný dôverný a priateľský vzťah, ktorý potvrdil vierohodnosť jeho výpovede.
Najvyšší súd zároveň nepovažoval za preukázané tvrdenia obhajoby o účelovom trestnom stíhaní obžalovaného v dôsledku jeho výpovede proti bývalým kolegom z polície v rámci takzvanej vojny v bezpečnostných zložkách. Výsledky dokazovania potvrdili zákonnosť a správnosť trestného stíhania v danom prípade.
Vyhodnotenie výpovedí svedkov
Z časovej postupnosti výpovedí vyplýva, že svedkovia, vrátane Petra Petrova, poukazovali na neoprávnené vynášanie informácií z vyšetrovaných prípadov zo strany obžalovaného, a až následne obžalovaný vypovedal voči svojim bývalým kolegom. Svedkovia Marián Kučerka, Boris Beňa a Peter Petrov v predmetnej veci nezískali žiadne neprimerané výhody od orgánov činných v trestnom konaní.
Je dôležité uviesť, že svedok Boris Beňa bol právoplatne odsúdený, svedok Marián Kučerka je neprávoplatne odsúdený a stíhaný v niekoľkých ďalších trestných veciach a svedok Peter Petrov je tiež trestne stíhaný v niekoľkých prípadoch. V predmetnej veci mu však bolo len dočasne odložené vznesenie obvinenia. (Poznámka autorky: Medzičasom však v tomto prípade na neho už podali obžalobu.) Najvyšší súd pripomenul, že Peter Petrov má prerušené trestné stíhanie v súvislosti s inou trestnou vecou, v ktorej významnou mierou prispel k objasneniu korupcie.
Z hľadiska hodnotenia vierohodnosti výpovede sa konštatuje, že svedok Peter Petrov vypovedal konzistentne počas celého prípravného konania i hlavného pojednávania, a to bez podstatných rozporov. Jeho výpoveď bola v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi a z dostupných dôkazov nevyplýva, že by účelovo poškodzoval obžalovaného, s ktorým bol navyše v dôvernom vzťahu.
Svedok opísal, že obžalovaný mu a ďalším sprístupňoval informácie z trestných konaní a prezradil mu pripravované policajné akcie ako Očistec, prípad Tomáša Rajeckého či prípad Vladimíra Pčolinského. Svedok tiež uviedol, že o realizácii týchto akcií informoval ďalšie osoby.
Podľa názoru senátu najvyššieho súdu bolo preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ pokračovacím konaním prijal úplatok v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu a zároveň zneužíval svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Tiež bol preukázaný skutok vyzradenia utajovanej skutočnosti a marenia spravodlivosti v súvislosti s trestným konaním.
Najvyšší súd sa pri posudzovaní námietok obžalovaného opieral o relevantnú judikatúru, podľa ktorej právo na spravodlivý proces obsahuje aj právo na odôvodnenie rozhodnutia – avšak nie je nevyhnutné reagovať na všetky argumenty, ale len na tie rozhodujúce pre výsledok konania.
Výrok o vine obžalovaného bol podľa odvolacieho súdu založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja.
Odvolanie obžalovaného sa tak týkalo najmä iného hodnotenia dôkazov, ktoré najvyšší súd nepovažuje za opodstatnené, pričom sa stotožnil s posúdením Špecializovaného trestného súdu. V súvislosti s návrhmi na doplnenie dokazovania najvyšší súd potvrdil, že súd prvého stupňa odmietol navrhované dôkazy na základe relevantných dôvodov, ktoré boli jasne a zrozumiteľne vysvetlené, pričom obhajoba po skončení dokazovania nemala ďalšie návrhy.
Výška trestu
Najvyšší súd potvrdil právnu kvalifikáciu skutkov obžalovaného podľa aktuálne platných ustanovení Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie. Konanie bolo kvalifikované ako pokračovací zločin prijímania úplatku a pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolu s pokračovacím prečinom ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a marenia spravodlivosti.
Novelizácia Trestného zákona zmiernila trestné sadzby pri trestnom čine prijímania úplatku z rozsahu päť až dvanásť rokov na rozsah tri až osem rokov odňatia slobody.
Najvyšší súd zároveň konštatoval, že Špecializovaný trestný súd pri uložení trestu odňatia slobody obžalovanému postupoval nesprávne, keď neaplikoval priaznivejšiu právnu úpravu účinnú od 6. augusta 2024, ale vychádzal zo skôr platného znenia zákona so závažnejšou trestnou sadzbou. Platí však, že ak je zákon účinný po spáchaní trestného činu pre páchateľa priaznivejší, použije sa tento zákon.
Pri správnom postupe mal súd po zmene trestnej sadzby uvažovať o uložení trestu v rozsahu tri až desať rokov a osem mesiacov, pričom horná hranica bola určená zvýšením základnej sadzby o jednu tretinu.
Najvyšší súd ďalej zistil, že Špecializovaný trestný súd nedôsledne vyhodnotil zákonné kritériá na ukladanie trestu, pričom dostatočne neprihliadol na:
spôsob spáchania skutku,
následky trestného činu,
formu zavinenia,
pohnútku páchateľa,
jeho osobu a pomery,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
mieru možnosti jeho nápravy.
Takisto neboli v dostatočnej miere zohľadnené zásady a účel trestu, najmä zabezpečenie ochrany spoločnosti, pôsobenie trestu ako represívneho aj preventívneho prostriedku, morálne odsúdenie páchateľa a individualizácia trestu.
„Pri ukladaní trestu je potrebné dbať na vyváženosť medzi princípom zákonnosti a princípom individualizácie, pričom každá trestná sankcia musí byť výsledkom komplexného zhodnotenia osobnostných a spoločenských faktorov prípadu,“ konštatoval senát.
Trest ako štátne donucovacie opatrenie vyjadruje právne aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a zároveň má pôsobiť ako účinný prostriedok generálnej i individuálnej prevencie. Základnou zásadou je, že trest má postihnúť len páchateľa a v jeho výmere sa musí odraziť aj prognóza jeho ďalšieho vývoja, ktorá sa opiera o analýzu osobnosti páchateľa a vplyvu jeho prostredia.
Vo vzťahu k obžalovanému súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo stanoviska zamestnávateľa vyplýva, že bol v minulosti opakovane vyznamenaný. Tieto skutočnosti predstavujú významné poľahčujúce okolnosti, ktoré musia byť zohľadnené pri individualizácii trestu a jeho určení vo výmere, ktorá rešpektuje zásadu primeranosti, účel trestu i aktuálne platnú, priaznivejšiu právnu úpravu.
Celý rozsudok si môžete prečítať tu.
