Pred vyše dvadsiatimi rokmi sme boli na dovolenke v Spišskom Štvrtku. Túlajúc sa po okolí, som naďabil na niekoľko rómskych osád. Cigáni ma vždy lákali, veď aj v predošlom článku sú na mojich fotografiách. Zastavil som na ceste povyše jednej osady, prehodil som si fotoaparáty cez plece a zbehol dole kopcom medzi chatrče. Stihol som urobiť len niekoľko záberov a už dole prašnou cestou schádzalo auto s veľkými písmenami VB na dverách. Výstúpili z neho dvaja uniformovaní príslušníci (tak sa vtedy hovorilo policajtom), legitimovali ma a nariadili mi, aby som osadu opustil. Odmietol som uposlúchnuť ich výzvu a opýtal som sa ich na základe akého zákona mi to nariaďujú. Po asi desaťminútovom dialógu medzi mnou a nimi, keď nás obkolesilo skoro celé osadenstvo chatrčí, príslušníci nasadli do auta a odišli. Ja som ostal, v očiach obyvateľov osady, ako hrdina. Toto je zopár fotografií, ktoré som tam vtedy nasnímal. Nepoznám prostredia cigánskych osád dôverne a tak neviem posúdiť, či moje fotografie podávajú autentické svedectvo.
Uprostred osady bola poschodová bytovka v ktorej žili ľudia v lepšom štandarde. Toto je šéf osady. Mal som podozrenie, že on zavolal na mňa policajtov.
Často sa nechávali fotografovať s knihou, alebo jedlom.
Toto bude moja žena, povedal ten chlapec.
Výchova k rodičovstvu?
Tá žena si pózuje s kusom mäsa v ústach.
Súboj muža so ženou.
Toto bola asi najsympatickejšia žena v osade.
A takto jej jeden vyznával lásku.
Mladá pracujúca generácia.
A toto je už na inom mieste.
