Na úvod chcem poznamenať, že som nikdy nebol riaditeľom TV LUX. A tiež, že Janku Tutkovú (CBR) si hlboko vážim a v istom slova zmysle i obdivujem pre jej zápal a odvahu, s akou sa bije za právo detí narodiť sa (to robím i ja na blogu, napr. v tomto texte), i keď sa nestotožňujem s metódami, ktoré používa. Pred pár rokmi som ju privítal na Verím Pane, i so spomínanými bilbordmi. Hoci ja by som touto formou kampaň nerobil, povedal som si, že tieto drastické obrázky by mohli otriasť svedomím ľudí.
No a teraz k samotnej udalosti. Počas festivalu (ktorý organizujem už roku 1990) mi zavolalo pár rodičov, či viem aké bilbordy sú postavené priamo v areáli festivalu, plného rodičov s malými deťmi. Drastické fotografie nenarodených detí po potrate, obesenec, porovnávanie s nacistickými zverstvami, hákové kríže. A že prítomní veriaci rodičia si neprajú, aby sa ich malé deti na to pozerali, tak nech s tým niečo robím. Keďže som presvedčený, že za výchovu detí sú na prvom mieste zodpovední rodičia, rozhodol som sa výstavu v priestoroch festivalu zrušiť.
S mestom Námestovo máme dohodu, že počas festivalu sa v priestoroch jeho konania neumiestňuje nič bez nášho súhlasu. Preto som požiadal spoluorganizátorov, aby mojom mene poprosili organizátora výstavy o jej odstránenie, nakoľko ju v areáli festivalu umiestnil svojvoľne. Vzápätí mi volali, že odmieta a dali mi ho k telefónu. Dôrazne som ho požiadal, aby výstavu z areálu festivalu odstránil. Opäť odmietol. Napokon ale predsa len výstavu zbalil.
Po nejakom čase mi spoluorganizátori volali, že oná výstava zase stojí – hneď za poslednými radami sedačiek v amfiteátri – a že onen pán ju zase odmieta zložiť. To ma vytočilo a tak som tam šiel osobne. Bilbordy som posklápal na zem a spolu s ďalšími organizátormi sme ich odniesli na trávnik na konci parkoviska. Janke Tutkovej som poslal smsku, aby mu zavolala, nech výstavu zbalí a odíde.
Po pár desiatkach minút som šiel som za oným pánom a poprosil som ho o odpustenie za spôsob, akým som tú výstavu zrušil. Jeho slová: „Odpúšťam vám,“ zo mňa vyplavili aj poslednú kvapku negatívnych emócií. Vzápätí ma on poprosil o odpustenie za to, že výstavu inštaloval v areáli festivalu a nie mimo neho. Nemal som prečo mu neodpustiť. Potom mi vysvetlil, že to druhé miesto zvolil tak, aby bolo mimo areál festivalu. Objali sme sa, dal som mu požehnanie a s tým sme sa rozišli.
Je mi však ľúto, že hoci máme rovnaké a nekompromisné názory na tému ochrany života od počatia po prirodzenú smrť, nie je CBR schopné rešpektovať, že niekto môže mať iný názor na spôsob ich prezentácie.
Pozn. v rámci festivalovej svätej omše som prečítal výzvu na účasť na Národnom pochode za život a aktivista tejto iniciatívy mal možnosť postaviť si bilbord vedľa hlavného pódia a tiež prihovoriť sa účastníkom priamo z hlavného pódia počas koncertov. Pozn. text bol napísaný pre postoy.sk
