Čo takýto človek - nečlovek, alebo špina musí spĺňať ? V podstate je to veľmi jednoduché, treba mať skazený charakter, tvrdšie lakte , v hlave toľko, aby si dokázal stále rozvíjať svoj cieľ a spĺňal podmienky bezohľadnosti voči každému, kto sa nechce pridať a rešpektovať takúto formu obohacovania.
Pandóra alebo Pandora (starogr. Πανδώρα – Pandóra, názov je odvodený z πᾶν „všetko“ a δρον „dar“; lat. Pandora) bola v gréckej mytológii manželkou Pyrrhy, ktorá neskôr s manželom Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli tak šťastný život, že sa až prestali báť bohov.
Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorej nik neodolá. Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“ a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili: bohyňa Aténa ju naučila ženským prácam, Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu, Hermés ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom, iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť. Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke. Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.
Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku (podľa jednej verzie preto, že ju k tomu Epiméteus donútil, podľa druhej z vlastnej zvedavosti); všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí. Pandora veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.Odkaz tohto mýtu pretrváva do dnešných čias - Pandorina skrinka zostáva symbolom zhubného daru a uvoľneného zla.Pandora je starobylý mýtus, známy v niekoľkých odlišných verziách. Bol interpretovaný mnohými spôsobmi (Homér, Sofokles). V najstaršej známej boli v skrinke skryté len dobré dary, po otvorení sa však postrácali a preto na svete zostalo len zlo (okrem nádeje, ukrytej na samom dne skrinky).
Aj medzi nami aktivistami sa udiali veľké zmeny od určitého dátumu.
Prečo?
Je určitý cieľ, ale ten je nebezpečný práve pre vládnuce vlády, mocenské štruktúry a všetkých, ktorí si tento spôsob moci a panovania financovali a zákonmi, pre seba, čiže pre 1% mocných, ktorí rozhodujú o životoch občanov, ktorých oklamali a neustále zneužívajú.
Poniektorí občania dodnes nevedie, čo to je systém, ako nám občanom, voličom, ktorí sú najväčšou autoritou v štáte ( aj je štát a platí, že žiadny zákon nesmie byť v rozpore s Ústavou- čo dnes nie je , lebo je už X-krát dokázané, že žijeme v PROTEKTORÁTE ) to môže škodiť, prečo sú autá VB bez policajtov a slúžia ako taxíky.
http://jurajchlebik.blog.sme.sk/c/385507/kopte-exekutorov-do-zadku.html
Nie je Vám to čudné?
Nie je Vám čudné, že pokiaľ vládna moc 1% nám v imaginárnom parlamente ukazuje divadlo, ako sa zbaviť, či neprijať emigrantov, keď pri tom už vládnúca strana Smer rokuje a má pripravené zákony, ktoré ak navrhnú schvália. Opozičných poslancov tam nie je treba, keď sú v menšine a občanovi to je jedno. Tak na príkaz EU sa pripravil na schválenie zákon, ktorý musí uprednostniť a zamestnať emigrantov, čím, sa naši občania dostanú do obrovského problému.
1, Zvýši sa nezamestnanosť a bieda.
2. Viete si predstaviť ako bude funkčný Zákonník práce, keď moslim dostane chuť preťahovať manželky zamestnancov?
https://www.facebook.com/DetengamosLaTerceraGuerraMundialSionista/videos/1014327921952723/,
3. Kto z policajtov Vám pomôže, keď táto zelená zgerba chráni nie občana ale mafiu a parlamentné, či vládne svine?
4. Kedy sa ten krpatý hajzel na GP rozhýbe a uzná porážku?
5. Kedy občan pochopí, čo musí urobiť, aby sa nedal ohlupovať pätolízačmi, či riťostrkačmi?
Ak Vám to nie je jedno, už sa vykašlite na to, či sa venujete , alebo nevenujete politike, ale začnite rozmýšľať.
http://server1.internetoveradio.sk:2199/start/tribuna/,
Ja by som žiadnu existujúcu politickú stranu nevolil. Lebo všetci , čo sú tam, musia držať hubu a krok, aby sa mohlo mať oligarchovia a lobisti veľmi dobre. Na úkor toho berú 4 roky peniaze, ktoré ich majú z korumpovať a väčšina z Vás , by sa presne takto podlo správala.
To ja nechcem! Som preto diktátor? Neverím však žiadnej politicky vznikajúcej strane, ktorá vzniká z radou odtrhnutých politických strán, kde lídri mlčali a mlčia a neprinášajú riešenia, ale ponúkajú stabilne témy, ktoré len ohlupujú občanov.
Ktorá vláda, či dosadená politická strana pre občana niečo vyriešila, alebo pomohla občanovi zvýšiť životnú úroveň? Neustály nárast daní, či navrhovanie zákonov, ktoré sa bez súhlasu občanov schvaľujú , podvodne a neplatne dosadení členovia v štátnych ( protektorátnych) rezortoch a inštitúciách.
Každý občan, ktorému to nie je jedno, si rozmyslí, či bude voliť a dávať hlas aktivistami vytvoreným politickým stranám, či hnutiam.
Lebo ak ja sledujem ako každú chvíľu robia niečo iné, prevracajú kabáty a útočia proti vlastným kolegom, ako potom môžu byť zodpovední pred národom, ktorému údajne chcú pomáhať, či ho vytiahnuť z tohto bordelu bezprávia?
Ja, by som OSOH, či podobné strany, ktorým ide len o prestíž a vlastné ego ich tlačí do popredia nevolil, lebo túžba po moci veľmi presne spĺňa takto položenú otázku:
Čo takýto človek - nečlovek, alebo špina musí spĺňať ?
S kým sa takíto ľudia stretávajú, s kým si ruky podávajú, kto za nimi stojí, prečo sa odklonili od pôvodného cieľa?
Ak chcú šíriť myšlienky priamej demokracie, prečo sa nedokážu v určitých bodoch dohodnúť a určitých bodov zriecť?
Kolaborovanie a vlastizradné správanie bude vždy potrestané ak sa podarí prijať zodpovednosť a národ príjme dočasnú úradnícku vládu, ktorá začne s pomocou občanov meniť celý systém od základu a potrestá všetkých, ktorí znemožnili oslobodenie vlastného národa a krajiny a všetkých, ktorí boli pri zrode celého zla.
http://server1.internetoveradio.sk:2199/start/tribuna/,
Chcete pomôcť ?
Tu je tlačivo pre koordinátorov :
Príklad : Krásny večer prajem, nie, že by mi vadilo, čo robíte, ale posielam ukážku, či to robiť môžete ! Takto budú postupovať všetci občania, ktorí bojujú za zachovanie národa a chránia Ústavu SR.
http://jurajchlebik.blog.sme.sk/c/385507/kopte-exekutorov-do-zadku.html,
pomôžete ?
História zločinnosti
Asociácia zamestnávateľ. zväzov a združení
Dátum exportu: 18.10.2013 12:10
1. Nezamestnanosť, zvyšovanie platov v štátnej správe
[Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Expres, 12:05; 17/10/2013; Braňo Závodský Naživo; z domova; Braňo Závodský]
2. Prehrávame vo vymožiteľnosti práva
[Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 18/10/2013; s.: 6; EKONOMIKA; TASR]
3. Medzinárodné rozdiely v dôvere v podnikateľské prostredie sa znižujú
[Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 17/10/2013; Ekonomika; TASR]
4. Podnikateľský inkubátor pre vysokoškolákov dostal po roku nové priestory
[Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 17/10/2013; Trnava - Spravodajstvo; tasr]
5. Chýba tu živná pôda
[Téma: VŠEOBECNÉ; Roľnícke noviny; 16/10/2013; s.: 2; spravodajstvo; ROMAN LETTRICH]
6. Žiadajú nulovú sadzbu
[Téma: VŠEOBECNÉ; Roľnícke noviny; 16/10/2013; s.: 4; spravodajstvo; BOHUMIL URBÁNIK]
7. Pre zdravotníctvo bude menej peňazí
[Téma: VŠEOBECNÉ; Zdravotnícke noviny; 17/10/2013; 37/2013; s.: 6; NÁZORY; Redakcia]
8. Príčiny a dôsledky konsolidácie verejných financií
[Téma: VŠEOBECNÉ; noveslovo.sk; 17/10/2013; JOZEF TROJÁK]
1. Nezamestnanosť, zvyšovanie platov v štátnej správe
[Téma: VŠEOBECNÉ; Rádio Expres, 12:05; 17/10/2013; Braňo Závodský Naživo; z domova; Braňo Závodský]
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Nezamestnanosť na Slovensku v auguste o niečo klesla pod 14 percent. Za posledný rok je však bez práce o 13-tisíc viac ako tomu bolo pred rokom. Vláda okrem boja s nezamestnanosťou potešila aj štátnych zamestnancov, rozmrazila ich platy po troch rokoch a pridala im po 16-eur. No ale hlavne o tom ako vláda bojuje s nezamestnanosťou sa dnes budeme baviť s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za stranu Smer Jánom Richterom. Dobrý deň, pán minister. Vitajte."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Dobrý deň prajem."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Inak dlho som vás nevidel. Mali ste medzitým vážnu dopravnú nehodu. Povedzte ako sa máte v tejto chvíli. Už je to v poriadku všetko?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Ďakujem pekne, snažím sa. Ale v podstate je tu aj istá nová skúsenosť. V živote to tak býva, že všetko zlé je na niečo dobré, takže budem dvakrát v živote oslavovať narodeniny od tohto roku."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Asi aj narážate možno na to čo sa stalo potom, že novinári teda vytiahli, že vám vo vreckách našli 7000-eur, dokonca nejaké tabletky na potenciu a tieto veci."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Hej. Spravili zo mňa playboya, ale v konečnej miere rešpektujem aj bulvár. Ale predsa len malo by to mať isté hranice. Myslím, že v tomto prípade tie hranice u mňa prekročené."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Hneď to chcem otvoriť práve aj tými platmi. A to je to, čo som naznačil tých 16-eur na hlavu. Keby som bol taký akože zlý ku vám, tak by som povedal, že s tými 7000 vo vreckami asi veľmi vám nepomohlo tých 16 eur. Ale nechajme túto tému bokom. Podstatné je to, že vláda sa dohodla, že rozmrazí platy v štátnej správe, po troch rokoch pridala dve percentá zamestnancom. Je tam mnoho kategórií ľudí, od úradníkov cez policajtov, sociálnych pracovníkov, skrátka všetci. No ale moja otázka trošku na vás, že či vám aj nie je tak trochu ľúto, že tých 16 eur plus dostane povedzme ten sociálny pracovník, pracovníčka, ktorá každý deň maká v teréne a má plat na úrovni minimálnej mzdy. A to isté dostane aj nejaký vysoký štátny úradník, ktorý môže zarobiť aj dve tisícky eur."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Myslím si, že súčasťou tohto bude aj zmrazenie platov ústavných činiteľov. To znamená ministrov, aby som nezabudol na seba, poslancov a ďalších. To znamená každopádne tam isté úpravy prídu. Ale tu treba vidieť jednu vec. To nie je len štátna správa, to je celá verejná služba..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Áno."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "...to je skoro 350-tisíc zamestnancov. A tak ako ste povedali, sú tam veľké kategórie ľudí, ochranári, sociálni pracovníci. To znamená odmietam pomenovanie tézy, že úradníci. Je to ďaleko, ďaleko široký..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "A policajti, profesionálni vojaci a tak ďalej. "
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Presne tak."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres "...hasiči a tak ďalej. Zrejme išlo o to, či tí... "
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "A samozrejme u mňa v rezorte sú to hlavne kategórie ľudí ktorí si to v maximálnej miere zaslúžia. To sú ľudia, ktorí sa starajú o deti v detských domovoch, v sociálnych zariadeniach, proste ľudia, ktorí sa starajú o ďalších a treba povedať, že za veľmi, veľmi nízke mzdy a veľmi ťažkú prácu."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Preto som to otvoril, či ste povedzme aj nenavrhovali, že práve týmto ľuďom zvýšite viac a tým čo sa pohybujú vysoko nad priemer zárobkov v našom hospodárstve, že by povedzme nemali zvyšovanie."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Zákon ma veľmi nepustí. Ten zákon jasne určuje možnosti odkiaľ ako, ja som musel dodržiavať ako hlavný vyjednávač za tých 6 rezortov, kde v podstate pôsobia tí ľudia v tej nevýrobnej sfére. Dôležitá je jedna vec, že od roku 2010 sa po prvýkrát zvyšujú platy aj pracovníkov..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "To je fakt."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "..to znamená ani valorizácia, pretože oni mali tri roky znehodnocované platy, ani valorizácia nebola zohľadnená."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Nebola, pretože to je 10 percent inflácie verzus dve percentá..."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Dnes už chvalabohu aspoň prvýkrát za rok 2014 budú mať niečo navýšené tie platy. Samozrejmá vec 16-eur nie je to veľký peniaz, ale je to dôležité, že sme opätovne začali a mysleli na túto kategóriu ľudí. Treba si uvedomiť jednu vec, že ten kto dostáva 400-eur v čistom aj tých 16-eur preňho veľmi veľa znamená."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Práve preto som tú otázku postavil tak ako som ju postavil. Dobre. Ale teraz poďme k zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti. To je problém, s ktorým sa boria všetky vlády doteraz na Slovensku. Čo sa týka vašej vlády je to o to horšie, že tá nezamestnanosť nám síce medzimesačne povedzme jemne klesla, ale medziročne nám stále stúpa. Spomenul som, že máme o 13-tisíc ľudí viac bez práce ako keď ste nastupovali do Vášho rezortu. Vidíte tam aj vlastný podiel viny trošku na tomto? Povedzme opatrenia, ktoré ste prijímali, od Zákonníka práce cez zvyšovanie odvodov a tak ďalej."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Treba povedať jednu vec. Nové pracovné miesta nevytvára minister práce a sociálnych vecí."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Samozrejme."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Zodpovednosť je ďaleko väčšia na ministra hospodárstva, jednoducho na hospodárske ministerstvá, podnikateľskú sféru, samosprávu. Samozrejmá vec, môj podiel zodpovednosti spočíva v nastavení legislatívy a vytvorení z tých predpokladov pre realizáciu tých prípadov, kde je nevyhnutné aj pomoc štátu, prípade pomoc Európskej únie prostredníctvom eurofondov. Pamätám si na moju poslednú návštevu u vás v rádiu, kedy sme sa pohybovali niekde až blízko k 15-tim percentám. Vtedy som vyslovil také svoje zbožné želanie dožiť sa tohto roku obdobia keď budeme pod 14-timi percentami."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Aby som bol celkom korektný pán minister, toto musím potvrdiť. Naozaj to tak bolo. Rozprávali sme sa pre pol rokom. Otázka je teraz, že čo s tým? Lebo toto sú čísla povedzme ešte z leta, čiže čakáte nové čísla, ktoré už v sebe budú zahŕňať aj absolventov a zas neskôr, ktoré budú zahŕňať čísla ľudí, ktorí prídu o tie sezónne práce. Čiže ako to bude?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "No, ak som vtedy optimisticky vyslovil nejaké želanie vo Vašom rádiu, dovolím si ju povedať aj dnes. Mám záujem a urobím všetko preto, aby nezamestnanosť nestúpla nad 14-percent aj v čase, keď ukončia sa sezónne práce a keď, áno začnú pôsobiť aj vplyvy absolventov. Pretože prvý september nie je len začiatok školského roku pre študentov, ale pre úrady práce sú to noví klienti. To sú absolventi, ktorí sa nezamestnali alebo nenašli uplatnenie na trhu práce a nastupujú do evidencie nezamestnaných. Opakuje sa to rok čo rok. Tá situácia je v tomto roku predbežná. Informácia je taká, že predpokladáme, že o nejakú desatinu môže stúpnuť tá nezamestnanosť, ale nemala byť vyššia ako 13 celé 8. To znamená, bol by som veľmi rád aby som mohol aj na Silvestra konštatovať, že nad 14-percent sme nestúpli. A som pevne presvedčený, že nástroje, ktoré mám v rukách aj so svojimi kolegami a zodpovednosťou ľudí vo vláde, môžu prispieť k tomu, že tento cieľ naplníme."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Hneď sa do toho pustíme, lebo to sú tie dôležité fakty, tie dôležité údaje. Za takého verejné vyhlásenie, za takýto verejný prísľub samozrejme vám ďakujeme. Dúfam, že sa to potvrdí. Môžme to potom opäť takto skontrolovať. Len taká čiastková otázka, pán minister čo hovoríte na to, že čo sa týka tých čísel nezamestnanosti, že tomu trošku pomáhate aj administratívne. váš bývalý, bývalý predchodca poslanec Kaník z SKDÚ, ten vás obvinil, že tvorivosť vlády v ktorej ste, nepozná hranice a že od júna tohto roku ste bez akéhokoľvek informovania verejnosti začali teda inštruovať úrady práce tak, aby oni vlastne tých ľudí, ktorí sú aktuálne na aktivačných prácach a dobrovoľníckych prácach, aby vyraďovali z tej evidencie tých disponibilných nezamestnaných okamžite pripravených nastúpiť do práce a že takto umelo znižujete vaše čísla nezamestnanosti. Čo na to hovoríte?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "No, pán poslanec Kaník kandiduje za župana v Banskobystrickom kraji, ja rešpektujem..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Čiže nie je to pravda čo hovorí?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Vo volebnej kampani sa chce zviditeľniť, tak to treba povedať. Zákon o službách v zamestnanosti päťka, ktorý platí od 1. mája zmenil niektoré veci aj z hľadiska, áno, posudzovania. Jednoducho posudzujeme za voľnú pracovnú silu, ktorá sa môže uplatniť na trhu práce toho človeka, ktorý keď dneska mu zavoláme, že je tu voľné pracovné miesto, zajtra môže nastúpiť. To nie sú tí, ktorí sú na aktivačkách, to nie sú tí, ktorí absolvujú čo ja viem absolventskú prax, ktorí sa pripravujú k nejakej rekvalifikácii."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Čiže inými slovami, odmietate, že by ste Vy..."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Samozrejme, že odmietam."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "... manipulovali s týmito číslami."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Absolútne odmietam. A v konečnej miere veď by som klamal len sám seba a to záujem určite nemám."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Poďme na to. Predstavte nám veľmi stručne tie najdôležitejšie opatrenia, ktoré práve vám majú pomôcť udržať nezamestnanosť pod hranicou štrnástich percent. My už sme aj správach sa venovali jednej mimoriadne dôležitej veci a to je zvýhodňovanie dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorých tu máme na Slovensku z tých skoro 400-tisíc nezamestnaných cez 200-tisíc. To je naozaj brutálne číslo, by som povedal. Takže predstavte nám prosím vaše opatrenia."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Pomenovali sme jasne, my nejdeme ad hoc. Už mám záujem pracovať ďaleko viacej a systémovejšie smerom k nezamestnaným. Preto sme pomenovali tri rizikové skupiny. Po prvé – mladí, nie do 25 ako eviduje Európska únia, ale do 29, vysvetlím prečo. Druhá riziková skupina sú dlhodobo nezamestnaní, vieme prečo. Viac ako 40-tisíc dlhodobo nezamestnaných sú evidovaní viac ako 6 rokov. To už je hrozivé, to už je hrozivé obdobie...."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "To už sú prakticky nezamestnateľní ľudia."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Práve preto je potrebné sa jednoducho nejakým spôsobom k nim vrátiť, podať im opätovne tú ruku a mať záujem ich vtiahnuť opätovne do toho pracovného procesu. A či chceme, alebo nechceme je tu tretia riziková skupina a to sú občania nad 50 rokov. To znamená istá fáza a horizont tesne pred dôchodkom, ktorí sa tiež ťažko zamestnávajú."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Ak by som poprosil teda heslovite..."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Áno."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "...popíšte, čo s tými skupinami? Ako pomôcť tomu aby sa ešte viac neprepadávali do toho sociálneho sita. Naopak, aby pomáhali tvoriť hospodársky rast tým, že si nájdu prácu."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Presne o to mi ide. K mladým veľmi stručne. Relatívne pozitívum, že absolventi sa dokážu v priebehu jedného kalendárneho roka až vo výške 80 percent uplatniť na trhu práce. Problém a riziko nastáva cirka po roku. To znamená, nedokážu si udržať to pracovné miesto a viacerí z nich sa vracajú do evidencií nezamestnanosti. Preto ten horizont posunutý na hodnotení nie do 25 ako v rámci únie, ale až do 29. Máme záujem sledovať toho mladého človeka aj rok - dva po absolvovaní školy, pretože to je preňho to možno kritickejšie obdobie, ako tesne po zabsolvovaní tej školy, kedy využíva isté nástroje..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Áno. Ako mu pomôžete?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Jednoducho tým, že mu ponúkame isté nástroje, ktoré sú tu. A som veľmi rád, že hodnotila to komplexne aj Rada ministrov práce. Jeden z nástrojov, ktorý sme použili a to sú projekty pre zamestnávanie mladých vzhľadom na realokáciu niektorých prostriedkov, sa nám kreatívne veľmi vydarila. 9-tisíc mladých ľudí do 29 rokov našlo prostredníctvom tohto projektu za uplynulý polrok nové pracovné miesto. Predĺžili sme so súhlasom únie Ento projekt a máme záujem v ňom pokračovať aj budúcom programovacom období. Myslím si, že to je veľmi dobrý nástroj."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Koľko do toho vrazíte tak eur?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Podívajte sa, teraz to bolo 70-miliónov a reálne by som bol rád, aby sa minimálne takýto istý finančných prostriedkov podaril aj pre budúce programovacie obdobie. To znamená, už aj v budúcom roku v tom pokračovať, nedať šancu mladým ľuďom v úvodzovkách pobývať na úradoch práce, ale naopak vytvoriť im predpoklady a podmienky, keď majú záujem pracovať aby mohli pracovať. To znamená veľmi dobre sa to osvedčilo. A opakujem ešte raz, chcem v tom pokračovať. Prejdem k tej opačnej vekovej kategórii dlhodobo nezamestnaných."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Nad 50 rokov, alebo teda dlhodobo nezamestnaných."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Je tu ďalší projekt aj smerom k nim, pretože títo ľudia celkom prirodzene, keď je nedostatok práce sa veľmi ťažko zamestnávajú, pretože už sú fyzicky niekde inde a práve preto im treba pomôcť. Minimálne v samospráve a sú oblasti kde nájdu uplatnenie. To znamená je tu špecifický projekt pre túto kategóriu ľudí, aby sme to percento, je tam okolo 90-tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom čakajú na nejakú ponuku. A keď by sa nám podarilo z nich 5, 10-tisíc umiestniť na trhu práce, pokladal by som to za..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Viete si predstaviť, že kde by sa mohli umiestňovať?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Minimálne v samospráve, pretože sú to poväčšine ľudia, ktorí majú remeselné dobré pracovné návyky a oni sú využiteľní v tých bežných prácach, ktoré samospráva vykonáva a prevádza."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: Čo hovoríte na to, na tú kritiku povedzme exministra Mihála, že sú to také trošku krátkodobé opatrenia, lebo týmto dlhodobo nezamestnaným vlastne tú istotu zmluvy im to zabezpečí len na rok. Aj teda s týmito zníženým odvodmi."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "A teraz sa vrátim, áno k tej tretej kategórii a to sú tí dlhodobo nezamestnaní. Podívajte sa, štát môže reagovať tým spôsobom, že sa stotožní s tým, že je tam 200-tisíc ľudí, ktorí nie sú dlhodobo zamestnaní a nepodá im žiadnu pomocnú ruku. Alebo keď aj neštandardne použije isté nástroje, aby tých ľudí po prvé vtiahol naspäť do pracovného procesu aby získali opätovne nejaké pracovné návyky a vytvorí im základné predpoklady. Ak sa uplatnia v tomto procese aby cez aktivačné práce a ďalšie mohli jednoducho pokračovať. Ja reálne predpokladám, že po absolvovaní tohto projektu tých 12-tich mesiacov, minimálne 25 percent – štvrtina z týchto ľudí nájde trvalé uplatnenie v pracovnom pomere. Ak sa toto podarí, tak treba povedať, že ten projekt stál za to."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "No tak uvidíme. Sú to zaujímavé opatrenia, budeme ich môcť potom spolu opäť porovnávať aj z hľadiska toho čo vyhlasujete. No, už nemáme veľa času, ale téma, ktorá zaujíma najmä dôchodcov. Sú každoročné vianočné dôchodky, ktoré priznáva Vaša vláda. Dokonca pri nich ostala aj bývalá vláda Ivety Radičovej. Novinka je tá, že zvyšujete maximálny strop toho vianočného dôchodku alebo príspevku pre penzistov na 77 eur. Tak prosím stručne vysvetlite, ako to bude s tým rozdeľovaním týchto vianočných príspevkov?"
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Veľmi jednoducho ako, súčasný celý ten diapazón počtu dôchodcov, ktorých sa problematika vianočných dôchodkov týka predstavuje číslo 1 146 000. Lebo to nie sú len starobní dôchodcovia, to sú aj tie ďalšie typy tých dôchodkov."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Áno."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Sú to z prvého pásma. To prvé pásmo to je dôchodok vo výške životného minima, to sú tí, ktorí poberajú tú čiastku dnes do maximálnej výšky 66 eur a 39 centov. Máme záujem a v podstate máme záujem prešiel ten zákon, to znamená ideme ho aj aplikovať..."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Budú na to aj peniaze v rozpočte pripravené."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Áno, zvýši túto čiastku na 75-eur. Je to znova navýšenie o cirka nejakých, nejakých 8,61. Môže sa niekomu zdať, že je to strašne málo. Ale treba si povedať, že minister práce mal v tomto období veľmi veľa telefonátov od dôchodcov, korí sa ma pýtali, prečo nám dala predchádzajúca vláda 12-eur navýšenie a vy dávate len 8-eur? Samozrejme, že to vychádza z inflácie, to si nevymýšľa čísla, je to vývoj cien a vývoj miezd. Ale dôchodcom sa to veľmi ťažko toto vysvetľuje, pretože on reálne vníma to čo dostane na tej v úvodzovkách výplatnej páske."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Iste, iste."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Preto si myslím, že týmto spôsobom pomôžeme najmä tým nízkopríjmovým skupinám dôchodcom, a o tú nám hlavne v tejto fáze ide. A práve preto ideme tým spôsobom, že všetci títo dôchodcovia dostanú to navýšenie o 8 celé 61 eura, čo si myslím, že im v tej životnej situácii môže v značnej miere pomôcť."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Pán minister, to sú témy, ktoré sú veľmi dôležité pre ľudí, ale je ich strašne veľa. Tak ja dúfam, že znovu prídete a budeme môcť pokračovať aj v ďalších týchto opatreniach, ktoré chystáte a navrhujete. Z tohto ak by som to mal zosumarizovať, vychádza jednoznačne to, že sa pokúsite udržať hranicu našej nezamestnanosti pod 14-timi percentami a pokúsite sa rozvíjať projekty, ktoré pomôžu teda mladým, dlhodobo nezamestnaným, ale aj našim seniorom na to, aby si ešte stále našli svoje uplatnenie na trhu práce a zarobili korunu a pomohli aj nášmu hospodárstvu ďalej napredovať."
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "To je môj dlhodobý cieľ a samozrejmá vec, že aj osobná zodpovednosť ako ministra práce."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Pozveme vás opäť, môžme o tom hovoriť. Minister práce Ján Richter, ďakujem, že ste boli.
Ján Richter (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: "Ďakujem pekne za pozvanie. Pekný deň prajem."
Braňo Závodský, moderátor Rádia Expres: "Dovidenia."
-END
Späť na obsah
2. Prehrávame vo vymožiteľnosti práva
[Téma: VŠEOBECNÉ; HN; 18/10/2013; s.: 6; EKONOMIKA; TASR]
Bratislava - Slovensko urobilo najmenší pokrok pri zlepšovaní podnikateľského prostredia v oblasti vymožiteľnostipráva. Uviedol to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. ,,Bohužiaľ, treba povedať, v tomto Slovensko prehráva na celej čiare. Niektoré kroky sme urobili príliš rýchlo, príliš zavčasu, v oblasti výkonu súdnej moci a ono sa nám to vrátilo ako bumerang," spresnil. Prínos by podľa neho mohla priniesť rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý by mal po novom nastaviť niektoré základné normy. Rizikom je zas dlhodobé nedodržiavanie už platných zákonov. (TASR)
Späť na obsah
3. Medzinárodné rozdiely v dôvere v podnikateľské prostredie sa znižujú
[Téma: VŠEOBECNÉ; teraz.sk; 17/10/2013; Ekonomika; TASR]
Vývoj na Slovensku je však opačný. Vyplýva to z výsledkov medzinárodného prieskumu spoločnosti Regus, ktorého výsledkom je Index dôvery.
Bratislava 17. októbra (TASR) - V dôsledku poklesu dôvery v podnikateľské prostredie v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách sa rozdiel v miere dôvery oproti vyspelým trhom znížil. Vývoj na Slovensku je však opačný. Vyplýva to z výsledkov medzinárodného prieskumu spoločnosti Regus, ktorého výsledkom je Index dôvery v podnikateľsképrostredie (Business Confidence Index - BCI).
Zatiaľ čo miera dôvery vo vyspelých ekonomikách stúpla o päť bodov na 109 bodov, v rozvíjajúcich sa krajinách rovnaký ukazovateľ klesol o deväť bodov na úroveň 117 bodov. Na Slovensku však hodnota indexu vzrástla z 83 bodov dosiahnutých v apríli 2013 na 114 bodov, teda tesne nad úroveň celosvetového priemeru, ktorý dosahuje 113 bodov.
"Kľúčovou hybnou silou na udržanie konkurencieschopnosti bez spomalenia rastu sa stáva efektívnosť. Firmy na celom svete volia v prvom rade úsporné opatrenia, od udržania si nadaných pracovníkov po flexibilné pracoviská, s cieľom maximálne ťažiť zo súčasného majetku a rýchlo a flexibilne expandovať," zhodnotil výsledky výkonný riaditeľ spoločnosti Regus pre región strednej a východnej Európy (SVE) Ruud Doggen.
Podľa prieskumu sa podniky na Slovensku budú najbližších dvanásť mesiacov zameriavať na vyhľadávanie poskytovateľov cenovo výhodných služieb s cieľom optimalizovať podnikateľské procesy. Budú maximálne ťažiť zo súčasného majetku, aby nemuseli robiť kompromisy v súvislosti s plánmi rozvoja.
Späť na obsah
4. Podnikateľský inkubátor pre vysokoškolákov dostal po roku nové priestory
[Téma: VŠEOBECNÉ; sme.sk; 17/10/2013; Trnava - Spravodajstvo; tasr]
Študenti Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave majú už počas štúdia možnosť položiť základy svojho budúceho podnikania a overiť si svoje podnikateľské nápady a koncepty v praxi.
TRNAVA. Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave otvorila nové priestory coworkingového centra Pointt, ktoré študentom zabezpečuje prepojenie vzdelávania s praxou. Po minuloročnom úspešnom štarte a záujme zo strany študentov Pointt začína pracovať s lepším technickým a pracovným vybavením, ktoré študentom prinesú komfortnejšie pracovné prostredie.
Centrum v rámci prvého roka prevádzky zabezpečovalo prednášky, workshopy a mentoringové stretnutia. "Študenti si pôsobenie v centre pochvaľujú, tento podnikateľský inkubátor im umožňuje rozvíjať schopnosti, zručnosti a kompetencie prostredníctvom praktickej činnosti zameranej na reálne podnikanie. Majú možnosť už počas štúdia položiť základy svojho budúceho podnikania a overiť si svoje podnikateľské nápady a koncepty v praxi," informovala Mária Moravčíková z FMK.
Cennou devízou je podľa nej styk s reálnym podnikateľským prostredím a nadobudnutie nových kontaktov a skúseností. Prostredníctvom stretnutia s rôznymi mentormi z praxe získavajú študenti inšpiráciu, ale aj zaujímavé informácie a rady. Z minuloročných aktivít bolo zaujímavé napríklad stretnutie so zakladateľom portálu Profesia.sk Daliborom Jakušom či seminár s Jakubom Ptačinom, ktorý so svojím startupom Foretaster absolvoval sériu prezentácií a stretnutí v Silicon Valley.
Coworking je inovatívny trend, ktorý sa rozvíja v akademickom aj v podnikateľskom prostredí, najmä v západnej Európe a Severnej Amerike. Centrum je súčasťou projektu Implementácia inovatívnych modelov hodnotenia, monitoringu a zabezpečovania kvality v podmienkach FMK UCM Trnava.
tasr
Späť na obsah
5. Chýba tu živná pôda
[Téma: VŠEOBECNÉ; Roľnícke noviny; 16/10/2013; s.: 2; spravodajstvo; ROMAN LETTRICH]
Nezamestnanosť je u nás dlhodobo jednou z najfrekventovanejších tém a návrhy na riešenie tohto problému bývajú súčasťou každého vládneho programu. Aj súčasná vláda považuje riešenie problému nezamestnanosti za svoju prioritu, pričom za jedno z odvetví, kde by bolo možné zvýšiť zamestnanosť, považuje i agropotravinársky sektor.
BRATISLAVA. "Myslím si, že v prípade riešenia nezamestnanosti nejdeme na podstatu veci," konštatuje Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).
Devalvácia vzdelávania
"Treba si uvedomiť, že nezamestnanosť je trvalý úkaz, akurát jej výška osciluje v závislosti od rôznych faktorov. Pri vzniku SR v roku 1993 sme mali 13,7-percentnú nezamestnanosť a v súčasnosti, po 21 rokoch, dosahuje okolo 14 percent. Medzitým oscilovala v závislosti od ekonomických cyklov. Najvyššia, takmer 20-percentná, bola v roku 2001, kým najnižšia, asi 9-percentná, bola v roku 2008, kedy slovenská ekonomika dosahovala dvojciferný rast," uviedol predseda SOPK. Podľa neho minimálne 50 percent z nezamestnaných predstavujú neprispôsobiví občania, ktorí nikdy pracovať nebudú. Jednoducho sú nezamestnateľní. V prípade tejto skupiny ľudí, tvrdí P. Mihók, sú potrebné riešenia mimo politiky zamestnanosti. "Veľkú časť zo zvyšnej polovice nezamestnaných tvoria absolventi škôl, ktorí vyštudovali odbor, v ktorom nemajú absolútne žiadnu šancu sa zamestnať. Máme totiž zlý vzdelávací systém, ktorý produkuje širokú vrstvu nezamestnaných. Ak chceme teda účinne riešiť problém nezamestnanosti, musíme v prvom rade zmeniť filozofiu školského systému. Je jasné, že to nepôjde z večera do rána, ale je najvyšší čas začať," povedal P. Mihók. Za ďalší dôležitý moment v oblasti zamestnanosti považuje vytvorenie dobrého podnikateľskéhoprostredia, podporu investícií a konkurencieschopnosti našej ekonomiky. "Len ekonomické činnosti dokážu produkovať pridanú hodnotu a generovať pracovné príležitosti. Žiaľ, za posledné dva roky sa zamestnanosť zvýšila iba vo verejnej sfére," uviedol P. Mihók. Predseda SOPK dodal, že sa "obáva" oživenia ekonomiky, lebo na to nebudeme pripravení. "Tak ako sme z hľadiska vzdelanosti boli dobre pripravení na transformáciu, teraz sme nepripravení na oživenie ekonomiky, ktoré potom nemôže priniesť očakávané efekty. Absolútne sme zavrhli "socialistcký" vzdelávací systém, no za vyše 20 rokov sme ho nedokázali účinne nahradiť. Aj v ňom, ako i v ďalších oblastiach nášho života, sa zaviedol populizmus."
Chýba motivácia
Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru SOPK, hovorí o devalvácii hodnoty vysokoškolského vzdelávania, čo potom vedie k tomu, že už žiaci v základných školách strácajú motiváciu študovať. "Bolo by žiaduce pravidelne, každý rok, robiť bilanciu potreby odborného vzdelávania a na základe toho prispôsobovať kapacity stredných a vysokých škôl," dodal. Na zamestnanosť majú podľa neho veľký vplyv aj ďalšie opatrenia, ako sú stabilizácia daňovej a odvodovej politiky, odbúranie korupcie z oblasti verejného obstarávania, zefektívnenie verejnej správy či vymáhateľnosť práva. "Ak nebudeme mať zdravé a dobré podnikateľské prostredie, ktoré bude ľudí motivovať a nie demotivovať ako dnes, tak sa ekonomická situácia na Slovensku nielenže nebude zlepšovať, ale naopak, bude sa rapídne zhoršovať," zdôraznil L. Vaškovič. Ako dodal Miloslav Karaffa, šéf SOPK v Prešove, na Slovensku sa stále nájdu ľudia, ktorí chcú podnikať a niečo produkovať, ale chýba tu živná pôda, v ktorej by sa ich podnikateľský nápad mohol uchytiť. "Ak chceme zvýšiť zamestnanosť, tak len tým, že sa budú tvoriť hodnoty. A tie sa môžu tvoriť iba vtedy, keď budú fungovať podniky. A tie budú fungovať len vtedy, ak budú konkurencieschopné," konštatoval.
Agrárny sektor
Pokiaľ ide o vzdelávanie, uviedol M. Karaffa, ktorý už vyše 20 rokov úspešne podniká v IT oblasti, naše školstvo produkuje "hráčov tretej ligy". "Keď berieme nejakého absolventa, tak kupujeme mačku vo vreci, a to bez ohľadu na to z akej školy prichádza. Len na ilustráciu, v šuplíku máme vyše 40 životaschopných projektov len preto, lebo ich nemáme s kým realizovať. Snažíme sa síce podporovať aj školy a už tam si pripravovať budúcich pracovníkov, ale sami, bez systémových opatrení, veľa nezmôžeme," uviedol L. Karaffa. Nás, samozrejme, zaujímalo, aké miesto v oblasti politiky zamestnanosti má podľa SOPK agropotravinársky priemysel. "Predovšetkým z regionálneho pohľadu je význam tohto odvetvia nenahraditeľný. Toto odvetvie však musí opäť získať spoločenské postavenie, ktoré mu patrí. Musíme sa dívať ďalej ako dnes, pretože z hľadiska budúcnosti sú potraviny a voda kľúčovou otázkou. Veď vzhľadom na stúpajúci počet obyvateľov Zeme a rast životnej úrovne v tzv. rozvojových štátoch bude spotreba a tým aj cena potravín stúpať. Víťazom bude ten, kto dokáže zabezpečiť svoju sebestačnosť. My pritom máme veľkú tradíciu a aj potenciál nielen na zabezpečenie sebestačnosti, ale i na export potravín," zdôraznil P. Mihók.
ROMAN LETTRICH
Podľa predstaviteľov SOPK musíme v prvom rade zmeniť školský systém.
Späť na obsah
6. Žiadajú nulovú sadzbu
[Téma: VŠEOBECNÉ; Roľnícke noviny; 16/10/2013; s.: 4; spravodajstvo; BOHUMIL URBÁNIK]
Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová sa listom obrátila na ministra životného prostredia SR Petra Žigu a požiadala ho, aby vyvinul maximálne úsilie v tom, aby Slovenská republika mohla v prípade predpokladaného spoplatnenia závlahovej vody uplatniť do 31. 12. 2016 prechodné obdobie.
DUNAJSKÁ STREDA. "Na rokovaní Hospodárskej rady Vlády SR bol dňa 23. 9. 2013 prerokovaný Návrh zákona o vodách a s tým súvisiaca zmena zákona o priestupkoch. Uvedomujeme si, že účelom návrhu zákona je ochrana štátnych záujmov vo vzťahu k vode, a že štát sa snaží ustanoviť tomu zodpovedajúce postupy užívania vody," píše sa v liste, ktorý dala H. Patasiová k dispozícii aj našej redakcii.
Negatívny dopad
Avšak spoplatnením odberu vody v poľnohospodárskej prvovýrobe, konkrétne na úseku ovocinárstva, zeleninárstva, ale aj v živočíšnej výrobe, dôjde podľa mienky poľnohospodárov, ktorú prezentuje H. Patasiová, k negatívnemu dopadu na podnikateľské prostredie, čo môže viesť dokonca až k ukončeniu činnosti niektorých podnikov. V prípade ukončenia činnosti týchto podnikov ľudia, ktorí sú tam v súčasnosti zamestnaní, nebudú mať iné pracovné príležitosti a budú nútení uchádzať sa o štátnu podporu, argumentuje predsedníčka AKS. A pripomína, že vláda SR nedávno schválila Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva na Slovensku na roky 2013 - 2020, v ktorej sa preferuje pestovanie špeciálnych plodín okrem iného aj preto, lebo táto hospodárska aktivita s vysokým podielom ľudskej práce má pozitívny dopad na zamestnanosť na vidieku. Predsedníčka AKS v liste ministrovi pripomína aj tú skutočnosť, že podľa poznatkov odborníkov sa asi 40 percent zo závlahovej vody dostáva späť do pôdy a tým sa podieľa na tvorbe vodných zdrojov krajiny.
V mene komory
Na všetky tieto okolnosti H. Patasiová upozorňuje ministra životného prostredia P. Žigu v mene členských podnikov Agrárnej komory Slovenska, ktoré podľa jej údajov v súčasnosti zamestnávajú 7500 pracovníkov v agrárnych podnikoch a v poľnohospodárskych družstvách, rozmiestnených v produkčných regiónoch Slovenska, predovšetkým v okresoch Dunajská Streda, Senec, Galanta, Komárno, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Prievidza a v okrese Košice -okolie. "Vážený pán minister, na základe toho, čo som uviedla vyššie, dovoľujem si Vás požiadať, aby ste vyvinuli maximálne úsilie v tom smere, aby v prechodnom období do 31. 12. 2016 bola cena závlahovej vody pre poľnohospodárov na nulovej sadzbe, čím by teda nebola spoplatnená," píše sa v liste, ktorý H. Patasiová adresovala ministrovi P. Žigovi.
Trápia ich aj osivá
List ministrovi životného prostredia vzišiel z pracovného rokovania predstaviteľov členských subjektov AKS. Okrem tejto témy sa na ňom hovorilo aj o výsledkoch tohtoročných zberových prác, pričom poľnohospodári poukázali na nízke odbytové ceny viacerých poľnohospodárskych surovín. Konštatovali, že v dôsledku toho budú ich tržby za predaj rastlinných komodít tohto roku nižšie ako v roku 2012. Agropodnikatelia poukázali napríklad aj na to, že za pšenicu, ktorú vypestujú ako osivovú a predajú ju osivárskym firmám na ďalšiu úpravu, utŕžia 150 eur za tonu, avšak za hotové osivo platia dodávateľským firmám až 450 eur za tonu! Poľnohospodári zo Žitného ostrova, ale aj z ostatných produkčných regiónov Slovenska, sa pýtajú, prečo vzniká taký veľký nesúlad a rozdiel medzi týmito cenami? Nazdávajú sa, že firmy, ktoré produkujú osivá, by sa mali ocitnúť v hľadáčiku inštitúcií, ktoré majú do činenia s cenovým dohľadom. Viacerí z účastníkov rokovania sa vyslovili za užšiu spoluprácu medzi pestovateľmi. Podľa týchto hlasov by sa prvovýrobcovia mali spájať a spoločnými silami by mali produkovať osivo nielen pre seba, ale aj pre menšie poľnohospodárske podniky a dodávať by ho mohli za podstatne priaznivejšie ceny.
BOHUMIL URBÁNIK FOTO - AUTOR
Poľnohospodári, združení v AKS, chcú aspoň do roku 2016 nulovú sadzbu v poplatkoch za závlahovú vodu.
Späť na obsah
7. Pre zdravotníctvo bude menej peňazí
[Téma: VŠEOBECNÉ; Zdravotnícke noviny; 17/10/2013; 37/2013; s.: 6; NÁZORY; Redakcia]
Rozpočet 2014
Rok skúšky
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a v ňom 4 percentá z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za poistencov štátu nie sú dôvodom na radosť. Mnohí si spomínajú na moje vyjadrenia z minulosti, keď som tvrdil, že ideálny stav by bol, ak by sa platba za ekonomicky pasívnych poistencov štátu približovala k 5 percentám. Myslím si to aj teraz. Faktom však je, že nie sme v§bec v situácii, keď by sme mohli financovať slovenské zdravotníctvo v ideálnom režime. Prichádza totiž rok, keď ani zdravotníctvo nemôžeme vnímať izolovane od ,,zvyšku štátu". Pretože, aj keď si to sám ako zdravotník nerád pripúšťam, sme s ostatnými na jednej lodi. Rok 2014 bude pre Slovensko okrem iného aj rokom skúšky. Rozpočet musíme vnímať menej zdravotnícky a viac pragmaticky. Lebo, či si to chceme priznať alebo nie, aj my zdravotníci žijeme vo ,,zvyšku štátu". Okrem zdravotníctva potrebujeme aj školy a učiteľov pre naše deti, sociálny systém pre našich rodičov, či fungujúcu dopravu a bezpečnosť v mestách a obciach, kde bývame. Napriek kríze budeme mať v zdravotníctve v roku 2014 celkovo o 95 miliónov eur viac ako v tomto roku. Verím, že keď sme prežili rok 2013, zvládneme starostlivosť o pacientov aj v tom nasledujúcom.
MUDr. Richard Raši, MPH., predseda parlamentného zdravotníckeho výboru
Návrh je katastrofálny
Štátny rozpočet na rok 2014, ktorý schválila vláda, nebol prerokovaný a schválený vo veľkej tripartite a poslanci parlamentu o ňom budú ešte len rokovať v troch čítaniach. Stále predpokladám, že ešte budú možné presuny. Pre zdravotníctvo je vládou schválený návrh doslova katastrofálny. Môžeme síce predpokladať vyššie odvody za ekonomicky aktívnych poistencov, ale čo sa týka celkového objemu zdrojov, aj v tom najlepšom prípade pôjde len o status quo v porovnaní s rokom 2013. To znamená, že poskytovatelia môžu počítať s rovnakými cenami od zdravotných poisťovní ako v tomto roku. Teda žiadny rozvoj v kvalite a v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ale ani žiadne zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov. Ak by zdravotné poisťovne chceli v tejto situácii siahnuť k zníženiu cien našich výkonov, mohlo by to priniesť najmä predĺženie čakania na vyšetrenie u ambulantných špecialistov a zníženie objemu preventívnych prehliadok vo všeobecnej starostlivosti a u gynekológov. Preto vyjadrujeme s navrhovaným štátnym rozpočtom na rok 2014 jednoznačný nesúhlas.
MUDr. Ladislav Pásztor, MSc., prezident ASL SR
Rozpor medzi sľubmi a realitou
Pred takmer desiatimi rokmi na jeseň 2004 presadil minister Rudolf Zajac pravidelnú valorizáciu platby štátu do zdravotníctva. Za ekonomicky neaktívnych poistencov začal štát platiť každý mesiac 4 percentá z priemernej mzdy. Malo sa tak skončiť každoročné handrkovanie o výšku štátneho príspevku do zdravotníctva. S rastúcou priemernou mzdou rástla aj platba štátu. V lepších rokoch sa zvyšovala aj sadzba - až na 4,9 percenta v roku 2009. Desať rokov nemal nikto z politikov odvahu znížiť platby pod hranicu nastavenú v roku 2004. Až teraz... V auguste ministerstvo financií ešte počítalo so 4 percentami za poistencov štátu, teda s 1,205 mld. eur na rok. Vládne sľuby sa však dostali do rozporu s ekonomickou realitou. Na financiách preto škrtali - a nevyhlo sa to ani zdravotníctvu. Na budúci rok bude o ďalších 53 mil. eur menej za poistencov štátu, čo znamená, že po desiatich rokoch sa dostaneme pod 4 percentá. Netreba zložité analýzy, aby bolo zrejmé, že peniaze budú v zdravotníctve veľmi chýbať. Pokrytie zvýšenia platov lekárov nebude a zvýšenie miezd sestier zostane v rovine teórie. Nemocnice ešte viac prehĺbia svoje deficitné hospodárenie, pričom je skoro isté, že na budúci rok dosiahne celkový dlh nemocníc 300 mil. eur. Buď nám to spadne na hlavu, alebo vláda nájde systémovú odpoveď na udržateľné financovanie zdravotníctva. Nečinnosť v sektore naznačuje, že táto vláda to asi nebude...
MUDr. Viliam Novotný, poslanec NR SR za SDKÚ-DS
Absolútne nevyhovujúci rozpočet
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 je pre zdravotníctvo absolútne nevyhovujúci. Vládni politici dobre vedia, že je podfinancované, preto ich odpoveď v podobe návrhu na zníženie platieb za poistencov štátu je nepochopiteľná. Zarážajúci je aj fakt, že vláda s prívlastkom sociálna prikročila k šetreniu práve na úkor obyčajných ľudí, ktorí najviac pocítia nedostatok financií v zdravotníctve. Nestačí schváliť zníženie platieb za poistencov štátu, vláda by mala povedať aj to, akú zdravotnú starostlivosť žiada pre týchto pacientov za 30 eur mesačne. Ďalšou otázkou je, do akej miery sa napĺňa ústavné právo občanov na bezplatné zdravotníctvo, keďže financovanie zdravotníctva je takto postavené hlavne na zdravotných odvodoch pracujúcich. Ministerka zdravotníc tva Zuzana Zvolenská ešte v lete tohto roku tvrdila, že spraví všetko pre to, aby štát za svojich poistencov odviedol viac financií. Uplynulo niekoľko mesiacov a stal sa presný opak - bol schválený rozpočet s ešte nižším odvodom, ako bol letný návrh. Schválenie rozpočtu prináša ďalšie pochybnosti nad dôveryhodnosťou vyjadrení ministerky. Hlavný problém financovania zdravotníctva však nie je v tom, koľko dostanú poisťovne, ale v tom, že poisťovne neplatia reálne náklady na liečbu poistencov, čo v kontexte zisku poisťovní za rok 2012 v sume 90 mil. eur vyznieva absurdne. Triezvo uvažujúci človek si musí položiť otázku - kam idú naše peniaze, ktoré odvádzame na zdravotníctvo?
MUDr. Peter Visolajský, predseda LOZ
Štát bude platiť ešte menej ako málo
Keď som pred dvoma mesiacmi komentoval návrh rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok, konštatoval som, že štát bude do systému platiť najmenej od roku 2007. Odvtedy sa situácia zmenila. K horšiemu. Hoci sa súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení ostro vymedzovala voči nízkym platbám za predchádzajúcej vlády, nakoniec pristúpila k najväčšiemu zníženiu platieb do zdravotníctva za posledných 10 rokov. Kým ešte v auguste plánoval štát minúť v budúcom roku na poistencov štátu 1,205 miliardy eur, v októbri sa už bavíme o sume, ktorá je o 53 miliónov eur nižšia. Prognóza počtu poistencov štátu sa pritom nezmenila - 3 117 000 ľudí. Jediné, čo sa vo vzorci zmenilo je výška platby za jedného poistenca. Po prvý raz od roku 2004 klesne táto sadzba pod 4 percentá z priemernej mzdy, štát podľa návrhu rozpočtu, schváleného vládou a predloženého poslancom parlamentu plánuje platiť len 3,82 percenta. Finančnej kondícii zadlžujúcich sa nemocníc tento výpadok zdrojov nepomôže. Keď k tomu pridáme nekryté zvýšenie miezd, bude budúci rok 2014 pre zdravotníctvo ťažší ako ten súčasný. Navrhované zníženie platby štátu na 3,82 percenta môže byť len bublina, ktorá slúži na budovanie rokovacej pozície pre hlasovaním v parlamente. Ministerka môže ,,vyrokovať" nakoniec tie pôvodne plánované 4 percentá. A tie budú náhle vyzerať ako úspech, kým doteraz vyzerali ako neúspech vyjednávacích schopností rezortu.
MUDr. Tomáš Szalay, Health Policy Institute
Späť na obsah
8. Príčiny a dôsledky konsolidácie verejných financií
[Téma: VŠEOBECNÉ; noveslovo.sk; 17/10/2013; JOZEF TROJÁK]
JOZEF TROJÁK
Gazdovanie bez zodpovednosti
Vždy platilo a všeobecne platí aj dnes známe porekadlo " prikrývaj sa len takou perinou, na akú máš". Pre hospodárenie s verejnými zdrojmi a verejným majetkom to platí viacnásobne. Ibaže politici, verejní činitelia, celá verejná správa a samospráva akoby si to po roku 1989 neuvedomovali. Prečo aj, veď plošnými riešeniami bude dôsledky politických a neodborných rozhodnutí a doslovného zlodejstva niesť na bedrách každý občan, rodina, slovenská spoločnosť.
Od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993, kedy celkový verejný dlh v hrubom prepočte dosahoval 309 mil. eur (93 mld. Sk), každoročným nemalým schodkovým rozpočtovým hospodárením sa v roku 2013 očakáva dlh na úrovni takmer 40 mld. eur. A to sa ešte utešujeme, že máme tretí najnižší podiel verejného dlhu na HDP v eurozóne (54,7 %), že dobrý rating nám umožňuje držať rozpočtové náklady na jeho obsluhu na relatívne nízkej úrovni.
Nie je to len sústavne rastúci verejný dlh, ale aj doslova rozkradnutý nemalý verejný majetok (majetok štátu), ktorý od roku 1989 nebol inventarizovaný a jeho skutočnú hodnotu ku dňu vzniku samostatného Slovenska (po politickom rozhodnutí o delení majetku medzi ČR a SR) možno len odhadovať.
Privatizácii verejného majetku "kompetentne" vykonávanej od roku 1990 doteraz uvedená úroveň poznania hodnoty verejného majetku vyhovovala. Len tak mohlo prísť k neslýchanej krádeži verejného majetku, k vzniku finančných oligarchov a skupín, k majetkovej a sústavne sa prehlbujúcej príjmovej disparite a k rastu chudoby na Slovensku. Čo je ešte horšie, s výrazne negatívnymi dôsledkami na morálku celej spoločnosti (stala sa a je významným zdrojom korupcie), na kvalitu života prevažnej časti občanov, rodín s deťmi a najmä seniorov.
Niet tej sily v spoločnosti, ktorá by vyčistila stôl
Aj navrhovaný rozpočet verejnej správy na obdobie 2014 až 2016 tak ako rozpočty v predchádzajúcich rokoch ukazuje, že niet tej sily v spoločnosti, ktorá by vyčistila takto zašpinený stôl. Naopak, postupy verejných činiteľov pri hospodárení s verejnými zdrojmi a verejným majetkom dostávajú ešte sofistikovanejšiu podobu.
Podobu vysokých provízií pri verejnom obstarávaní, zlatých padákov pri striedaní vlád, nepostihnutých privatizačných a ďalších ekonomických káuz, profitov špekulantov z vyhýbania sa daniam a fiktívnych daňových odpočtov pri DPH, atď.
Podobu nevydarenej a draho zaplatenej mediálnej telenovely, neustáleho vzájomného osočovania sa medzi pravicou a ľavicou, opozíciou a koalíciou, tak to už pripadá jednoduchému občanovi, ktorý žije zo dňa na deň. Nevydarenej pre občana, pretože je odsúdený znášať dôsledky zlého gazdovania nezodpovedných verejných činiteľov, ich politikárčenia, nevyšetreného a nepotrestaného zneužívania právomocí verejného činiteľa.
Aký to paradox, že tí verejní činitelia, ktorí boli pri zrode brutálnej privatizácie, pri každoročnom zadlžovaní štátu, pripravujú a hlasujú o značne rozporuplnom rozpočte. Mediálne sa prezentujú pred občanmi ako zástancovia občanov, pritom hlasujú v podstate o zvyšovaní chudoby v našej krajine. Mnohí z nich ako verklík opakujú, že štát je zlý vlastník, zlý hospodár, akoby si neuvedomovali, že vlastne oni a ďalšie tri piliere, sú zástupcovia občanov zodpovední za dobré fungovanie štátu.
Návrh rozpočtu verejnej správy na obdobie 2014 až 2016
Vychádza z princípu, že ekonomická recesia v EÚ sa už končí a nasleduje etapa oživenia. Je to politické chcenie, alebo nevedomosť? Zakladať taký vážny dokument, akým je rozpočet, na určitých symptómoch vývoja najsilnejšej ekonomiky Nemecka, možno považovať za najväčšie riziko. Alebo je to predzvesť na používanie okrídlenej argumentácie o veľkej otvorenosti našej ekonomiky a sile vonkajších vplyvov na ňu?
Možno aj preto v návrhu rozpočtu absentuje zámer na výkonnostné a konkurencie spôsobilé sebauschopňovanie Slovenska na základe podpory domáceho malého a stredného podnikateľského stavu, ktorý vie využiť jeho potenciálne možnosti a špecifiká. Dnes, vzhľadom na zložitosti vývoja vo svete, ale aj neodôvodnené centralizačné tendencie a plošné riešenia dlhovej krízy v EÚ, už aj ekonomicky vyspelé krajiny únie pracujú na záložných systémoch pre vlastné uschopnenie.
Zložitosti vývoja ekonomiky vo svete ukazujú, že systém založený na "pumpovaní peňazí do ekonomiky", na špekulatívnom finančnom trhu, dostáva vážne trhliny, zvyšuje koncentráciu kapitálu v čoraz užšom kruhu transkontinentálnych korporácií, zvyšuje rozdiely v kvalite života medzi krajinami aj vo vnútri jednotlivých krajín, vyvoláva sociálne nepokoje, škodí.
Príprava návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a rozpočtu verejnej správy na obdobie 2014 až 2016 vstúpila do záverečnej etapy. Rozpočtu, ktorý má priblížiť zavŕšenie konsolidačného úsilia Slovenska o vyrovnaný rozpočet a splniť tak aj záväzky v podiele deficitu a v podiele dlhu na HDP, dané EÚ.
Vláda tak ako v predchádzajúcich rokoch na základe strednodobých predikcií kvantifikuje rozpočtové príjmy, výdavky, deficit, dlh, hospodárenie so štátnymi finančnými aktívami, rozpočtové hospodárenie subjektov verejnej správy a samospráv. V návrhu rozpočtu, deklaruje rozpočtovú zodpovednosť, ako jej to ukladá zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijatý v tomto roku. V postupoch reflektuje na novú povinnosť, predložiť návrh rozpočtu pred jeho schválením v Národnej rade SR na posúdenie Európskej komisii.
Ťažisko konsolidačných opatrení vo verejných financiách smeruje predovšetkým na zefektívnenie činnosti verejnej správy, na boj proti daňovým únikom a na zvýšenie efektivity výberu daní. Čo je nesporne pozitívom predkladaného návrhu. Napriek tomu rozpočet má rad rizík, na časť z nich poukazuje aj rozpočet. O najzávažnejšom riziku, končiacej sa recesii, už bola reč, ďalšie riziká sú skryté v starých a modernizačných dlhoch v školstve, zdravotníctve, v zidealizovanom stave rozpočtového hospodárenia samospráv, v prehrávaných arbitrážach, v majetku viazanom pre neuzavreté súdne spory, v možných dôsledkoch súdnych rozhodnutí.
Niekoľko poznámok
Dobrý gazda nepotrebuje, aby ho niekto doslova "dokopal" k vyrovnanému rozpočtovému hospodáreniu. Gazduje s príjmami a výdavkami rozpočtu a s majetkom zodpovedne, nemusí naň tlačiť osobitný zákon, aby sa nezadlžoval.
Keď dobre gazduje na svojom, nemá dôvod predkladať inštitúcii s výrazne naštrbenou povesťou (dokumentuje to prípad Grécka od jeho vstupu do EÚ doteraz) projekty a výsledky svojho hospodárenia.
Nemá dôvod oslabovať svoju svojbytnosť a zvrchovanosť poklonkovaním sa za draho redistribuované euro. Keď sa spolieha na svoj um a vlastnou prácou vytvorené zdroje, môže sa rozvíjať, síce pomalšie ale bez diktátu, slobodne.
Nie je dobré, keď EÚ považuje za jednu z priorít svojej činnosti prerozdeľovanie zdrojov pri ponechaní mechanizmov nerovnosti medzi členskými štátmi (napríklad v dotáciách do poľnohospodárstva). Keď EÚ používa plošné riešenia zadlženosti bánk, keď centralizuje činnosti, ktoré oslabujú základné princípy demokracie v členských štátoch (fiškálna politika).
Nie je dobré, keď politici Slovenska prioritne sústreďujú svoje úsilie na získanie zdrojov z prerozdeľovania a nie na tvorbu vlastných zdrojov. Navyše, cudzie zdroje sú po netransparentnej a pri strategických podnikoch spoločensky neodôvodnenej privatizácii druhým najväčším priestorom pre korupciu.
Kde chýba morálka, osobná hmotná zodpovednosť a disciplína, tam sa kopia opatrenia, zvyšuje počet legislatívnych úprav, ktorý spôsobuje nestabilitu nielen podnikateľského prostredia, ale aj neistoty vo vývoji spoločnosti.
Stačilo by tak málo,
- prísne vyžadovať na každom mieste dodržiavanie hospodárskej a finančnej disciplíny,
- tvrdo uplatňovať osobnú hmotnú a trestnú zodpovednosť za neplnenie povinností pri priznávaní a platení daní, pri správe a kontrole daní, pri hospodárení s verejnými zdrojmi a s majetkom, atď.
Namiesto toho, sa priam vyžívame v počte prijímaných opatrení, ktorých efektívnosť často nedokážeme merať, zabezpečiť a vynútiť ich plnenie.
Zavrhli sme programy hospodárnosti a programy úspor a tým aj zodpovednú kontrolu ich plnenia.
V návrhu rozpočtu, okrem viacerých rizík, absentujú podnety pre zásadné štrukturálne reformy (okrem reformy ESO) a systémové riešenia strategického charakteru reagujúce na
- pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť v regiónoch,
- neprípustnosť ďalšieho zadlžovania Slovenska,
- udržateľný hospodársky rast Slovenska v turbulentnom prostredí diskutabilnej Lisabonskej zmluvy.
Ukazuje sa, že naďalej budú prevládať náhodné nesystémové kroky zamerané na riešenie dôsledkov konsolidácie, ale nie na odstraňovanie príčin rozkladu verejných financií (napríklad dotácie na zamestnávanie mladých ľudí namiesto vytvárania podmienok pre ich zamestnávanie, použitie prostriedkov z II. piliera na riešenie problémov rozpočtu namiesto zásadného riešenia poistenia ako celku).
Chýbajú rázne kroky
- proti korupcii, čiernej a šedej ekonomike,
- pri daňovom postihovaní príjmami nepreukazne nadobudnutého majetku, majetku privatizačných a finančných zbohatlíkov, kroky, a to nielen na Slovensku, ale v celej EÚ, proti úniku zdrojov do daňových rajov, atď.
Rozpočet preukazuje, že naďalej zostanú hmotne a trestne nepostihnuté majetkové (predovšetkým privatizačné) a finančné kauzy (najmä, vysoké provízie pri verejnom obstarávaní) politikov, verejných činiteľov a finančných skupín (príkladom je takmer žiadny posun vo vyšetrovaní skutkov uvedených v Gorile).
Z návrhu rozpočtu je zreteľná absencia hospodárskej, sociálnej a integračnej stratégie Slovenska, kde chce smerovať, čo považuje pri svojom rozvoji za štrukturálne prioritné, ktoré nástroje a akým spôsobom bude systémovo využívať. Nevyplýva to ani z prehľadu o tom, v ktorých kapitolách sa rozpočtové výdavky medziročne zvyšujú a kde nie, resp. klesajú.
Pri trvale deficitnom rozpočtovom hospodárení chýbajú programy hospodárnosti a programy úspor a v ich rámci kvantifikované kontrolovateľné ciele.
Skutočne sa nám treba zmieriť s tým, že naďalej bude pokračovať morálny úpadok spoločnosti s nedofinancovaným školstvom, zdravotníctvom (vrátane neusporiadaných starých a ďalších modernizačných dlhov), vedou a výskumom, regionálnou samosprávou?
V návrhu rozpočtu naďalej absentuje nevyhnutný posun zameraný na podporu malých a stredných domácich podnikateľov
- pri zvyšovaní potravinovej a energetickej bezpečnosti Slovenska,
- pri zabezpečovaní lacnejších miestnych služieb,
- pri znásobení príjmov z cestovného ruchu,
- pri súčasnom riešení základného problému Slovenska, vysokej nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch.
Posun:
- ktorým by sa efektívne využil disponibilný potenciál jednotlivých regiónov, ľudský, materiálový a geografický.
Prečo pokračuje nevšímavosť ?
- k množstvu neobrábanej poľnohospodárskej pôdy (využiteľnej na pestovanie zeleniny, ovocia, zemiakov, dobre zhodnotiteľných technických plodín),
- k využívaniu lúk a pastvín na chovateľské účely (hovädzí dobytok, ovce),
- k budovaniu nadväzujúceho regionálneho spracovateľského priemyslu (lokálnych mliekarní, bitúnkov na spracovanie mäsa a konzervární).
- k malému stavebníctvu, ktoré by súčasne oživilo aj tradičné remeslá,
- k spracovaniu dreva s vysokou pridanou hodnotou s možným odbytom aj na stratené východné trhy
- k rozvoju na trhu žiadaného tradičného ľanárskeho a konopárskeho priemyslu,
- k produkcii drevnej štiepky na výrobu tepla na základe využitia odpadovej drevnej hmoty z čistenia lesov, drevín zo zarastených hôľ, potokov a roklín, atď.
Tam všade je priestor pre zmysluplnú podporu domácich malých a stredných podnikateľov v záujme rastu zamestnanosti, a to aj menej kvalifikovanej pracovnej sily.
Priestor, ktorého systémovým využitím by sa
- znížila nielen pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, ale aj miera závislosti od dovozu často nekvalitných (dokonca pokazených) potravín zo zahraničia,
- obmedzila doslova neúnosná kamiónová doprava, ale aj opakované nároky na investičné benefity pre zahraničných investorov.
- v dlhodobejšom horizonte zabezpečil síce nie vysoký, ale udržateľný hospodársky rast, na základe využitia špecifík jednotlivých regiónov.
Aj ekonomicky vyspelejšie štáty, členovia EÚ a eurozóny pripravujú, možno povedať, záložné systémy pre vlastné uschopňovanie a to nielen na základe vstupu ďalších zahraničných investorov, ale aj pre prípad, že bude pokračovať turbulentný vývoj vo svete, že sa EÚ bude naďalej byrokratizovať, okýpťovať rozmer demokracie svojich členov, používať plošné riešenia dlhov.
Z návrhu rozpočtu nie sú zreteľné nástroje a mechanizmy, ktorých pôsobením možno v primeranom časovom horizonte dosiahnuť vyššiu, pritom efektívnu zamestnanosť, zvýšiť a stabilizovať potravinovú a energetickú bezpečnosť Slovenska, ďalej rozvinúť cestovný ruch a malé, pre všetkých občanov cenovo dostupné služby.
Ako ďalej s navrhnutým rozpočtom?
Niet pochýb o tom, že navrhnutý rozpočet na roky 2014 až 2016 bude tak, ako po minulé roky, po minimálnych korekciách v Národnej rade Slovenskej republiky, schválený.
Poslanci, vláda, ďalší verejní činitelia budú naďalej nerušene pokračovať v predvádzaní sa v médiách pri diskusiách o vznikajúcich problémoch, resp. o problémoch, kde chýbajú systémové postupy.
Vysoká miera nezamestnanosti bude pre tzv. politikov naďalej odôvodňovaná otvorenosťou našej ekonomiky, negatívnym vplyvom zahraničných obchodných partnerov a nedostatkom rozpočtových zdrojov.
Polia, lúky, hole a pastviny, pri raste množstva chudobných budú naďalej neobrobené, nevyužívané.
Naďalej sa bude zhusťovať premávka kamiónov po našich chatrných cestách často s brakovým tovarom zo zahraničia, vrátane produktov, ktoré by si Slovensko mohlo samo dopestovať, dorobiť, vyprodukovať, resp. aj vyvážať.
Naďalej bude pokračovať, bez náročných podmienok, neprimeraná stimulácia prílevu zahraničných investorov, aby na Slovensku vytvorené a nezdanené zdroje odplývali nerušene do zahraničia.
Naďalej budú odchádzať predovšetkým mladí vzdelaní ľudia za prácou do zahraničia.
Pokračovať bude príjmová a majetková disparita občanov a rast chudoby značnej časti občanov Slovenska.
Nasledovať bude postupné oslabovanie suverenity Slovenska zaplatené získaním časti redistribuovaných zdrojov z fondov EÚ. Je to pre politikov pohodlnejšia cesta, ako mobilizovať hospodárstvo (bez provízií) pre jeho vyššiu výkonnosť a konkurencieschopnosť.
Chcú občania Slovenska skutočne ísť touto cestou? Mohol im už predkladaný návrh rozpočtu poskytnúť iné možnosti?
Dokument: Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2014
