Bol mladý, bol úspešný, bol obsadzovaný do filmov, bol obletovaný, žil v Hollywoode ... a bol vnútorne prázdny. Až keď si potreboval zdokonaliť angličtinu (hovoril po španielsky) udialo sa niečo, čo napokon pred siedmymi rokmi radikálne zmenilo jeho život.
Anglická lektorka vyberala pre cvičenie v konverzácii trošku neobvyklé témy. „Ak raz budeš mať dcéry, akých mužov by si chcel mať za zaťov?“ spýtala sa medzi rečou. Po zozname superlatívov, ktorý zo seba vysypal, mu položila druhú otázku: „Ako sa k ženám správaš ty? Mal by si sa ku každej žene správať tak, ako chceš aby sa muži správali ku tvojej mame, ku tvojim sestrám, či ku tvojim budúcim dcéram!“
Pred siedmymi rokmi sa Eduardo obrátil. Ako sám hovorí: „Neobrátil som sa ani v Lurdoch, ani vo Fatime, ale priamo v Holywoode. Odvtedy denne pristupujem ku svätému prijímaniu, raz za týždeň sa spovedám a za celých tých sedem rokov som nemal žiadnu ženu ... film Bella sme natočili s priateľmi ako vyjadrenie toho, čomu sme uverili a čomu žijeme.“
Keď som dnes kázal na Teplickej, bol som ešte plný dojmov zo stretnutia s ním a hoci som chcel pôvodne hovoriť o niečom inom, skončil som rozprávaním o včerajšom zážitku. Svoju kázeň som zakončil myšlienkou: „Pri stretnutí sa s Eduardom som si uvedomil, akým nedokonalým svedkom Kristovho zmŕtvychvstania som ja. Veď sa spýtajte vášho pána farára, on ma pozná celkom dobre! A nenechajte sa ani nami kňazmi odradiť od nasledovania Krista.“
