Keď človek zomiera medzi vlastnými

Žijeme s ľuďmi, komunikujeme s nimi, ale to čo bolo v nich podstatné a krásne zmizlo z očí našej duše. Podstata našich priateľov sa v húfe našich povinností a slabostí stratila. Stali sa akoby bytosťami žijúcimi okolo nás, ale pre nás neosožnými. Podstata, tá krása samého človeka, zomrela medzi vlastnými. Kde sa stal problém?Kde vznikol skrat rozkolu?Kde a prečo vznikla zloba a nenávisť?Možno mnoho otázok, či mnoho sĺz. Možno veľa výčitiek a výkrikov do neznáma.No pravda, aj keď je to relatívny pojem, je ukrytá pod závojom nevinnosti.Nepochopenie a zvady prinášajú smrť našich priateľských vzťahov.