Never blížnemu svojmu
2001 Long River - Psychiatricka liečebňa
- Vytajte u nás pani Fisherová. Tu sa o vás postaráme.
- Ďakujem. Potrebujem pomôcť. Nezvládam to. Začala som piť, mám depresie.
Preruší ju doktorka.
- Pri tragickej strate manžela a malého dieťaťa je normálne, že máte depresie. Sme tu pre vás aby sme vam pomohli.
Viktoria pozerá do zeme a doktorka sa pýta.
- Mate ešte jedneho syna však?
- Áno mám. Patrika. Moje všetko.
- Kde sa nachádza váš syn teraz?
Viktória sa pozrie na doktorku a odpovie.
- U svojej babičky s rodinou v Anglicku.
2017
- Linka 112. Ako vám môžem pomôcť?
- Volám sa Joshua Ramirez.
- Stalo sa vám niečo?
- Chcem nahlásiť vraždu.
- Rozumiem. Poznáte obeť?
- Áno je to moja žena a dve deti.
- Viete kto ich zavraždil?
- Áno, Asi za 5 minút ja.
- Dávid. Dávid ste hore?
Na Dávida hovorí jeho doktorka.
- Mám pre vás dobré a zlé správy.
- No rozprávajte. Ja nikam neutečiem.
Poznamenal Dávid.
- Humor to je dobrý začiatok.
Dávid sa pousmial.
- Dobrá správa je, že vaše ochrnutie nôch nie je vážne a budete znovu chodiť.
- A ta zlá?
Dávid skočil doktorke do reči.
- Zlá správa je, že to bude tažké. Hlavne musíte byť silný a preto by sme vám odporučili istu pani...
Opäť jej skočil do reči.
- Žiadnú psychologičku ani nič podobné nepotrebujem.
- Pomohla by vám a...
- Povedal som nie!!!
Vykríkol Dávid.
- Chcem byť sám.
- Dobre Dávid.
Pohladkala ho po ruke a odišla z jeho izby.
Fisherovcov ten vecer čakala návšteva.
- Samanta niekto zvoníl idete otvoriť prosím vás?
- Samozrejme.
Samanta otvára dvere a za nimi stojí Patrikov dedko.
- Dobrý večer poďte ďalej.
Dedko vchádza do domu ako vždy elegantne oblečený.
- Zdravím vás Viktória.
- Dobrý večer. Čo vy tu?
- Počul som, že nemáte najlepšie obdobie a môj syn by chcel aby som tu bol pri vás.
Viktória vstáva z pohovky a objíma ho.
- To nemusíte. Zatiaľ to zvládame.
- Ja viem, že nemusím, Sle je mojou povinnosťou sa postarať o rodinu.
Viktória sa usmeje.
- Samanta?
- Áno? Želáte si niečo?
- Pripravte prosím vás hosťovskú spálňu.
- Slečna Fábriová vy dnes domov nejdete?
Právnička zaujatá dokumentami o prípade.
- Nie mám prácu. Pošli te mi Denisa Roznera.
- Áno hneď to zariadím. Myslím, že tu ešte niekde bude.
Právnička prehľadáva stranu za stranou a stále viac sa v tom celóm stráca. Do jej kancelárie prichádza detektív Denis Rozner.
- Volali ste ma?
- Áno. Potrebujem od vás aby ste mi niečo zistili.
- Čo také?
Právnička vytiahne papiére a hodí ich na stôl.
- Potrebujem od vás aby ste overili či sa na palube lietadla ktoré letelo 16. septembra 2001 z New Yorku do Londýna nachádzala osoba s menom Marco Fisher. Ak áno zožente mi nejake snímky alebo kamerové záznami a zistite ako je do pekla možné, že trojročné dieta, ktoré malo byť mŕtve, samé cestuje cez ocean. Zistite mi všetko čo môžete a...
Právničku prerušil hluk na chodbe.
- Čo sa to tam kurva deje.
Vybehla na chodbu z kancelárie.
- Niektorí ľudia tu pracujú viete o tom?
Okolo prebehne policajtka.
- Prepáčte ale máme poplach. Na Sihoti v jednom z domóv je muž a drží najmenej sedem rukojemníkov a vyhráža sa zabitím manželky a jej dvoch synov.
- Môj syn je tam niekde na oslave musím mu zavoť.
- Všetci na zem lebo ju zastrelim.
Siamov otec mieri zbraň na jeho mamu.
- Prosím Joshua nerob to.
- Raz som o moju rodinu prišiel teraz sa ma už nezbavíš.
Siam sa do toho zapojil.
- Ako myslíš, že sa ťa nezbaví?
- Ty to nevieš?
Vykríkol Joeshua.
- Tak ty si mu to nepovedala?
- A čo som mala povedať? Že jeho otec je násilnícky bastard ktorý ma mlatil aj jeho?
Joshua buchol Siamovu mamu po hlave zbraňou a tá padá k zemi.
- Vieš čo mi tvoja podarená mamička vyviedla? Vedela, že som tu na čierno, že nemám víza a raz som na nu zdvihol ruku aj na teba a deportovala ma späť do Brazilie. Odobrala ma od teba a od tvojho brata.
- A k čomu je toto dobré?
Ozvala sa Nikola.
- A ty si kto kurva?
Pred domom sa rozozvučia syrény a svetlá policajných áut.
- Tu je polícia Slovenskej republiky. Výdite s rukami nad hlavou,
- Tati nerob hlúposti. Toto su nevinný ľudia ktorí za nič nemôžu.
- Aj henta drzá kurva?
Ukázal na Nikolu. Nikola vstáva zo zeme.
- To ako sa opovažujete takto somnou baviť.
Dominik jej pošepká.
- NIkola sadni si!
- Mala by si počúvať toho debika.
- Otec myslím, že stačilo.
- Ako ho môžeš nazývať otcom?
Povedaka Nikola.
Pred dom prichádza Fábriová.
- Čo tu robíte slečna Fábriová?
Opýtal sa jej policajt.
- Mám tam syna.
V dome u Fisherovsov bol kľud no to sa malo už skoro zmeniť.
- Viktória? Drahá?
- Áno?
- Nebude vadiť keď budeme mať návštevu?
Viktória kľudným hlasom s trochou nervozity v ňom odpovedá.
- A kto to je?
- Náš starý známi.
- Kto?
Preprušila ich Samanta.
- Viete čo sa deje v meste?
- Nie nevieme čo sa deje?
- Dávaju to aj v televízi.
Všetci traja sa presúvaju pred televizór.
"Hlásime sa vám z Trenčína kde v mestkej štvrti Sihoť práve prebieha rukojemnícka dráma. Doposial nevieme aký je motiv páchatela ani čo požaduje. Vieme však, že ide o štyrdsať jedna ročného občana brazílie, ktorého manželka a dvaja synovia bývajú v tomto dome. No čo je ešte horšie, že práve v tom dome jeden so synov usporiadával oslavu a podľa dostupných informácii by sa malo v dome nachádzať dvanásť ľudí.
Viktória povie.
- Ten dom poznám. Veď tam býva Patrikov kamarát.
- Zodvihnite telfón pane.
Rozpráva policajt s megafónom stojací pred domom.
- Tati prosím zdvihni to a ukončíme to.
- Posledná výzva.
Ozvalo sa z vonku.
- Pane ostrelovači su pripravený.
Jedna zo Siamových kamrátok prehovorila.
- Prepáčte aj nás s mamou otec opustil.
- A co?
Zvýšil na ňu hlas.
- Ale vyriešili sme to. Mama s tým súhlasila a teraz sme tu všetci spolu.
- Ktorá je tvoja mama?
Postavila sa mama Siamovej kamarátky. Z vonku sa ozvalo.
- Dávame vám päť minút aby ste zdvihli telefón.
- Pane ostrelovač vidí cieľ.
TV: Únosca neodpovedá na žiadnú s vyziev.
U Fisherovcov niekto zvoní.
- Samanta choď otvoriť.
Povedala Viktória.
- Bože to je strašné.
- Želám vám dobrý večer priatelia.
Viktória sa otáča a neverí vlastným očiam. V jej dome stojí brat Nicolasa
Z televízora kde sa vysiela priami prenos sa ozve výstrel.
"Existuje jedna kniha. Kniha v ktoréj sa hovorí o desiatich božích prikázaniach. A znejú nejako takto."
Siamov otec zastril mamu jednej z kamarátok a cituje.
- Ja som Pán Boh tvoj a nebudeš mať iných bohóv okrem mňa aby si sa im kľaňal. Miluj blížneho svojho ako seba samého.
"Druhé je. Nevezmeš Božie meno na darmo."
Nikola vykríkne.
- Božeeeee! ty si odporný hnusný hajzel ako si mohol? Ako?
- Vedela čo si o tejto situáci myslím.
- Zaslúžiš si to čo máš a človek ako ty by nemal mať rodinu ani právo žiť.
V miestnosti ostalo ticho a Siamov otec namieril zbraň na Nikolu.
- Ja, ja som to tak nemyslela. Prepáčte.
"Tretie prikázanie hovorí. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni."
Nicolasov brat viťahuje kvety a fľašu vína.
- Dlho sme sa nevideli. Mali by sme to osláviť.
"Štvrté prikázanie. Cti otca svojho a matku svoju."
- O čo tu ide?
Spýtala sa Viktória.
- Ide tu o to, že je čas aby som sa postaral o svoje dieta. Teda naše dieta.
"Piaté prikázanie. Nezabiješ."
TV: Z domu sa práve ozval druhý vystrel a policajti su v pohotovosti pripravený vniknúť do domu.
- Vidíte ho?
Vedúci zasahu vola cez vysielačku odstrelovačom.
- Pane nemám čistý výhľad.
"Šieste prikázanie. Nezosmilníš."
- Viktória nebuď taká vyplašená. Veď tá noc sa ti páčila. Vieš vtedy keď sme spolidi syna a ty si mi ho ukradla s mojim bratom. Ak sa nemilim to je aj siedme prikázanie.
Nepokradneš.
"Osme prikázanie. Nepreriekneš kryvého svedectva proti blížnemu svojmu."
Nikola padá k zemi a Siam kričí.
- Otec ako si mohol si obyčajný vrah a všetci sa to dozvedia.
"Deväť. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho."
- Máte si čo povedaž deti moje.
Patrikov dedko si berie pohár whysky a odchádza z obyvacky kde je Viktória a Nicolasov brat.
"A desiaté. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.!
- Vždy som bol tvoj otec aj budem a tento dom aj ty všetko v ňom patrí mne. A to sa nezmení. Nesieš moje meno a v žilách ti koluje moja krv.
Joshu zdvíha zbraň na svojho syna. Keď zrazu cez okno v kuchyni preletí guľka od odstrelovača a triafa Siamového otca do srdca a ten padá k zemi.
"Áno všetko má svoje prikázania a pravidlá. V poslednej dobe mám pocit, že jedno z pravidiel je aj to, že nie každá oslava v tomto meste sa može skončiť šťastne."
