Tiež som sa medzi nich medzičasom zaradil (najmä po Bratislave, cca 200 km mesačne), aby som ušetril čas, peniaze, spravil niečo pre svoje zdravie a našu planétu. Na bratislavských cestách v ranných a večerných špičkách nepoznám rýchlejší prostriedok, ako bicykel. A tu práve prichádza problém arogancie na cestách. Kto je arogantný? Sú to chodci? Cyklisti? Vodiči? Alebo z každého nejaké percento? Nebudem vás napínať, posledná možnosť je správna. Aj toto nájdete v mojom blogu.
V minulosti žilo na Slovensku menej ľudí a po cestách jazdilo menej áut. Zápchy boli menšie a oveľa vyššie percento ľudí využívalo bicykel resp. hromadnú dopravu. Problém s parkovaním sa nemusel tak často riešiť. V poslednej dobe sa stalo auto z výsady privilegovaných bežným prostriedkom dopravy a ľudia majú v domácnostiach často viac ako jedno auto (alebo môžu používať okrem súkromného auta aj služobné). Znamená to, že statická doprava, ktorá bola budovaná na úplne iné pomery spoločnosti, na sídliskách a aj v centrách miest pravidelne kolabuje. Mestá sa to snažia riešiť rôznymi spôsobmi. Skúšajú ľudí dostať z áut do hromadnej dopravy, alebo sa na nich snažia zatlačiť, aby používali iné „alternatívne spôsoby dopravy“. Áno, aj cyklistika sa stala alternatívnym spôsobom dopravy. To, čo bolo kedysi bežné, sa na začiatku tohto milénia už “nenosilo“. Dnes sa ale zdá, že cyklistika v mestách zažíva renesanciu, a tým prichádzajú problémy. Ľudia si odvykli od cyklistov, a to aj na cestách aj na chodníkoch. Veľa vodičov hromží, že cyklisti majú cyklocesty a aj tak jazdia po cestách, veľa chodcov sa sťažuje, že cyklisti majú cyklotrasy a využívajú chodníky. A cyklisti, tí zase nariekajú, že neexistujú poriadne cyklocesty (je ich málo, nie sú prepojené a nie, piktogramy na cestách nie sú cyklocesty, ale len upozornenia o zvýšenom výskyte cyklistov, hoci zvyšujú bezpečnosť na cestách). Cyklisti, ktorí sa snažia spraviť niečo pre seba (zašportujú si), pre spoločnosť (ľahšie parkovanie, menšie zápchy), ale aj pre planétu (menej emisií, menšia uhlíková stopa, menej odpadu a menej spotrebovanej ropy), sa stali terčom kritiky v rôznych internetových diskusiách, ale niekedy aj konfliktov na cestách a chodníkoch, či častými obeťami nehôd a zlodejov, ktorí si pomerne často vyhliadnu nejaký odparkovaný bicykel a zoberú ho so sebou. Kto a čo za to môže? Sú to nedobudované cyklotrasy alebo nedostatok bezpečných miest, kam si človek môže odložiť svoj bicykel? Nie, nemyslím si (hoci nové cyklotrasy, ktoré by boli bezpečnejšie, by určite primäli viac ľudí využívať tento spôsob dopravy a znížili by tak ranné zápchy a problém s parkovaním). Môže za to naše okolie a nastavenie spoločnosti ako takej. Práve toto nastavenie sa v poslednom období našťastie začalo meniť.
Predtým, ako som začal písať tento blog, som si prezrel iné blogy, aby som vedel porovnať nedávnu minulosť so súčasnosťou. Ako prvé relevantné blogy som našiel z roku 2005 a môžem vám povedať, že vtedy si ľudia, chodiaci v Bratislave na bicykli do práce, pripadali ako samaritáni, alebo ako jednotlivci (blázni), ktorí riskujú svoj život na cestách. Bolo ich vtedy veľmi málo a spoločnosť ako taká videla cyklistu na cestách len ako prekážku. Tento negatívny fenomén celkom rýchlo mizne, ale stále sa nájde množstvo ľudí, ktorí chodia všade autom a bicykel považujú len ako športové náčinie. Ako najznámejší príklad si dovolím spomenúť právnika, ktorý vo videu vytrúbil a takmer zhodil cyklistu z cyklotrasy, kde paradoxne nemal on s autom vôbec čo robiť. Cyklistovi vulgárne nadával, že on v zápchach čakať nebude a prečo sa bicykluje po hrádzi v čase rannej špičky, keď sa slušní pracujúci ľudia musia dostať do práce. Či nemusí aj samotný cyklista chodiť do roboty a či tu musí ostatným zavadzať. Toto video ukázalo fakt, že časť obyvateľstva sa nestotožnila a nepochopila, že bicykel slúži ako dopravný prostriedok. Táto domnienka sa našťastie pomaly vytráca. Počet cyklistov podľa sčítania Cyklokoalície vzrástol za posledných 5 rokov o 113%. Ďalšia štúdia vypovedá o náraste bezpečnosti cyklistov na cestách. Jasne dokazuje, že čím je cyklistika v meste percentuálne viac zastúpená, tým sa na cestách stáva bezpečnejšou. (Podrobnejšie vysvetlenie (nie presné údaje): ak je pomer cyklistov a áut 1:1000, pripadá jedna nehoda na každých 1000 najazdených km, ale ak je pomer cyklistov na cestách 1:50, pripadá jedna nehoda na 10 000 najazdených km.) Tento fakt spôsobuje zmena správania sa účastníkov cestnej premávky.
Niekoľko základných výhod bicykla a auta uvádzam v tabuľke
| Bicykel | Auto |
| nespôsobuje zápchy | bezpečnosť |
| šport | pohodlie |
| rýchlosť v zápchach | menšia šanca ukradnutia |
| bezproblémové parkovanie | vhodné za každého počasia |
| lacnejšie | |
| ekologickejšie |
Vedeli ste, že podľa viacerých štúdií cestovanie bicyklom zmenšuje veľkosť dopravných zápch v mestách? Tento fakt vám ozrejmí aj fotka.
Zdroj: http://lh3.ggpht.com/_9F9_RUESS2E/S7tbclwxiPI/AAAAAAAACmw/uI1bCpNuKNA/s800/picoftheday0012-space-60people.jpg
Zo štúdií tiež vyplýva, že ak aj šoféra auta pribrzdí predchádzanie cyklistu o niekoľko sekúnd (nikdy ma nezdržal cyklista dlhšie ako 20 sekúnd), tak šofér ten čas dobehne pri najbližšej križovatke, kde nemusí tak dlho čakať v kolóne áut. So správnym predbiehaním súvisí aj akcia, o ktorej vám viac povie táto fotografia:
Zdroj: https://www.interez.sk/takto-sa-motoristi-naucia-kolko-je-15-metra-cyklisti-im-to-nazorne-predviedli/.
A aké typy vodičov poznáme pri obiehaní cyklistov?
Zdroj: http://img.cz.prg.cmestatic.com/media/images/600xX/Jun2018/2149564.jpg?d410
S predbiehaním súvisí aj sťažnosť šoférov, že cyklisti jazdia vedľa seba alebo nejazdia pri krajnici.
Zdroj:https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/38085733_1785889781478833_7216369304453775360_n.jpg?_nc_cat=0&oh=bd041e76b6190c24a4d6e19c17bf364c&oe=5C0C063E
Skúste ale jazdiť po slovenskej krajnici! Často to býva prakticky nemožné a hrozí pád každých 20 metrov. O jazdení vedľa seba hovorí veľa článok v priloženom linku. Jednou vetou, pre cyklistov je takáto jazda bezpečnejšia.
Ale keďže nie je všetko čiernobiele, prístup by mali zmeniť aj cyklisti. Aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí nikdy nepustia ľudí na priechode pre chodcov (a to ani vtedy, keď sú ľudia už na priechode a púšťajú ich aj autá), ohrozujú ich na chodníkoch (ktoré sú primárne určené pre chodcov) a pchajú sa tam, kde nie je miesto. A často sa rozčuľujú nad všetkým a všetkými. Takže milí cyklisti, aj vy sa snažte trochu viac dodržiavať pravidlá. Jedná sa nielen o vašu bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť všetkých ostatných. Skúste sa obliekať do krikľavejších farieb, aby vás bolo viac vidieť, prijímajte ospravedlnenia od ostatných účastníkov cestnej premávky a prijímajte ich s úsmevom.
S úsmevom som sa aj ja snažil riešiť jednu udalosť, ktorá sa mi stala posledný deň tohto školského roku na Račianskej ulici v Bratislave, a ktorá ma nakopla napísať tento blog. Šofér firmy Blaguss ma obiehal bezpečným spôsobom a počas svojho manévru zatrúbil agresívne na trúbu. Vedel som, že to bolo myslené na mňa, lebo pred ním ani za ním nemal na takéto trúbenie žiadny dôvod. Mňa toto hlasné trúbenie tak rozhodilo, že som takmer spadol. Firme Blaguss som kvôli tomu telefonoval. Povedali mi, že im mám sťažnosť poslať e-mailom, čo som aj spravil. No keďže som ani po 14 dňoch nedostal žiadnu odpoveď, tak som riešenie mojej žiadosti znova urgoval (telefonicky sľúbili, že to vyriešia). Nežiadal som ich pri tom o nič iné len o ospravedlnenie a poučenie ich zamestnancov o výhodách cyklistov na cestách. Práve profesionálni vodiči by mali byť na cyklistov zvyknutí a mali by ich tolerovať. Odpovede som sa do zverejnenia tohto blogu nedočkal, preto (podľa upozornenia v sťažnosti) zverejňujem aj názov ich spoločnosti.
Pre všetky spomenuté výhody cyklistiky, ak môžem, idem do roboty, obchodu, na návštevu,... na bicykli. Stretávam sa s množstvom cyklistov, ktorí sa zatiaľ boja vstúpiť na cestu a radšej využívajú chodník. Buďme k sebe ako ľudia tolerantnejší a ak sa už sami z hocijakého dôvodu nechceme stať cyklistami na cestách, umožnime a spríjemnime to tým, čo sa tak rozhodli. Hoci nie sú dostatočne vybudované cyklotrasy, aj tak svojou prítomnosťou skracujú aj náš čas do práce.
