Prorok Jób nám vo svojej knihe podáva svoje svedectvo: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!" Týmto svedectvom nám vyjadril, že človek sa vracia späť do prachu zeme na dočasný odpočinok sám a bezmajetný. Možno sa pýtame prečo? Boh stvoril človeka jednoduchého a bezmajetného. Chce vidieť človeka z tváre do tváre. Chce mať jasný uhol pohľadu.
Ježiš nám vydáva sám o sebe svedectvo svojej podstaty, keď prichádza aby vzkriesil svojho priateľa Lazára. „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.“ A zároveň nato v evanjeliu nachádzame ako Ježiš učí v synagóge v Kafarnaume: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." ( Jn 6,51)
Týmto chcel naznačiť, že chlieb, ktorý on dáva je jeho telo za život sveta. Je pokrmom na cestu k Bohu. On je vzkriesenie a život. Kristus nám ponúka cestu ako premôcť smrť. Nehovorí, ako ju máme obísť, ale ako sa vyrovnať s týmto sudom človeka. On sám ju neobišiel, ale práve naopak. Vnoril sa do nej na tri dni v celej svojej podstate, aby nám tak uľahčil náš boj a zároveň , aby nám tak pripravil miesto do večného života. „Keď odídem a pripravím vám miesto , zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. cestu, kam idem, poznáte."
Aj napriek tomu, že smrť je odmysliteľnou súčasťou každého ľudského života je taktiež otvorením brány k Bohu. Smrťou sa život človeka neodníma ale mení. Len cez smrť môžeme vidieť Boha z tváre do tváre. Len v smrti a v umieraní môžeme pochopiť jeho lásku , ktorú nám daroval vo svojom milovanom synovi.
