"A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!"" (Gen 1, 27-28)
Dobrý Boh sa ľuďom otvoril a ľudia sa otvorili Bohu, v úplnej dôvere. Tá im dávala silu dôverovať i sebe navzájom. "A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým." (Gen 2, 25) A v ich vzťahu prišlo na zem nebo.
Ibaže človek naletel Pokušiteľovi: "No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: "Naozaj povedal Boh: "Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?" Žena odpovedala hadovi: "Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: "Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!" Tu povedal had žene: "Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo." (Gen 3, 1-5) Do srdca človeka bolo zasiate semienko nedôvery voči Bohu.
"A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol." (Gen 3, 6) A ono semienko nedôvery sa ukázalo byť veľmi životaschopné, schopné takmer okamžite priniesť svoju úrodu. "I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky." (Gen 3, 7) Do srdca človeka bolo zasiate semienko nedôvery voči človeku.
Drahí moji, niet lásky tam, kde niet dôvery. Dôverujte Bohu a dôverujte jeden druhému a vaša rodina bude "malým nebom na zemi" (Svetloslav Veigl).
