cesta ktorou kráčame

ked sa len ta cesta stane vasim cielom

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na to aby ste ma pochopili, pochopili to čo vám chcem povedať, potrebujem písať tak aby ste čítali medzi riadkami. Rozpoviem vám teda pribeh....... Bol raz jeden starý pán, ktorý spoznal v dedine chlapca, bol to skoro jeho sused lebo býval o pať domov dalej od neho. Kedže bol na dochodku často pozoroval co sa deje na ulici. chlapci sa tam denno denne hrali rozne hry, od skákania cez jarok, až po vojnove utoky so zemovymi guličkami. Ale jeden chlapec len stále sedel , sem tam sa prešiel okolo, a potom si znova sadol na lavičku pred domom. Volal sa julius, a v jeden den nadviazali spolu so starým pánom rozhovor. "Ty sa preco nehráš s nimy"? spýtal sa ho. "Viete ujo som chorý, mám vrodenu artritidu

, nevládzem tolko behať, problémy s klbami mi to nedovoluju"." Tak pod sem porozprávame sa aspon, ja tiez nevladzem behať, som uz starý". :-) A takto sa stretavali skoro každý den v podvečer, viedli dialogy dlho do noci a stary pan ucil svojho noveho mladeho kamarata moralnym hodnotam, ako sa správať v žitvote, ako nájsť napriek handicapu tu radosť v živote a dokázať sa z neho tešiť.Julius ho srandovne začal volať učitel. Prešlo par rokov a julius, a stale ked mohol prišiel k staremu panovi a čerpal z jeho filozofie života. Raz večer tiez sedeli pred tým malým domcekom na lavicke a pozorovali chlapcových rovesnikov ako sa usilovne štveraju hore na čerešnu aby si nazbierali trošku z tých sladkých bobuliek. Ty prečo nejdeš? pyta sa dedko. "Ale učitel" , vravi chlapec, "ved viete ze ja nevladzem". "Ja by som na taký čerešnový strom nikdy nevyliezol"."A co keby sme si zajtra spravili taky mensi vylet a vysli by sme tam hore na ten vrch", navrhol dedko. "No to ťažko , to by moje klby nezvlády", hovorí julius."Nevadí, príd rano ku mne nieco ti ukazem". A tak sa ráno stretli a dedko mu hovorí, "viem kde rastu chutne jahody, pod so mnou"! Vykrocili cestou merom k vrchu.... asi po dvoch hodinach ked boli asi v tretine kopca skutočne našli miesto kde rástli pekné červene jahody, chutné a sladké."Som už unaveny", hovorí julius."Nevadí, pod ešte kusok hore,čo keby si doniesol mamine domov na veceru sampiony, potešila by sa", hovorí dedko. Hm to by bolo fajn, pomyslel si julius a spoločne pokračovali skalnatou cestou. Julius neuvedomujuc si ze už su asi v druhej tretine vrchu, usilovne zbeiral hríby ktore nasli, a na mieste o ktorom vedel stary pán a strostlivo držal doteraz toto tajomstvo len pre seba a svoju rodinu. "Batoh mám plný, podme rýchlo domov" tešil sa julius. "Pockaj" hovori dedko,"a co keby sme vysli až na samý vrch, pozri už sme skoro tam". "To stupanie je prisliš strmé,to už ja nezvládnem" namieta julius. "Ale mal by si to aspon skusiť, chcem ti tam hore nieco ukazať. Nieco z čoho čerpám cely svoj život, je to nieco neuveritelné"! Chlapcovi s otvorili oči,a s nádejou, s obrovskou radosťou, a vervou sa pustil do tretej dekády ich dnešnej spoločnej cesty. Ked boli hore po 5tich hodinach stupania, sa netrpezlivo pýta julius "učitel, co ste mi chceli ukazať"? Starý pan sa roztržito poobzeral dookola , zohol sa a zodvihol kamen ktory mu ležal pri nohe. "Toto", hovorí dedko. Julius s udivom pozerá na svojho učitela, a nechápavo kruti hlavou. "Koli tomu sme išli sem hore? Koli tomuto kamenu? To nemymslite važne ucitel....." "Ale ano, toto som ti chcel ukazať, tento kamen". "A on je niečím zvlaštny"? pyta sa julius. "Nie, je to obyčajny kamen, ako kazdy iny"..... "Co je" pyta sa dedko, "ty už nie si štastný? ved si si celou cestou pospevoval, a tešil si sa". "Ano", hovorí julius, "ale teraz sa už nemam na čo tešit, a neviem vobec čo ste mi s tým kamenom chceli povedať. Ved ste dole hovorili, že my ukážete nieco fascinujuce". "Julius ved sa rozhliadni, a ty nevidíš ten nadherny vyhlad odťialto"? Chlapec sa poobzeral a skutočne. Bolo to niečo neskutočne krásne, výhlad odtial im ukazal, ich dedinu kde vyrastal, nedaleky potočik, les okolo, a to všetko čo doteraz nevidel. Lebo nemohol, doteraz ešte hore nebol. Bál sa tej cesty, ale skutočnosti sa bal len sam seba a vlastneho strachu. Ked zostupili dole, slnko už skoro zapadlo, bola to dlhá cesta. Chlapec zbehol domov zobrať mamke hríby, a o chvilku už sedeli spolu s dedkom pred domom na lavičke. "Učitel, to skutočne berete vsetku tu enrgiu z toho vyhladu hore? To je to čo ste mi chceli dnes ukazať, z toho čerpate všetky tie veci, nazory a myslienky o zmysle života ktore ma učíte"? Dedko sa usmial a hovorí," myslíš že by si teraz, po dnešnom dni dokazal vyjsť hore na strom a urobiť mi tu radosť že mi natrháš zopar čerešní"? Chlapec sa prekvapene usmial, vstal, vyliezol hore na strom natrhal cerešne, a ked sa vrátil hovorí "nikdy by som si nebol myslel že je to také jednoduché". Veru, niekedy len tá cesta je tým naším cielom, hovorí starý pan,chcel som ti ukazať len cestu a nie ciel, nevieme čo na konci nájdeme, tak ako si ani ty nevedel že čo ťa čaká hore, ale ťešil si sa celu cestu, tak takto ži, ži naplno tak ako ked si dnes išiel hore, s radosťou, a každou chvilou sa teš zo života,lebo ani jedna nieje obyčajná, každá niečím zvlaštna, nestratíš nič len získaš.A čo získaš? :-) Napriklad to že teraz vieš kde rástu jahody, kde rastu šampiony, a dokažeš niekomu koho máš rád ukazať aky nadherný vyhlad je z hora.A vieš ake jednoduche je vyjsť na strom. Len si treba veriť, lebo ked si neveríš, a budeš si hovoriť, a nahovarať dopredu, že tak toto sa mi nemoze podariť, tak sa ti to ani nepodarí, lebo bojíš len sám seba vlastneho strachu,ale ked niečomu veríš že sa ti to podarí, tak si na dobrej ceste, a potom sa ti to skutočne aj podarí. A tu je odkaz pre všetkých. Nenáhlite sa ako vorkohlolici za svojou karieroum trošku uberte, mozno aj chlapec keby ešte trochu viac spomalil, a začal sa obzerať kade vlastne ide, uvidel by že nedaleko jahod bola aj pažítka, a tam kde rástli hríby, tak všade okolo kvitli kvety,a štebotal škovránok, a hore na kopci, na skalke sa vyhrievala jašterička. Vnímajme všetko okolo a cítme život skutočne v každom kvete, v každom liste, v každom nadýchnutí, v každom šálku čaja,v každom detaile, každou chvílou, a stále, každým rokom, mesiacom, týždnom, dnom, hodinou, minutiou a sekundou........a aj touto chvílou ktoru vam teraz darujem ja........ snažme sa viac dávať a menej brať, aj to je zmyslom života.......

julius szabo

julius szabo

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

tak toto som ja :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu