A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12, 16-21)
Tento úryvok sme čítali dnes ráno pri svätej omši. Po evanjeliu som sa na chvíľu zamyslel (asi tak na 6 sekúnd) a spomenúc si na jednu z apoftegiem spustil som neplánovanú mini-kázeň. Pozn. nepamätám si presne znenie onej apoftegmy, citoval som ju veľmi voľne.
K istému starcovi prišiel mladík, ktorý sa chcel stať pustovníkom. Starec ho podrobil skúške: "Predstav si, že máš tri zlatky. Vedel by si sa zrieknuť tých troch zlatiek pre Božie kráľovstvo?" "Samozrejme, abba. Veď práve preto som prišiel za tebou." "Dobre, verím ti. Skús si ale predstaviť, že by si mal tri strieborniaky. Aj tých by si sa vedel zriecť pre Božie kráľovstvo?" "Ako sa môžeš pýtať na niečo také samozrejmé, veď inak by som netúžil po živote na púšti." "Dobre teda, už ti dám len poslednú otázku. Predstav si, že máš tri medenáky. Vedel by si sa zriecť troch medenákov pre Božie kráľovstvo?" "Abba, ani za svet!" "Ako to, priateľu?" "Lebo mám práve tie tri medenáky."
Veľkosť tu na zemi hromadeného pokladu (o ktorom hovorí Ježiš v citovanom úryvku) nie je daná jeho trhovou hodnotou, ale mojou neochotou zriecť sa ho pre Božie kráľovstvo - si myslím ja.
Hoci aj nemám ktovieaký majetok, tie symbolické tri medenáky sa u mňa určite nájdu. A je len na mne, čo s nimi urobím.
