Moja kilospráva

Písmo: A- | A+

Povedal som si, že napíšem niečo na odľahčenie súčasnej ťaživej situácie, v ktorej sme sa ocitli. Pozn. nie je to o politike.

Pred pár dňami, konkrétne 24. februára, kamarát a spolubloger zo starých čias Boris, zavesil na svoj fb profil status, súvisiaci s jedlom. Vyprovokoval ma tým k napísaniu pár poznámok o ľudskej hmotnosti a dnes i k týmto riadkom. 

Kilá mi začali pribúdať po 30tke; aspoň tak to hovorievam. Kedy sa to stalo naozaj, netuším. Začalo to veľmi pomaly, nenápadne, zato však systematicky. Keď som sa raz postavil na váhu (reumatológ sa vždy pýta, koľko vážim) a objavilo sa na nej číslo 75 kg, zaúpäl som. Pri mojich 166 cm a diagnóze morbus bechterev, to bolo priveľa! (Pozn. reumatológ Daniel mi kilá navyše vyčítal pravidelne už i predtým, ale akosi som ich neriešil.) Potom prišlo ďalšie hrozivé číslo, 80 kg. To už som vedel, že je zle. Nasledovalo 85 kg a po čase i 88 kg... Vedel som, že niečo urobiť musím. Ale čo?

Rohodol som sa, že do svojho života zavediem kilosprávu (životosprávou sa to nazvať nedá). O čo ide? Mojím prvým jedlom dňa je obed (normálny, polievka a druhé, menu z Minervy). Mojim druhým jedlom je logicky večera; keď prídem domov z roboty, tak po 19-tej, dačo si urobím a zjem. Mimo to žiadne jedlo! Zákon zachovania hmotnosti a energie platí v celom vesmíre, ja nie som žiadna výnimka; keď som nezvýšil výdaj energie, musel som znížiť jej príjem, obyčajná fyzika.

Chvíľu som mal pocit, že sa nič nedeje. Priberanie sa však na onom magickom čísle - 88 kg - zastavilo. Po ďalšom čase, ktorého trvanie nie som schopný určiť, sa všetko otočilo a veľmi pomaly, pomaličky, začali gramy ubúdať.

Dnes, necelé 2 roky od momentu, kedy som si nastavil kilosprávu, mám 82 kg. Stále priveľa, viem. Ale nepriberám! Mohol som mať i menej, no poznáte to; človek si občas dá tu kúsok čokolády, tam kúsok torty, inokedy na napráska na večeru a hneď je krehká rovnováha medzi príjmom a výdajom energie v háji. Pozn. vodu samozrejme pijem, aj kávu bez zbytočných prímesí, aj pivko si dám, aj dobré vínko si rád vychutnám.

Na záver snáď len - skúšal som kedysi (ešte pred onou hranicou 88 kg) jesť 5x za deň v malých dávkach a nekombinovať uhľohydráty s bielkovinami. Fungovalo to super. Len život sa mi vtedy scvrkol na cyklus: myslenie na jedlo, príprava jedla, jedenie; tak som to vzdal.

Skryť Zatvoriť reklamu