Pokračujme v modelovej situácii: ste veriaci. Spolu s Ním ste zažili nádherné chvíle, videli ste veci, ktoré sa vymykajú ľudskej skúsenosti, počuli ste slová, aké na zemi dovtedy nezazneli. To všetko utvrdzovalo vašu vieru. Ale On je mŕtvy. Mŕtvy! Čo vám to tu chcú vaši najbližší nahovoriť? A prečo? Čo sa im stalo? Davová psychóza? Halucinácie? Treba zavolať psychiatra? Nakoniec poviete: "Neviem, čo sa vám stalo a je mi vás v podstate ľúto. Žijete v ilúzii. Možno by som vám uveril, keby ste mi Ho ukázali, keby som sa Ho mohol dotknúť vlastnými rukami."
Dnes je sviatok svätého apoštola Tomáša. Kľúčový príbeh týkajúci sa jeho života čítame pri svätých omšiach: "Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.”" (Jn 20, 24-25) Keď som ho ráno čítal v dolnom kostole v Rači, napadlo mi: "Veď Tomáš reagoval celkom tak, ako by reagoval ktokoľvek z nás, veriacich či neveriacich ľudí 21. storočia.
Tomášov príbeh však má svoje pokračovanie: "O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."" (Jn 20, 26-29)
Tomáš videl a uveril. "Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili," hovorí Ježiš nám. A my? Niektorí veríme, iní zase nie. Celkom tak, ako ľudia vtedy. A ako píše apoštol Pavol v 1. liste Korinťanom, všetko sa to láme práve v tomto bode, v bode viery, či ne-viery v Kristovo zmŕtvychvstanie: "A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí." (1 Kor 15, 17-19)
Hm, ak Kristus nevstal z mŕtvych, tak potom aj tie najironickejšie, najsarkastickejšie a čo ja viem aké ešte naj diskusné príspevky tu na blogu na tému život a názory veriaceho kresťana sú v podstate pravdivé. Apoštol Pavol však pokračuje: "Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých." (1 Kor 15, 20) A potom je všetko úplne inak.
