Znovu začnem s policajtmi. Bolo to to naozaj neskutočné v tých časoch, že som ich mohol, na rozdiel od tých našich, požiadať, aby mi pózovali.
Tu policajti obdivujú auto takých malých rozmerov.
Pred prezidentskými voľbami.
Autá týchto rozmerov boli bežné. Preto ten záujem policajtov na predošlom zábere.
Taxíky boli všetky žlté. Nie ako dnes u nás.
Ak sa nemýlim, tak toto je Dakota. Dom v ktorom býval John Lenon. Nemal som šťastie ho stretnúť.
Aj takáto architektúra je v New Yorku.
Toto salto cyklistky sa mi nepodarilo zachytiť. Začal som fotografovať, až keď ma upútala prichádzajúca sanitka. Nešťastnici sa za ten čas venoval ten muž v saku, kým sa ostaní prizerali.
Okolostojaci mi vysvetlili, že vbehla predným kolesom bicykla do kanála. Vyznačil som ho šipkou.
Cyklistov je v New Yorku dosť. Videl som aj dôstojných pánov v oblekoch so spätnými zrkadielkami pripevnenými na okuliaroch a s žltými píšťalkami v ústach.
Títo možno práve zosadli z bicykla.
A teraz pár záberov z podzemia.
Ľudia sa celkom radi fotili.
No a teraz znova na povrch na miesto kde som rád chodil. Central park je kus prírody uprostred mesta.
Stačilo zájsť o kúsok ďalej a mrakodrapy nebolo skoro vidieť (na zábere vľavo hore).
Od tejto kapely som sa nemohol dlho odpútať.
Kolieskové korčuľe ešte neboli inline.
Neboli ani MP3 prehrávače.
Okrem vyblednutých diapozitívov som našiel aj negatívy.
Zopár záberov z vernisáže.
Toto je svetoznámy konceptualista Koshut http://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kosuth .
