
To spôsobuje, že zabúdame na svoje prirodzené hodnoty. Snažíme sa tento nedostatok prehliadať, aby sme nemuseli vnímať svoju skazu. Strácame prirodzenú komunikáciu. Naše slová sa stali slovami doby a nie nášho srdca. Ľudia z Babylonu chceli hovoriť, no neprehovorili. Aj my prichádzame do takéhoto stavu? Stávame sa novým Babylonom? Naše srdcia strácajú slovnú zásobu. Kde niet komunikácie zo srdca, tam niet lásky a porozumenia. Ale verím, že prelomíme náš Babylon a komunikácia začne opäť dýchať. |