Do tunajšej malej milej kaplnky sa zmestí tak jedna trieda. Keď sa potlačia, dve. Deti pribehnú v prezuvkách. Možno aj preto je atmosféra liturgického slávenia akási komornejšia, domáckejšia.
Počas kázne im kladiem otázky. Snažím sa viesť ich, aby sami hľadali a nachádzali tajomstvá ukryté v biblických, či liturgických textoch. Či sa mi to darí, na to by sa bolo treba spýtať detí samotných.
Po dnešnej svätej omši som zostal zaskočený. Deti mi gratulovali k narodeninám (Katolícke noviny uverejnili moje meno v zozname jubilantov, niekto z učiteľov si to musel všimnúť).
Dostal som bonboniéru, sušienky a obrázok Dobrého pastiera, na rube plný podpisov. V hovorni slúžiacej ako sakristia mi brat Krzysztof povedal: "Ten ti nakreslila ... Lenka."
Prečo obrázok a prečo spomedzi všetkých detí práve ona? Prihlásila sa sama, alebo ju o to poprosil niekto z učiteľov? Neviem. Viem však, že vždy keď sa naň pozriem, vybaví sa mi pred očami jej tvár. Ďakujem, Lenka.
