S týmto českým názvom som popravde počas celého čítania bojoval, pretože mi to pripomínalo nejaký anarchistický manifest, ktorý skôr kritizuje štáty ako mocenské mechanizmy. Myslím si, že preklad "Prečo niektoré národy prehrávajú" by bol v mnohom výstižnejší.
Čo sa však týka obsahu knihy, ten bol veľmi poučný, nielen pre ekonómov, ale pre každého človeka, ktorý si všíma svet okolo seba. Autori sa totižto zaoberali príčinou bohatstva a chudoby národov. Zaujímala ich otázka prečo je v niektorých krajinách blahobyt a slušný život prístupný pre široké vrstvy obyvateľstva, a prečo niekde len pre hŕstku vyvolených.
Hneď zo začiatku vyvrátili geografické príčiny. Poznáme predsa bohaté prímorské, vnútrozemské, severské aj južanské krajiny, veľké rozlohou, aj malé. Jednoducho všetky krajiny, či už ležia na severnom, alebo južnom póle majú rovnakú možnosť stať sa bohatými krajinami.
Po druhé bola vyvrátená ďalšia príčina - bohatstvo krajiny, ktoré plynie z prírodných zdrojov. V našej súčasnosti poznáme viacero arabských krajín, ktoré zbohatli na predaji drahej ropy, ale prospech z toho stále nemajú široké masy ľudí, ktorí by tak dostali možnosť sa rozvíjať rovnako ako obyvatelia západnej Európy a USA. Dobrým príkladom je určite aj Rusko, ktoré napriek veľkému nerastnému bohatstvu stále nie je bohatou a najmä vyspelou krajinou (či už podľa HDP na hlavu, alebo podľa rôznych ďalších ukazovateľov).
Ľuďom zväčša ako ďalší dôvod prečo sa národy odlišujú v bohatstve napadne kultúrny aspekt. Predsa národy Latinskej Ameriky sú preto o toľko chudobnejšie od Američanov, pretože sú len leniví vyznávači "maňana" spôsobu života, ktorým sa nechce tvrdo makať. U nás v Európe tento rozdiel najradšej prisudzujeme Grékom a Nemcom. Autori však dokázali viac či menej presvedčivo vyvrátiť aj tento argument.
Ako ďalší dôvod sa ponúkajú a v knihe rozoberajú i historické príčiny. Keď je raz krajina a jej občania bohatí, myslíme si, že to tak bude navždy. Preto sú krajiny západnej Európy a USA po dlhé desaťročia najbohatšie a najvyspelejšie časti sveta. No treba si uvedomiť, že ak uvažujeme v storočiach, či dokonca tisícročiach musíme tento dôvod nerovnosti určite odpísať - príkladmi ako Mezopotámia, Egypt, Mayské, Aztécke ríše, ale aj Grécko, či Benátsko.
Podľa autorov jediný dôvod prečo sú niektoré národy a ich členovia bohatí je existencia politických inkluzívnych inštitúcií. Ako príklad za všetky je jednoznačne Severná a Južná Kórea. Ľudia v týchto dvoch štátoch sa v minulosti a v zásade ani dnes neodlišujú kultúrne ani historicky. Žiadny významný rozdiel nenachádzame ani v prírodnom bohatstve, či geografickej polohe. Jediným rozdielom je existencia demokratických a pluralitných politických inštitúcií. Preto sú obyvatelia Južnej Kórey o toľko bohatší, zdravší, majú oveľa viacej príležitostí oproti svojim bývalým krajanom. Funguje v nich pluralitná demokracia so zdola sa neustále reformujúcimi inštitúciami, na rozdiel od Severnej Kórey, kde ľudia žijú v absurdnej diktatúre a obrovskej chudobe.
Toto bolo len krátke, ale asi najdôležitejšie posolstvo knihy. Síce vyspelosť národov sa nedá merať len pokrokom v technológiách a ekonomike, bohatstvo však áno. Určite každému odporúčam prečítať, autori Vás každopádne presvedčia o pravdivosti tejto tézy.
