„Najskôr sme sa zastavili v krvnej banke. Jej pracovníci boli veľmi milí a po zhliadnutí našej objednávky nám dali 70 vakov najvzácnejšej tekutiny sveta. Keďže bolo 2.50 p.m., pustili sme sa smerom ku JMS. Všade boli zápchy ako vždy, no na uliciach bolo nejako viacej policajtov. Pýtam sa Achillesa, čo sa deje? Odpovedal mi, že kráľ sa chystá prechádzať v sobotu krajinou smerom ku Bugande."
Poznáme sa už roky. Patrí medzi organizátorov hudobného festivalu Verím Pane. Všade, kde sa objaví, dokáže dať udalosti do pohybu. Ak vidí potrebu, zabúda na seba a je ochotný siahnuť až za hranice vlastných síl, len aby pomohol. Asi aj preto sa stal lekárom. Aj preto bol pred pár rokmi ako lekár v Sudáne.
„Zastali sme na semafore ako prví. Zrazu sa ako z jasného neba obrovskou rýchlosťou dorútil obrnený transportér a za ním tank. So zatajeným dychom sme sledovali ako z transportéra a tanku začali vyletovať dymovnice. V kúdole plynu sa vynorili nákladné autá plné vojakov so samopalmi a obuškami. Začali mlátiť hlava-nehlava civilistov, ženy, deti. Celá táto scéna sa odohrala v priebehu pár sekúnd. Povedal som Achillesovi, nech napriek červenej vyštartuje a utekajme. Bol duchaprítomný, pridal na plyn a už sme sa vzďaľovali od davu zápasiaceho o svoj život. Začuli sme výstrely."
Momentálne pôsobí ako lekár v Ugande a ten mail je vlastne celkom obyčajný. Píše mi v ňom o tom, ako sa vo štvrtok vybrali do Kampaly po novú zásobu liekov.
„Dorazili sme do JMS v časti Nsambia, kde nás už čakali ozbrojení strážnici. Vysvetlili nám, že sa začali nepokoje medzi prívržencami kráľa a prívržencami vlády a políciou. Naložili sme auto tak, že by sa doň už nezmestila ani krabička ibuprofénu navyše a vyrazili sme von z Kampaly. Bolo 4.45 p.m. Šli sme rýchlosťou 2 metre á 20 minút. Začali sme sa obávať najmä o krv, ktorá bola už v aute hodnú chvíľu a nám postupne dochádzala zásoba zamrazeného ľadu. Ľudia vôkol nás pešo, či na bicykloch a motorkách tzv. boda-boda utekali vpred ako to len šlo. Všade bola panika a chaos.“
V mysli sa mi začali vynárať obrazy krvavých udalostí po prezidentských voľbách v Keni v decembri 2007, ktoré ma vtedy doslova donútili k napísaniu série článkov.
„V rádiu sme počúvali správy o tom, ako počas 4 hodín zastrelili pri stretoch s políciou 10 ľudí. Bolo to hrozné počúvať ... Prišlo mi smutno pri pomyslení, že jediná krajina centrálnej Afriky, ktorá mala povesť pokojného štátu, začala predsa len vysielať impulzy o nerovnováhe.“
Pozn. približne 21 ľudí bolo zabitých a viac ako 80 zranených počas víkendových nepokojov, povedala v pondelok hovorkyňa polície.
„Verím, že toto bola iba krátka epizóda zo života krajiny divokých sŕdc a bujných myslí. Každopádne bola to pre mňa veľká skúsenosť Božej blízkosti a ďakujem Bohu, že bolo všetko tak naplánované a načasované ako bolo. Tak úžasne sa o mňa stará, že až nechápem ☺ Jose de Buikwe"
