Toto nie je chrbát mojej fotografie. Nepodarilo sa mi zistiť nič o úspechoch mojho slávneho menovca. Zostali o ňom len tie zlaté medaily vyrazené na zadných stranách fotografií. Márne som hladal na internete o ňom nejakú zmienku. Našiel som niekolko svojich menovcov (Juraj Bartoš (nar. 11. decembra 1916) bol všestranným športovcom. S tenisom začínal v ČLTK Košice, po predchádzajúcom pôsobení vo futbale a stolnom tenise.), ale žiadneho fotografa. Na zadných stranách mojich fotografií sú len obyčajné pečiatky, takže neviem . . .
Neviem čo ma to posadlo, že som, ako pätnásťročný chlapec míňal peniaze na filmy a fotografoval dvory v starom meste. Toto je dvor domu na úplnom začiatku Ochodnej ulice od námestia SNP.
Deti z Vidrice.
Podhradie. Plynové lampy boli ešte funkčné.
V medzere vidno vežu hradu.
Na tomto mieste je dnes TATRABANKA na rohu Klariskej ulice.
Tento záber som nasnímal už v pokročilejšom veku, ale dávam ho sem kvoli ilustrácii k nasledujúcej fotografii. Pamätám sa, keď som ako malý chlapec chodil pre mlieko, ktoré mi čapovali do bandasky z takýchto konvíc.
Chlapec z vidieka sedí na mieste dnešného ASTORIA PALACE pri prezidentskom paláci.
Giusepe Mandolini vtedajšia hviezda európskych okruhov.
A toto je už o päť rokov neskoršie. Možola, ktorú som fotografoval často.
Tento príjemný teplý jarný podvečer si dodnes pamätám. Výborná slaninka, domáci chlieb a vynikajúce víno.
Trochu poézie z lesa.
Neplavci pri jazere.
Zberači ríbezlí pri Sabinove. Nedávno som čítal o zneužívaní detskej práce v rozvojových krajinách.
Zdena ako šestnásťročná. Pery si natierala šupkami z nezrelých orechov. Nedávno som ju stretol v Petžalke a poprosila ma, aby som nafotografoval jej dcéru.
Dedinská svadba na Orave.
A toto je zas o pár rokov neskoršie. 21.august 1968
A toto je téma absurdít, ktorá ma zaujíma aj dnes.
