Vybral som za hrsť z príspevkov, čo mám tu na blogu a rozoslal pár ľuďom. Pár ľudí mi odpísalo: "Vydaj to." Iba Magi mi napísala: "Potrebuješ s tým pomôcť?" a vyhodila za hrsť článkov z rukopisu. Napriek tomu, že to matematicky nesedí, za hrsť z tých mojich čarbaníc predsa len zostalo.
Istý čas sa nič nedialo. Potom sa k slovu dostali Tomáš, Maťo a Lucia a veci sa začali diať až trošku prirýchlo. Oslovil som Magi opäť: "Akosi sa mi nedarí pomenovať ten výber z blogových príspevkov. Mohla by si k nemu napísať úvod?" Poslala mi toto tu ...
Ďura Drobného som ani veľmi osobne spoznať netúžila. Zaujal ma najmä ako bloger, keď som objavila čaro blogov ako ich čitateľka. On bol jedným z tých, ktorých články som si pravidelne čítala. Síce kňaz, ale nohami pevne na zemi.
Séria rôznych rozhodnutí v mojom živote zviedla naše cesty dohromady. Či sa mi to pozdávalo alebo nie, Ďuro sa mi dával spoznať sám – rozprávaním o sebe, „mudrovaním“ azda o všetkom, čo sa udialo, kázňami na omšiach, spomienkami na ľudí, ktorých som absolútne nepoznala. A rozprával tak, akoby sme to všetci už predsa poznali.
V tejto knižke netreba čakať nič iné. Bude to hlavne Ďuro, o kom sa najviac dozviete. O jeho spolužití s vážnou chorobou sú v nej celé state. Navyše sa dozviete podrobnosti o ľuďoch, ktorých ste jakživ nevideli, ale zrazu budete mať pocit, že ich poznáte celé roky. Zrazu začnete chápať, prečo sa tento človek stal kňazom. Objavíte zaujímavé skoro-teologické úvahy a príde vám úplne samozrejmé, že žiť život, v ktorom je bytostne prítomný Kristus, je u niektorých ľudí vlastne celkom bežné. Ku koncu sa ani len nepozastavíte nad niektorými vecami, lebo vám budú jasné ako facka.
Taký je Ďuro a taká je jeho knižka. Ďuro sa nechá spoznať, aj keby ste nechceli. A cez seba necháva spoznať niečo, čo má oveľa väčší význam. Príjemné spoznávanie! Magi
Ak sa nič mimoriadne neudeje, 14. decembra knižka s názvom Môže kňaz zaspať na vlastnej kázni? uzrie svetlo sveta.
S blogermi vydávajúcimi knihy akoby sa vrece roztrhlo; presnejšie povedané, mierne sa natrhlo. A ten dav, ku ktorému som sa pridal, vlastne ani davom nie je ...
