Ostatných v kostole som sa spýtal: "Čo myslíte, dokáže Dominik zodvihnúť oltár?" Reakcia detí i dospelých bola jasná, nemá šancu.
"Dominik, tak zdvíhaj," oslovil som ho opäť. Pozeral na mňa, v jeho očiach som čítal otázku: "Šibe ti?" a zo svojej stoličky sa ani nepohol.
Obrátil som sa opäť k ľuďom: "Ako sa dá zistiť, či to Dominik dokáže?" "Tak, že sa o to pokúsi," znela odpoveď spomedzi hlúčika detí.
"Dominik ma odmieta poslúchnuť, lebo je presvedčený, že to nezvládne," pokračoval som v kázni. "Ak by ma však poslúchol a pokúsil sa pohnúť oltárom, dokázal by to. Viete prečo? Lebo tu v kostole má svojho otca a ten by určite nedopustil, aby sa jeho syn trápil. A nielen on, sú tu i ďalší otcovia. Náš oltár by bez problémov zdvihli a Dominikovi by stačilo len sa ho dotýkať."
Občas máme pocit, že Božie prikázania sú nad naše sily. Aj sám Ježiš nám potvrdzujem že ten pocit nie je ďaleko od pravdy (Jn 15,5). Ale ak pokúsime podľa nich žiť, myslíte si, že Boh - náš Otec - nás v tom nechá samých?
