Pamätám si Štiavnicu ešte z detstva. Bolo to vtedy oveľa živšie mesto. Myslím tým obyvateľov, nie turistov, ktorých tam vozia autobusy. Čas odvtedy veľa budov výrazne poznačil. Takéto fotografie poznám z propagačných prospektov, ktoré do Štiavnice lákajú turistov.
Tkýto záber z centra mesta však v žiadnom prospekte nenájdete.
Herní a penziónov je v Štiavnici viac, ako kostolov.
Niektoré budovy majú za sebou dlhý život. Bolo by smutné, keby zomreli našou ľahostajnosťou.
Mne osobne vadilo, keď som videl plech na väčšine striech, aj natých, ktoré sú obnovované.
Kto vie aké pripomienky vkladajú obyvatelia do tejto sivej skrinky.
Chcel som sa dozvedieť, akú budúcnosť čaká Štiavnicu, ale bolo zavreté.
Potom som si všimol, že je tu NÁDEJ.
Zašli sme aj na neďaleké Počúvadlo. Pamätám si tie letné večery s gitarou pri ohni spred vyše štyridsiatich rokov.Bol som strašne sklamaný, keď sme tam prišli. Kto dopustil takúto necitlivosť?
