Dnes nezomriem sám
2009
- Samanta všetko je pripravené?
- Áno nebojte sa.
- Všetko musí byť dokonalé keď príde Patrik domov.
- Ako je to dlho čo nebol doma?
Spýtala sa Samanta.
- Takmer šesť rokov.
- Nechcem do toho vŕtať ale brat vášho manžela je nezvestný už niekoľko rokov. Prečo
až tak neskoro?
Chcela som si byť istá, že keď sa vráti oslávime jeho jedenáste narodeniny a všetko bude ako pred tým.
2017
"Dobre ráno hlásim sa vám na živo spred súdnej budovy, kde už dnes začne hlavné pojednávanie voči pani Viktórii F. ktorá je obvinená z vraždy brata svojho zosnulého manžela. Spomínaná osoba je tak tiež stíhaná a zodpovedná za smrteľnú nehodu jej syna ktorá sa odohrala pred jedenástimi mesiacmi. Obžalovaná už v minulosti bola stíhaná za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Tento proces je medializovaný aj vďaka obyvateľom mesta ktorí spoločne žalujú spomínanú obžalovanú. Podľa doposiaľ získaných informácii ma žalobkyňa hneď niekoľko usvedčujúcich faktov v oboch prípadoch no kvôli jej mlčaniu nikto neviem čo na obžalovanú má."
O dva týždne skôr.
Väznica Ilava.
Dobrý deň slečna Fisherová.
Do vypočúvacej miestnosti vchádza jej právnik.
- O dva týždne máte pojednávanie. Musíte mi povedať všetko od začiatku
- Všetko nebude možné a vy to viete.
Právnik sa nadýchol.
- Tak aspoň základne fakty.
- A to aké?
- Poďme od začiatku.
Viktória sa oprela o operadlo stoličky a spútane ruky polozila na stôl.
- Vaši synovia sa narodili dvadsiateho prvého júla. Tisíc deväťsto deväťdesiat sedem.
- Máte prehľad.
Odfrkla Viktória.
Viktória snažím sa vám pomôcť.
Viktória sa nadýchla a rozpráva.
- Prepáčte. Áno narodili sa vtedy. Počas zásnubného večierka ma znásilnil Nicolasov
brat.
- Nahlásili ste to?
- Nie bála som sa.
- Čo bolo potom?
- Nejako sa to dozvedel a chcel si zobrať Patrika.
Právnik ju doplní.
- Ale vtedy sa u vás odohrala ta prestrelka a on ušiel. Prečo chcela vlastne vaša sestra
uniesť Dávida?
- To sa tohto prípadu netýka. Môžeme pokračovať?
- Samozrejme.
Viktória sa nadýchla a pokračuje v rozprávaní o jej minulosti aby boli pripravený na zajtrajšie prvé pojednávanie. Kým sa Viktória pripravuje tak v príprave nezaostáva ani Fábriová.
Dobrý deň volám sa Fábriová a tu mám súdny príkaz na prevzatie audio záznamu zo
sedenia s jedným z vašich pacientov.
Fábriová bez váhania v ordinácii psychologicky-
- Prepáčte ale viete, že nemôžem poskytnúť údaje a veciach ktoré mi povie môj pacient
je to dôverné.
No sud si o tom myslí niečo iné. Tu máte súdny príkaz.
Položila ho pred ňu na stôl a psychologička si ho číta.
- Prepáčte ale keby sa to dalo vybaviť čo najskôr mám ešte veľa práce.
Psychologička sa postastavila a zamierila ku skrini s nahrávkami. Po chvíli hľadania povedala.
- To nie je možné?
- Stalo sa niečo?
- Tá nahrávka tu nie je.
- Viete, že marenie vyšetrovania je trestný čin?
- Prisahám, že tu bola. Niekto ju musel zobrať.
Právnička sa nadýchla a hovorí.
Ešte, že vy máte dobrú pamäť. Toto sa bude riešiť a tým to vám dávam predvolanie
na súdny proces o dva týždne. Budete sedieť na lavici svedkov.
Dominik sedí v škole. Pred koncom hodiny k nemu pristúpi Vanesa a podá mu obálku.
- Nie je začo.
- Čo to je?
- Niečo čo vás aspoň na chvíľu zachráni.
Vanesa sa usmiala a odchádza s triedy. Dominik otvára obálku v ktorej je USB kľúč s nahrávkou Dávida u psychologičky.
Súčasnosť
Zajtra príde ten deň. Deň keď sa začne súd.
V hlavách mojich priateľov sú myšlienky, ako napríklad "Bude konečne pokoj? Konečne bude za tým! Hurá vyrieši sa to a pôjdeme ďalej."
Moji kamaráti a rodina, ktorá okolo mňa žila vedeli, že to šťastie a radosť okolo, bola len veľká bublina, ktorá ma už skoro prasknúť. A to vo veľkom štýle.
Ako aj obyvatelia mesta aj moji kamaráti sa budia z nie príliš tvrdého spánku.
Dominikovi zvoní telefón
- Áno Siam?
- Ahoj nespíš už?
- Nespal som skoro celú noc.
- Ja tiež nie.
- O jednej pred krajským súdom?
- Áno ako sme sa dohodli.
- Mám strach.
- To nič. Aj ja.
Do izby Dávida vchádza jeho mama.
- Zlatko vstávaj.
- Ahoj mami to je vážne už dnes?
- Áno zlatko. Nachystala som ti oblečenie a dole máš raňajky.
- Nechcem jesť!
- Musíš niečo zjesť. O pol jednej ťa tam zaveziem dobre?
- Dobré mami ďakujem a ľúbim ťa.
- Aj ja teba.
Tri hodiny pred začatím pojednávania prichádza právnička Fábriová do budovy sudu. Hneď pri v chode ju zastaví kuriér, ktorý jej dá do ruky obálku s nápisom „Plán na dnes :)“
Fábriová otvára obálku vo svojej kancelári. A v nej je list.
"Zdravím Vás ako? No poďme k veci. Určite svojho malého syna mate rada a mam pre vás dohodu. Ak ju splníte do bodky, dnes večer budete mat svojho syna doma. Takže poďme k tomu plánu. O 14.30 čo je pol hodinu pred pojednávaním sa postavíte pred budovu súdu pred novinárov a poviete im krátke sladké reči ako to všetko vyriešite. O 14.35 poviete vetu „Toto je začiatok konca.“ a o 14:40 máte svojho syna doma. A taká maličkosť. Vedľa Vás musí stáť psychologička. Áno je to ten čas kedy pred súd dovezú aj Viktóriu Fisherovú, takže to bude veľmi dramatické. Tešíte sa? Ste rozumná žena tak ak chcete vidieť svojho syna živého spravte presne to, čo tu píšem.
PS: Po prečítaní ma spál. J“
Do kancelárie právničky vchádzajú jej kolegovia.
- Ste v poriadku madam?
- Áno som len...
- Čo sa deje?
- Mám z toho celého zmiešané pocity. To je všetko.
- To vám verím. Dnes to bude divoké.
- Dávajú to aj v správach celý deň.
- Všimla som si...
Hovoriac po pod nos stojac pri okne s fotkou jej syna v ruke.
- Viete pani Fábriová ak tento proces vyhráte bude okolo vás veľká pozornosť a
konečne budete mať to čo si zaslúžite.
"Hlásime sa naživo spred radnice kde už dnes o hodinu začne proces a Viktóriou F. Pred krajským súdom sa už začínajú zhromažďovať obyvatelia mesta aby dali najavo, že chcú žiť v bezpečnom meste. To je zatiaľ odo mňa všetko a vraciam slovo do štúdia"
Siam to tak tiež pozerá v TV už oblečený a nachystaný. V tom istom čase aj Dominik a Dávid už opúšťajú svoje domy a mieria na súdne pojednávanie.
Siam konverzuje s mamou počas jazdy autom.
- Dnes je nejako veľa áut.
- To áno. Už desať minút stojíme v kolóne.
- Takto to nestihneme. Mami ja prebehnem peši nie je to až tak ďaleko.
- Si si istý zlatko?
- Áno mami.
- Dobre drž sa!
- Ďakujem.
- Ešte pusu.
- Pa.
Siam vystúpil z auta a namieril si to cez malú kaviareň, kde si ide kúpiť kávu na cestu. No pri východe ho oslovi neznámi muž.
- Zdravím ťa.
- Zdravím.
- Prepáčte, že vás ruším. Len vám chcem povedať, že keď bude pred budovou, držte sa
pri zemi.
- Ako to myslíte?
- Pochopíš to neskôr. Pekný zvyšok dňa.
Siam nechápavo pozeral čo mu neznámi muž povedal a po chvíli pokračoval ďalej k budove súdu.
Pred súdnou budovou je už asi dvesto ľudí. Medzi nimi aj Dominik a Dávid, ktorí sa pomaly presúvajú ku hlavnému vchodu a vidia, že akurát dorazil aj Siam.
- Dominik niečo sa deje.
- Si všímavý Siam!
- Nie stretol som nejakého pána a bol divný.
- Siam prepáč ale teraz nie je vhodná doba riešiť koho si stretol.
- Ale keď on...
- Aha vychádza ta právnička.
Povedal Siam a pripojil sa Dominik.
- Viete niekto kto je ta žena vedľa nej? Zdá sa mi povedomá?
Dávid potichu povedal.
- Moja psychologička.
"Čas to je to čo nám nikto nemôže zobrať."
Právnička stojí na schodoch pred budovou súdu len pár metrov od mojich kamarátov. Psychologička sa postavila bokom hneď vedľa Dávida.
"Ale sú situácie keď máš pocit, že všetok svoj čas a vynaložene úsilie sa zmení v prach."
Dav ktorý sa medzi časom ešte zväčšil začal burácať, keď pred budovu súdu prišlo policajné auto s mojou mamou. Ruky má spútané a okolo nej je sedem policajtov, ktorý jej razia cestu cez dav ktorý pokrikuje na ňu vulgarizmy a hádže rôzne predmety.
"Sú momenty keď čas plynie tak rýchlo. No zrazu ako by sa čas zastavil a vy sa neviete pohnúť."
Právnička rozprava pre novinárov. „A toto.“ Nadýchla sa „Je len začiatok konca.“ Keď zrazu zaznie na križovatke piskot pneumatík a Siam si všimne ako sa tmavý van blíži ku súdnej budove. Keď sa zrazu otvoria bočné dvere a v nich tmavá postava so samopalom v ruke. Siam pochopil čo znamená drž sa pri zemi, a vykríkol na svojich kamarátov.
Skrčte sa!
"Niektorý máme času viac a niektorí menej."
Padá prvý výstrel a za ním sa ozývajú ďalšie a ďalšie. Dav okamžite začína panikáriť. Ľudia skáču jeden cez druhého. Nastáva neskutočný zmätok a panika. Dominik sa pozrie na seba a je od krvi. Dávid padá aj s vozíkom dole veľkými schodmi pred budovou.
"Každý máme vymedzený čas. Či už na život."
Dominik sa obzrie do prava, kde leží v kaluži krvi len kúsok od neho telo psychologicky.
"Čas na nádej."
Dávid leží pod schodmi s prevráteným vozíkom s krvavou tvárou a bez známok života.
"Čas na lásku."
Na chodníku oproti súdu stojí Andrej, ktorého tam práve vyložilo auto.
"Čas na nové začiatky."
Davom prebieha motorka ktorá unáša Viktóriu spred súdnej budovy a mizne v uliciach mesta.
"Áno, čas môžeme využiť na čokoľvek. Ako napríklad čas rozohrať vlastnú hru."
- Tu budete na čas v bezpečí.
- Kto ste?
- Ostaňte tu a nikám nechoďte. Moja dcéra sa o vás postará.
- Dobrý deň ja som Vanesa.
- Čo sa tu deje?
- Nebojte s otcom vám pomôžeme.
Vanessa odchádza do kuchyne za otcom v chatke do ktorej ju zobrali.
- Tati?
- Áno anjelik?
- Kedy jej povieš, že ty si jej zabil syna?
- V ten správny čas.
