Mňa v živote ovplyvnilo veľa ľudí. Dovolím si tvrdiť, vlastne je to o mne všeobcne známe, že som megaovplyvniteľný, empatický človek. Nie je to tá najlepšia vlastnosť a nie som na to nejak extra hrdá. No zároveň som aj veľmi tvrdohlavá a keď si niečo vezmem do hlavy, len tak ma od toho niekto neodhovorí. Aspoň vačšinou nie...
V poslednom čase mám pocit akoby som začínala každý týždeň odznova. Začalo to nevinne, novoročnými predsavzatiami. Povedala som si, že sa na priebeh svojho života ďalej nedokážem len tak nečinne prizerať. Začala som chodiť do posilňovne, neskôr som si kúpila taký ten magnetický eliptický prístroj na behanie. Behám na tom každý večer, v priemere hodinu a pol. Hovorí sa, že cvičením sa vylučujú hormóny šťastia a človek sa cíti lepšie aj po duševnej stránke. Niečo na tom predsa len bude.
Dalším bodom dlhočízneho zoznamu bolo skoncovanie so zložitou minulosťou, áno bikarbona, mám na mysli najmä záležitosti týkajúce sa opačného pohlavia :) Povedala som si, že treba ísť ďalej a nezaoberať sa tým, čo už nemá veľmi zmysel riešiť. Ono to aj chvíľu fungovalo. Lenže postupne zisťujem, že súčasťou môjho života takéto veci pravdepodobne navždy zostanú. Nedobrovoľne. Ja predsa nie som psychopat, aby som úmyselne vyhľadávala stavy najvyššej depresie!
Asi je to tak vždy, že keď sa človek snaží začať nový život, že kým si naň celkom nezvykne a je to len akási póza, máva isté slabšie chílky. Vtedy o sebe začne pochybovať. Váha, či má dostatok sily niečo so sebou robiť. Isteže, pohodlnejšie by bolo nechať všetko tak, veď predsa nejako bolo, nejako bude. Chyba! Každý si je strojcom vlastného šťastia, nech to znie akokoľvek otrepane.
Mám pocit, že som silnejšia. Možno vďaka skvelým priateľom, ktorí ma obklopujú, možno je to niečím ným. Neviem, ako dlho môj vlak vydrží na tejto zatiaľ neznámej koľaji, ale pevne verím, že výhybka je ešte v nedohľadne. Držte mi teda palce, niečo mi hovorí, že to budem potrebovať.
