Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (Mt 20, 17-19)
Skúste si predstaviť, že vám zostáva pár dní života, veľmi boľavých dní a vy o tom chcete povedať svojim najbližším. Tak práve o to tu ide. Ježiš vie, že ide na smrť... Ako by som na jeho slová reagoval ja, netuším. Ako zareagovali ľudia okolo neho, vieme.
Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ (Mt 20, 20-21)
Ježiš im práve odhalil, aké strašné veci sa s ním budú v Jeruzaleme diať a oni? Vidia iba seba. Akoby povedali: "Fajn, fajn, zomrieš, ale to je tvoja starosť. My však od teba potrebujeme, aby si nás zabezpečil." Ako môže byť niekto tak slepý a necitlivý?
Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ (Mt 20, 22-23)
Nevideli si nos pred očami. A Ježiš? Ďalej ich trpezlivo učí, že nie sebectvo, ale láska je kľúčom k Božiemu kráľovstvu.
Ako môže byť niekto tak slepý a necitlivý? Nuž môže. Napríklad ja. Slepý a necitlivý k Ježišovi v ľuďoch, ktorí ma potrebujú, vidiaci často iba seba a svoje pohodlie. A On? I naďalej ma trpezlivo učí, že nie sebectvo, ale láska je kľúčom k Božiemu kráľovstvu.
