Už som zabudol, ako sa volalala. Myslím, že neskoršie študovala na „medicíne“.
Ale potešia aj takéto sympaťáčky, keď ich stretnem na ulici.
Túto som si odfotil v hľadisku PKO počas Jazzových ( džezových?) dní.
Magda, modelka z Dievčaťa, je dodnes mojou priateľkou.
Graficky upravený portrét najvačšej sympaťáčky v mojom živote. Jej ďalšie fotografie budú na konci tohoto článku.
Túto jedinú fotku som nefotil ja. Prezeral som si už dosť dávno stránky blogerov a ten úsmev ma potešil. Bolo to také virtuálne stretnutie. Vypýtal som si potom tú fotografiu. Mrzí ma, že som zabudol jej meno.
Toto je moja bývala suseda. Bývala v podnájme na prízemí. Yenaba študentka zo Švédska.
Moja platonická láska z vedľajšej triedy.
V roku 1968 som bol prvý raz na Západe. Dievčatá v Paríži boli zaujímavé.
Táto sa mi zdala najsympatickejšia a po mnohých rokoch ma napadlo, že by som mohol urobiť jej portrét na tom istom mieste.
Poprosil som redakciu francúzskeho časopisu ELLE, aby mi ju pomohli vypátrať. Uverejnili tento oznam. Ona sa ozvala, ale neskoršie si to rozmyslela.
Pouličné predavačky v Londýne.
Táto na mňa vyplazila jazyk a
táto chcela strielať.
Zopár sympaťáčok som spoznal s mikrofónom na pódiu.
Annike Skoglund na BJD.
Milušku Voborníkovú som obliekol do vypožičaných šiat a skoro utopil v Dunaji.
Laurie Anderson po pražkom koncerte.
To pätnásťročné dievča v bielom, čo na mňa zazerá netušilo, že o päť rokov
sa bude na mňa usmievať.
Strašne rada šoférovala ešte bez vodičáku.
Tu je už mojou manželkou.
A tu na vlaňajšej dovolenke.
