Každú nedeľu sa stretávala kvôli nej celá rodina a pri nej rozprávali o všetkom, čo počas týždňa zažili. Dobré aj zle skúsenosti zo všedných dní. Horúca káva a sladká vôňa bábovky, tá bola vždy ku káve a jej vôňa sa šírila po celom dome. Jeden raz bola vanilková, inokedy čokoládová. Príprava netrvala dlho a pečenie len päťdesiat minút. Po vychladení sa rozkrájala a podávala s malinovou penou alebo šľahačkou. Všetci si veľmi pochutili.
V tú osudnú nedeľu, keď sa to stalo a celá rodina s očakávaním čakala, kedy sa objaví, zbadali slzy na očiach pani domácej. Zrazu sme celá rodina ostali v nemom údive a začali mať strach, čo sa stalo.
Nikto nevydržal dlho, aby sa nespýtal: ,, čo sa stalo a kde je ?“
V tom sa pani domáca ešte viac rozplakala a vyrozprávala celý príbeh. Bolo to smutné a všetkých to nesmierne trápilo. Mali pochopenie pre pani domácu a chápali ju . Cit a vášeň akou sa o ňu starala a ako ju vždy ospevovala, nám nedovolil, aby sme jej niečo vyčítali.
Mrzelo nás to a preto sme sa stretli znova až o mesiac. Mysleli sme si, že smútok prejde a život pôjde zas ďalej.
Keď sme sa stretli pred domom, dohodli sme sa, že sa nebudeme vracať k tejto chúlostivej téme a v tom sme to uvideli.
Ležala pod balkónom a mala vyzobanú celú polovicu. Jediné čo nás potešilo bolo, že cez okno sme počuli úsmevné zvolanie: ,, no poďte už, bábovka je hotová, tá čo sa minule stratila tú už vtáčatká celú vyzobali“!
Tak sme sa konečne zas porozprávali a zasmiali sa na nepredvídaných udalostiach, ktoré sa môžu pri pečení, či varení v kuchyni stať každému a nie len pani domácej.
