Zo dňa na deň sa prerušilo spojenie. A čo teraz?
Napriek tomu, že žijeme, hýbeme sa a sme s mnohými ľuďmi s nášho každodenného života, strácame hĺbku ich jedinečnosti.
Keď som sa dozvedel o jeho nehode a prevoze do nemocnice, vynorilo sa z môjho vnútra niečo nepredvídané a nepreskúmané.
Spoznal som jeho jedinečnosť. To čo ho robilo „človekom“. To čo mu Boh vložil do jeho srdca a do jeho rúk aby rozdával druhým.
Smutné na tom celom je, že tieto danosti človeka spoznávame v posledných chvíľach.
Pod „jedinečnosťou človeka“ si každý predstaví iný význam.
Ale podľa mňa nie je dôležité poznanie správneho významu, ale aby sme jedinečnosť každého ľudského života vedeli nájsť a vážiť si ho.