Rodičia chystajú svoje deti –synov a dcéry – aby si mohli ísť pozrieť nanámestia ohňostroj, privítať nový rok, pobaviťsa s priateľmi, ... Takto to vyzerá asi v každejrodine.
A rovnako to asi aj pokračuje.Rodičia čakajú na svoje deti, ale čo keď ...
Udalosť, ktorá sa stalapár minút pred polnocou na Záhorí niknečakal. Aj keď neviem všetky podrobnosti, zarazila ma otázka:„Ako je to možné?“
V niektorých inýchštátoch je to, dalo by sa povedať „rituálom bežnéhodňa“. Stávame sa aj my takou krajinou? Zastávamenázor „všetko je v poriadku“? Nálož podautom, streľba na verejnom priestranstve, dobodanie ostrýmpredmetom... To patrí do bežného dňa?
Rodičia čakajúci na svojhosyna sa už nikdy nedočkajú.
Kde sa stala chyba? Hľadámeokolo seba, ale na seba sa nepozrieme. Veď základ všetkéhoje v nás. Podporujeme násilné filmy a tomupodobné veci.
Čo potom môžeme čakať?
Úroda sa pomaly dostavuje.