
Dnešný deň bo tomuto podobný. Vyzeral dňom nešťastia, no táto myšlienka sa trocha zmenila. Do matky zeme sme uložili telesné pozostatky v nádeji na vzkriesenie. A práve toto vzkriesenie v nás vyvolalo pocit nádeje.
Nelúčime sa sním navždy, ako sa to mnohokrát hovorí, pretože kresťanská viera nás aj tu spája.
Smrť je prechodom, cez ktorý musí každý jeden z nás prejsť. Každý v inom úsek, pretože nie všetci dokážeme prejsť našu cestu rovnako rýchlo.
Preto tento deň vnímam ako nádej vzkriesenia a nie ako poslednú rozlúčku.