Jedna vec je niečo porozprávať operatívcom, či vyšetrovateľovi. Takéto záznamy a výpovede sa dajú odložiť do zásuvky. Na mesiac, na pol roka, na rok aj navždy. Iné však je prehovoriť na hlavnom pojednávaní za prítomnosti početnej verejnosti. To už nie je možné zatvárať oči, zapchávať si uši a nekonať.
Deväť dní po parlamentných voľbách, v čase zostavovania novej vlády, priviedli do pojednávacej miestnosti v banskobystrickej väznici obžalovaného, zostarnutého bossa gangu sýkoriek Róberta Lališa. Za činy, ktoré podľa prokuratúry spáchal, mu v prípade dokázania viny hrozí až doživotný trest.
Zvedaví novinári, pracovníci súdu, zamestnanci väznice aj policajti si na verejné hlavné pojednávanie prišli vypočuť šéfa podsvetia.
Podľa prokuratúry a polície Lališova banda celé roky vraždila konkurentov, ale i vlastných. Popravy vykonávali i na objednávku a páchali aj ďalšiu trestnú činnosť. Vyčíňanie sýkoriek ostávalo celé roky bez povšimnutia.
Nedá sa veriť, že by špecializované zložky polície a tajná služba nevedeli, čo sú zač. Nedá sa veriť, že by nevedeli, kto stojí za toľkými vraždami a ďalšími trestnými činnmi. Nedá sa veriť, že by s Lališom nespolupracovali.
Lališ prevzal velenie nad „armádou" sýkoriek vo februári 1997, kedy zastrelili Miroslava Sýkoru. Tešil sa z krytia polície, tajnej služby i vplyvných podnikateľov. A to nie iba v divokej ére Vladimíra Mečiara v 90 – tych rokoch minulého storočia, ale aj za vlád Mikuláša Dzurindu, vlády Róberta Fica, vlády Ivety Radičovej a opäť Fica.
Ešte aj po vydaní zatykača v lete roku 2012 dostával priamo do svojich skrýš informácie z bezpečnostných zložiek. Mimoriadne opatrný až paranoidný boss používal na úteku spravodajské metódy pri stretávaní sa s ľuďmi a aj pri svojej logistike ukrývania.
Podsvetie mal podľa výpovedí pod palcom, až kým ho vlani v októbri dolapili v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, s falošnými dokladmi vo vrecku. Zatknutie krvavého muža s prezývkou Kýbel, alebo Malý, či Krpatý, ale aj Gestapák predstavuje riziko pre mocných a ich vyvolených.
Po prevoze na Slovensko, na januárovom pojednávaní, nevypovedal. Nemal okuliare a nemohol študovať spis a pripraviť sa tak na výsluch. Okuliare už dostal. V zdraví si tak mohol prečítať výpovede spoluobžalovaných a svedkov. K tomu má aj nového advokáta, tomu pôvodnému vypovedal plnú moc.
Jedna partia policajtov, za ktorou stoja tí , ktorí Kýblovi pomáhali, by ho najradšej zhodila zo schodov, aby utrpel trvalú stratu pamäte. A druhá skupina strážcov zákona, ktorým ide o pravdu, by mu za poskytnutie výpovede proti mocným a vplyvným možno aj zabezpečila ten nejaký benefit, napríklad v miernejšom ako doživotnom treste.
Boj o Kýblove slová sa však začal v čase, keď ešte nevieme k akým zmenám príde na postoch ministra vnútra, policajného prezidenta, šéfa inšpekcie, riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Obe spomínané skupiny tak žijú v riziku.
O pár týždňov bude mať Kýbel 52 rokov, vo väzbe je odstrihnutý od informácií z vonkajšieho sveta, už mu nikto nedá žiadne echo, ani rozkaz z najvyšších miest. Je úplne sám, odkázaný iba na svoju intuíciu...
„V celom rozsahu sa cítim nevinný“, začal vypovedať Lališ v pondelok 14. marca 2016 na pojednávaní.
Výpoveď čítal z poznámok. Najskôr namietal procesné záležitosti, nepozdávali sa mu postupy prokurátora, nie len v tomto konaní, ale aj v prípadoch, v ktorých boli odsúdení jeho kumpáni. Tí, ktorí sa k činom priznali a usvedčujú ho.
Pred súdom tvrdil, že nie je pravda, že riadil ľudí. Nikomu nevyplácal výplatu za pôsobenie v "nejakej skupine" ani nedával pokyny na žiadne usmrtenie.
Skonštatoval, že nemá žiadne kontakty v tajnej službe a polícii, ktoré by mu poskytovali informácie. Ďalej odmietol vypovedať a chce sa konfrontovať s tými, ktorí ho usvedčujú...
