Údržbár z drogovej kauzy súdnej úradníčky usvedčoval piťovcov

Písmo: A- | A+

Na súde sa priznal, oľutoval, sľuboval, že bude viesť riadny život a vypovedal proti iným. Za drogy a nedovolené ozbrojovanie dostal mimoriadne znížený trest sedem a pol roka. Po prepustení z väzenia začal znovu dílovať.

Jozefa H. nedávno opäť zadržali policajti z Národnej kriminálnej agentúry. V putách skončil ešte 4. marca pri akcii Veža v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Prípad vzbudil záujem, keďže zadržali aj vyššiu súdu úradníčku Veroniku Šumichrastovú, dcéru už nebohého prokurátora generálnej prokuratúry.

Pozornosť by však mohol vzbudiť aj z dôvodu, že hlavného obvineného Ladislava Liptáka sa zadržať nepodarilo. Je na úteku a polícia disponuje informáciou, že je v zahraničí. Prokurátor z Okresnej prokuratúry Bratislava 5 však návrh na vydanie zatykaču na súd nepodal. „Ku dňu 14. apríla 2020 neeviduje žiaden návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu a medzinárodného zatýkacieho rozkazu voči osobe Ladislava Liptáka,“ informovala predsedníčka Okresného súdu Bratislava 5 Anna Križáková.

Z prokuratúry na otázky nereagovali. Policajti síce vyhlásili po Liptákovi pátranie, ak by ho však zadržali v zahraničí, museli by ho nechať ísť.

Drogy za 24 – tisíc eur aj kniha o díleroch

V prípade Veža je však zaujímavý aj ďalší obvinený. Údržbár z ministerstva spravodlivosti Jozef H. bol doposiaľ trestaný päťkrát. Za drogovú trestnú činnosť bol súdený už trikrát.

Naposledy dostal sedem a pol roka. V máji 2017 sa podmienečne dostal na slobodu. Podmienku dostal na štyri roky plynutia tejto podmienku. Dostal aj dvojročný probačný dohľad ten mu minulý rok v máji skončil. O čo v prípade išlo?

Ešte v septembri 2011 zadržali Jozefa H. malackí policajti a zaistili u neho marihuanu a hašiš, išlo o približne 4 400 dávok drogy v celkovej hodnote takmer 24 – tisíc eur. Pri domovej prehliadke našli u neho aj knihu Dealers pricelist, čo nejaká evidencia osôb, ktorí predávali a kupovali drogy.

Okrem toho u neho zaistili aj podomácky upravený samopal Vzor XX G., kalibru 7,65 mm Browning, s dvoma zásobníkmi, podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu s vonkajšími rozmermi o 43x254 mm a 19 kusov nábojov kalibru 7,65 mmBrowning, od výrobcu Sellier&Bellot. Jozef H. nebol držiteľom zbrojného preukazu. K drogovej trestnej činnosti a nedovolenému ozbrojovaniu sa pred vyšetrovateľom priznal.

Od apríla 2012 na vtedajšom Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorý bol predchodcom Národnej kriminálnej agentúry vypovedal proti členom zločineckej skupiny piťovci.

 Policajti mu vraj sľúbili iba päť rokov a oklamali ho

Jeho prípad sa dostal na Okresný súd v Malackách, pred sudcom urobil vyhlásenie o vine. Dokazovanie sa tak vykonávalo len k výške trestu.

Na súde vypovedal, že svoju trestnú činnosť úprimne ľutuje, v budúcnosti chce viesť riadny život a navrhoval, aby mu bol uložený trest päť rokov. Poukázal , že už počas vyšetrovania sa výraznou mierou podieľal na objasnení zločinov spáchaných zločineckou skupinou, pričom sám nebol ani organizátor ani návodca ani objednávateľ trestných činov, na ktorých sa mal podieľať. 

Odvolával sa na to, že orgány činné v trestnom konaní mu sľúbili to, že bude voči nemu trestné stíhanie podmienečne zastavené, to mu tvrdil jeden z policajtov, druhý policajt mu povedal, že dostane maximálne päť rokov.

Okrem trestu sedem rokov a šesť mesiacov v ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom mu uložili aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a ochranný dohľad v trvaní rok.

Proti výške trestu sa Jozef H. odvolal. Uviedol, že v prípade, ak by vedel, koľko dostane a OČTK nedodrží svoje sľuby, na spoluprácu s nimi by nepristúpil. Cítil sa podvedený, oklamaný.

Prokuratúra: trest zohľadnil aj spoluprácu

Okresná prokuratúra Malacky však argumentovala, že všetky výroky predmetného rozsudku považuje za súladné so zákonom. Poukázala na to, že boli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na spoluprácu obžalovaného pri objasňovaní závažnej organizovanej trestnej činnosti.

Zdôraznila, že nemožno však opomínať závažnosť trestnej činnosti, pričom poukázala na to, že pri použití asperačnej zásady mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov. Preto považovala uložený trest za primeraný.

Čo je asperačná zásada?

  • Účinná je od 1. septembra 2003, týka sa len obžalovaného, ktorý spácha viacero trestných činov. Podľa dovtedy platného Trestného zákona mu súd v zmysle tejto zásady musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho z nich o jednu tretinu a súd bol povinný uložiť trest v hornej polovici tejto trenej sadzby.
  • Túto povinnosť ukladať trest v hornej polovici trestnej sadzby však Ústavný súd SR však v novembri 2012 svojím rozhodnutím zrušil.
  • Návrh na ústavný súd podal prešovský krajský súdu ešte v auguste 2010. Žiadal vysloviť nesúladnosť tzv. asperačnej zásady s ústavou.
  • Plénum ústavného súdu vyhovelo návrhu a rozhodlo, že v ustanovení o asperačnej zásade nie je v súlade s ústavou veta „Súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“.
  • Znamená to, že ústavný súd nespochybnil celú asperačnú zásadu, ale dal sudcom väčšiu voľnosť rozhodovať pri ukladaní trestov. Zvýšila sa horná sadzba, ale dolná sa nezmenila.

Odvolanie Jozefovi H. nepomohlo. Ešte v auguste 2012 senát Krajského súdu v Bratislave rozsudok malackého súdu potvrdil.

V uznesení, ktoré mám k dispozícii senát Krajského súdu v Bratislave uviedol, že nevzhliadol žiadne pochybenia súdu prvého stupňa vo výroku o treste, prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcich okolností, že sa obžalovaný k spáchanej trestnej činnosti doznal a úprimne ju oľutoval a jednej priťažujúcej okolnosti, že obžalovaný spáchal viacero trestných činov.

Z uvedeného teda podľa senátu vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1, v dôsledku čoho psa hranice základnej trestnej sadzby neupravuje, ale ostáva nezmenená.

Poukázal na to, že Jozef H. spáchal najprísnejší obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, základná sadzba je daná rozpätím 10 až 15 rokov. 

V tomto smere podľa názoru senátu Krajského súdu postupoval súd prvého stupňa správne, keď konštatoval, že bolo potrebné ukladať úhrnný trest za súčasného použitia asperačnej zásady, pretože obžalovaný spáchal celkovo dva zločiny a jeden obzvlášť závažný zločin, z čoho vyplýva záver, že sa mu horná hranica najprísnejšej trestnej sadzby odňatia slobody 10 až 15 rokov zvyšuje o jednu tretinu na sadzbu 15 až 20 rokov a trest bolo potrebné ukladať nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby.

Súd však prihliadol aj na to, že významným spôsobom prispel k objasneniu závažnej organizovanej trestnej činnosti zločineckej skupiny, čím naplnil podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom. Bol však limitovaný spodnou hranicou vo výmere päť rokov, pod ktorú nemohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody .

„V súlade so zákonom teda postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovanému správne zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov,“ konštatoval senát.

Aj preventívne

Podľa senátu neboli splnené podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania a ani na uloženie trestu na samej spodnej hranici, vo výmere päť rokov .

Odvolal sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Poznamenal, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, je v súčasnej dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života.

Predchádzajúce tresty ho neodradili

Senát uviedol, že ide o páchateľa, ktorý bol doposiaľ už niekoľko krát súdne trestaný, pričom doposiaľ už dva krát pre drogovú trestnú činnosť v roku 2003 a zo znaleckého posudku psychiatra vyplýva, že o ide o osobu, u ktorej je plne rozvinutá závislosť na marihuane po dobu 10 rokov.

Senát tiež skonštatoval, že ani predchádzajúce uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a teda v konečnom dôsledku ani hrozba výkonu tohto uloženého trestu neodradila obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti.

„Bolo by teda viac ako pochybné sa domnievať, že alternatívny odklon vo forme podmienečného zastavenia trestného stíhania, resp. uloženie trestu vo výmere päť rokov, ktoré obžalovaný navrhol uložiť, by malo výchovný význam a najmä vplyv na jeho správanie v pozitívnom smere,“ uzavrel v uznesení senát Krajského súdu v Bratislave.

Opäť spolupracuje

Ako som už spomenula v úvode článku, Jozef H. aj po prepustení z väzenia, podľa polície pokračoval v páchaní drogovej trestnej činnosti.

A aj teraz sa opäť k trestnej činnosti priznal, vypovedal, že ju páchal z finančných dôvodov a tiež sa rozhodol spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Vo väzbe je z dôvodu obavy, že by pokračoval v trestnej činnosti.

Skryť Zatvoriť reklamu