Pomôžte tam, kde vlády a jej predstavitelia všetko skazili, ale aj tam, kde práve ony bohatnú a PRETO, že nefunguje štát, tak ako by mal, je tu ešte niekto hlúpy a ten to zaplatí. Vlády, jej členovia, oligarchia, lobisti, ale aj iné tajné zložky systému, si všimli, že tu vznikol ,, Občiansky tribunál“, ktorý nahnal na chvíľu strach práve otrokárom, čo nás túžili do nekonečna vodiť za nosy. Z poľutovaním musím konštatovať, že ten strach nahnal aj niektorým zo zakladajúcich signatárov.
,,Prečo!“, mám pocit, že to bude niečo iné ako strach? Nie je to túžba po niečom, čo práve väčšina národa odmieta a nechce?
Nie je to prispôsobenie sa momentálnej situácií a vyťažiť z nevedomosti národa, zas len niečo pre určitú skupinu ľudí, ktorí si zvykli rýchlo zbohatnúť? Zamaskovať spôsob ako bol majetok nadobudnutý , potom si len užívať za vysokým múrom a myslieť si ,, čo tam po ostatných, ja už mám „ ?
Kto z Vás, ktorí ste si vytvorili ilúziu, že viete najlepšie pomáhať národu, dokážete odpovedať na 10 otázok, aby Vám občan mohol veriť ?
Definícia ,, dôstojný život“ ?
Definícia ,, chudoba“ ?
Ktorá politická strana, alebo hnutie , vie občanovi odpovedať, aby občana – voliča, neťahala zbytočne za nos ako vlády a politické štruktúry doteraz ?
Kedy môže občan – volič o takýchto otázkach rozhodovať? Myslíte si, že to v súčasnom stave, v ktorom sa nachádza ,, PROTEKTORÁT SLOVENSKO“ môžete vyriešiť REFERENDOM v akejkoľvek forme?
Chcete sa spájať, alebo robiť politiku, aby sa zas na základe sľubov dostal občan – volič, do čakárne politických sľubov?
Chcete riešiť obnovu Ústavy a zabezpečiť SLOBODU - na momentálne nie vlastnom území?
Aké spoločenské zriadenie chcete nastaviť, keď tvoríte už vopred hierarchiu moci a pritom máte plné ústa ,, priamej demokracie“ ?
Kde sú hranice ja a národ, či my a potom ostatní?
Ktorá politická strana , hnutie vie odpovedať a kedy je ochotná potvrdiť a prijať verejne zodpovednosť za slová, ktoré pred národom vysloví?
Ako si predstavujete verejnú kontrolu, keď už teraz verejnosť odstavujete na druhé miesto, len aby úmysel, ktorý plánujete uskutočniť, nezmaril Vašu túžbu po budúcej vládnej moci?
Čo nás ešte trápi ?
Keď ilegálne prekročíš severokórejské hranice, dostaneš 12 rokov nútených prác.
Ak prekročíš ilegálne iránske hranice, skončíš bez časového obmedzenia vo väzení.
Ak prejdeš ilegálne afganské hranice, budeš zastrelený.
Ak prejdeš ilegálne hranice Saudskej Arábie, budeš väznený niekoľko rokov.
Ak prekročíš ilegálne čínske hranice, pravdepodobne nebude o tebe nikdy viac nikto počuť.
Ak prejdeš ilegálne hranice Venezuely, budeš považovaný za špióna a tvoj osud bude otázny.
Ak prejdeš kubánske hranice ilegálne, skončíš tiež vo väzení.
Keď však zavítaš ilegálne do EUROPY , dostaneš:
kartu sociálnej poisťovne
mobilný telefón bez faktúry
platený nájom
bezplatnú zdravotnú starostlivosť
peniaze bez potreby dôkazov na aký účel
bezplatné jazykové kurzy
voľné lístky na autobusovú alebo železničnú prepravu
detské príplatky
bezplatných právnych zástupcov na obranu proti vykázaniu z krajiny
žiadne povinnosti, ale zato viac práv ako majú domáci.
Nezbláznili sme sa?
http://obcianskytribunal.sk/pravo-povinnost-zodpovednost/,
3.8. Spoločné ustanovenia
V ôsmom a záverečnom oddiele druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky sú spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave. Obsahujú podrobnejší výklad niektorých pojmov použitých v predchádzajúcich častiach ústavy, právo azylu pre cudzincov a zmocnenie pre Národnú radu SR, aby za stanovených podmienok svojím zákonom obmedzila niektoré základné práva a slobody vymenovaným kategóriám štátnych zamestnancov.
(Napr. sudcom a prokurátorom právo na podnikanie a inú hospodársku činnosť, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy v určitých funkciách a osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, právo na štrajk, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov petičné právo a právo pokojne sa zhromažďovať, pokiaľ súvisia s výkonom ich služby.)
Ústava v tomto oddiele konštatuje, že ak sa v jej predchádzajúcich častiach používa pojem “občan”, rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky. Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou SR, ak nie sú v ústave výslovne priznané iba štátnym občanom.
Na tomto mieste je azda potrebné stručne sa zmieniť o štátnom občianstve Slovenskej republiky, hoci sama ústava sa ním nezaoberá. Jeho nadobúdanie upravuje zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Štátne občianstvo SR možno nadobudnúť narodením alebo udelením.
Dieťa nadobúda štátne občianstvo narodením za týchto podmienok:
- ak aspoň jeden z jeho rodičov je štátnym občanom SR,
- ak sa narodilo na území SR a jeho rodičia sú bez štátnej príslušnosti,
- ak sa narodilo na území SR cudzím štátnym príslušníkom a narodením nenadobúda štátne občianstvo ani jedného z nich.
Ak jeden z rodičov dieťaťa je štátnym občanom SR, jeho rodičia musia uviesť vo svojom vyhlásení o štátnom občianstve, ktoré štátne občianstvo dieťa nadobudlo.
Cudzí štátny občan môže nadobudnúť štátne občianstvo SR udelením za týchto podmienok:
- ak má na území SR trvalý pobyt minimálne päť rokov a ovláda slovenský jazyk a zároveň
- ak nebol za uplynulých päť rokov právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Štátne občianstvo možno udeliť aj osobe, ktorá nespĺňa uvedené podmienky:
- ak uzavrela manželstvo so štátnym občanom SR,
- ak sa výrazne zaslúžila o pokrok slovenskej ekonomiky, vedy, kultúry a techniky.
Žiadosť o udelenie štátneho občianstva sa podáva na okresnom úrade a treba k nej priložiť výpis z registra trestov, matričné doklady (rodný list, sobášny list) a krátky životopis. Štátne občianstvo udeľuje Ministerstvo vnútra SR.
Slovenská republika, tak ako aj iné demokratické štáty, sa zaväzuje vo svojej ústave poskytovať azyl cudzincom prenasledovaným za obhajovanie politických práv a slobôd.
Azyl sa všeobecne chápe ako poskytnutie útočiska a ochrany pre osoby, ktoré opustili vlastnú krajinu zo strachu pred perzekúciou.
Ústava však umožňuje odoprieť azyl tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.
Ochrana základných práv a slobôd sa v Slovenskej republike odvodzuje z ústavy a z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli riadne vyhlásené. Ústava SR akceptuje skutočnosť, že osobná sloboda jedného nemôže prinášať neslobodu inému. Najobsiahlejšia časť, druhá hlava ústavy garantuje v samostatných oddieloch základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu.
