
Ibaže skúste dať nohu z plynu dolu, keď ste okrem iného aj šéfom programu v istej nemenovanej televízii a k 15. septembru 2008 je treba rozbehnúť výrobu všetkých pripravovaných TV cyklov? A tak hoci som si hovoril: "Ďuro, dnes o 14:00 pôjdeš z roboty domov!" pred 19:00 som nikdy neodišiel.
1. septembra bol štátny sviatok a bolo krásne. Povedal: "Dnes nepracujem, urobím niečo pre svoje zdravie!" a napumpoval som gumy na bicykli. Spustil som sa od "šturáku" popri cintoríne. Chcel som prejsť do "karlovky" a potom cez most do Rakúska.
Ako si tak fičím dolu, odrazu sa predo mnou vynorilo auto cúvajúce spomedzi iných áut na parkovisku. Bolo už nebezpečne blízko. Hlavou mi prebehla myšlienka: "Narazím!"
Nenarazil som. Po reflexnom stlačení oboch bŕzd som preletel cez riadidlá a dopadol som na betón. Ozvalo sa rupnutie a zacítil som strašnú bolesť.
Odniesla si to pravá ramenná kosť. V "štátnej" nemocnici na Miczkiewičovej mi do tej kosti strčili dáky drôt a odvtedy čakám, kým sa zrastie. A prostredníkom ľavej ruky teraz ťukám do notebooku tieto písmenká ...
Pozn. to nejasné na fotografii je jeden opadávajúci (ten vpravo) a jeden teraz kvitnúci (ten vľavo) gaštan na dvore nemocnice, v ktorej ma operovali. Už aj tá príroda sa asi "trošku" zbláznila.
A tak som konečne zložil nohu z plynu, ten pád z bicykla ma zastavil. Pozn. príklad si zo mňa neberte, iba ak odstrašujúci ...