V posledný novembrový štvrtok ma môj šéf, kňaz a vynikajúci filmár Juraj Török (pôvodom zo Slovenka) vzal k rodine kamsi do Connecticut. Bol Thanksgivig day. Nádherný sviatok! Svojou atmosférou mi tak trochu pripomínal naše Vianoce. Zišla sa spolu celá rodina. Mali sme svätú omšu ako poďakovanie za všetko dobré, čím nás Boh obdaroval. Po nej slávnostný obed, na ktorom nechýbala pečená morka.
Po obede sme pozerali v televízii priamy prenos z 5. Avenue – Macy’s Parade. Pripomínalo mi to tak trochu naše prvomájové sprievody ☺ V jej závere šiel na koči Santa Claus s smial sa takým tým Coca cola santovským smiechom ...
Nasledujúce dni boli pre mňa šokom! Všetky obchody sa „prezliekli“ do vianočného, všade hrali vianočné koledy. Dokonca i u nás v televíznom štúdiu v Sparkill! „Father“ Török dopratal odkiaľsi vianočný stromček, vianočné ozdoby, kopu svetielok a celé štúdio i s priľahlými priestormi, vrátane mojej pracovne a spálne, sa zmenili na „Vianoce“.
Bolo mi teda všelijako. To u nás doma sme na prvú adventnú nedeľu televízor, rádio a aj magnetofón vytiahli zo zástrčky! A nebolo to kvôli šetreniu elektrickou energiou! Advent bol pre nás dobou tichej vnútornej prípravy na príchod Božieho dieťaťa. Vianočný stromček s vianočnou výzdobou a s vianočnými piesňami? To bola záležitosť štedrovečerného dopoludnia! Keď potom po štyroch týždňoch adventu prišli Vianoce, naplno „zaznela" pravá slávnostná vianočná atmosféra a my sme sa jej nevedeli nabažiť! Stromček sme doma nechávali až do 2. februára, teda do sviatku Obetovania Pána!
Ale tam, za „veľkou mlákou“? Kým prišli Štedrý večer a Božie narodenie, už mal každý Vianoc plné zuby!
Ja viem, Vianoce nie sú o tom „vonkajšom“. Vianoce sú predovšetkým o srdci. Sú o tom, že Dieťa prichádza na svet. Bezmocné, bezbranné, dávajúce sa do našich rúk. A človek neprestáva žasnúť nad tým zázrakom. Napokon vedia o tom ľudia i tam, za tou „veľkou onou" ... keď sa ale v spomienkach vraciam do svojho detstva, nedá mi nepovzdychnúť si – ten tichý advent predsa len mal čosi do seba!
Foto v perexe: Maťo Lišhák
